17 júla, 2006

Vybíjaná

Nepochopiteľne vstávam po štyroch hodinách spánku úplne čulý.

Doma všetko spí.
Zdá sa, že aj inde.
Je ticho.
Šesť hodín ranného času.
Začínam rozohrávať s Michalom Vybíjanú.

Štrnásť strán.
Prerušuje ma Ica, suseda zo spodku.
Ziape na muža.
Už zase.

...si ako tvoj otec...
...slúžka...
...sa ti môžem na to vysrať...
...nevládzem...

(Kurva, keď mi zobudí šušulky, zažije moje ziapanie, krava.)

Jeho nepočuť.
Nikdy neviem, či ju pozorne počúva alebo rezignovane nevníma a nereaguje.

Ticho.
Tak zo 20 strán.

Susedia Vytápačovci si kúpili koňa???
Ští rovno na hladinu, len tak duní.
Kôň nechrchle. Ale sused áno. Statočne.
Pako prefajčený.
Prostatu má zrejme ešte v poriadku ale prečo mi to musí dávať na vedomie týmto spôsobom.
A vôbec. Jeho prostata mi visí pol metra pod riťou.

Ticho.
Nespláchol, humusák!

Trinásť strán.
Sused od vedľa poškrabká stenu špachtľou.
V sobotu!
Demenet.

Ticho.
Pol strany.

Príklepka!

Dobré ráno všetkým.
Doriti!

_Vsednosti

1 komentár:

Chantal Prym povedal(a)...

Jáj, bože :-D