Nie je to tak dávno (vlani), čo som bol spolu s jeho terajšou na návšteve u Nastenky. Áno myslím peknučkú ale bezkrvnú a vykostenú Mrázikovu lolitku.
Tú však máme v podstate na háku, hľadali sme Marfušu.
Nebola doma.
Jeho terajšia bola v dobrom rozmare a nechala Marfe odkaz v trochu bordelárskom zápisníku. To som ešte netušil, že odkaz sa za pár dní stane srdiečkom vyrytým nožom do stromu, ktorý práve zoťali.
Včera som našiel namiesto stromu len peň.
Ešte som nevidel čerstvý peň okolo ktorého by neboli triesky alebo piliny. Našiel som tam len pár listov. Ani mi nepripadalo divné, že listy sú z úplne iných stromov, stromčekov či kríkov širokého okolia.
Teraz sedím na zadku, zrak zaostrený na vzdialenosť pol metra a pozerám na Morskú pláž. Vôbec mi nie je dobre. Niet mi čo závidieť.
04 januára, 2005
Nekrológ - zárezy do kôry
Zverejnil Jej bývalý o 10:33
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára