Vetranie

Nadpis by bol asi skôr zrozumiteľnejší, keby som napísal venčenie (psa).

„Aj ja som psíčkar. Venčím dieťa na bicykli aj bez neho. Je fakt divné, že skoro osemročné decko treba venčiť. My sme behali bez rodičov, s kľúčom na krku. Čo už, tieto decká zas budú vedieť po anglicky.“ napísala K. ako reakciu na môj mejl, že si pripadám ako psíčkar, ktorý chodí vetrať psa.

Aby bolo jasné, pod vetraním nemyslím to, čo najnovšia generácia inzitných psíčkarov.
Nechodím dať šušulky vykadiť a vycikať v okolí domu a četovať s inými obeťami zvieracieho miláčika.

Fungujem ako osobný strážca šušuliek, ktoré sa „musia“ ísť korčuľovať. Zároveň som poverený výberom najvhodnejšej asfaltovej plochy.

Prečo vlastne?

Prečo sa ja, s ryhou od šnúrky ku kľúčiku na krku, bojím pustiť deti samé?
Alebo sa boja ony?

A som v kýbli.
Neviem kto sa bojí.
Zistím!

_Vsednosti