Osemdesiattri schodov hore, vpravo, rovno, potom vľavo. Číslo päť. Dvakrát denne.
Streda.
Strach z neznámeho, bolesť rozpichaných žíl na ruke. Uniformy. Zoznamka. Neznámy jazyk.
Štvrtok ráno.
Malá dávka sirupu, nezmyselné bľabotanie, apatia a potom ničota. Tma.
Štvrtok na obed.
Obrovské modré detské oči, bezfarebné pery, bolesť. Šepot. Stískanie ruky. Spánok, spánok, spááánok...
Piatok.
Neisté kroky. Amnézia. Mamka! Anastacia. Hadia žena. Televízor.
Sobota.
Studené robí dobre. Spoznávanie domu. Maľovaný moták domov.
Nedeľa.
Nádej. Všade nádej. Prišla nová, s ochrankou. Stále nádej.
Pondelok...
11 decembra, 2005
Päť dní v tichom dome
Zverejnil Jej bývalý o 22:21
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára