Blog ako obrázok

Nedávno jedna bloncka kreslila duše a ja som si uvedomil, že som už dávno nepridal k článku ilustráciu.

Nemám v úmysle kresliť svoju dušu. Niet čo vystavovať.

Rozhodol som sa nakresliť si vlastný blog.
Nie, nemyslím blog obsahujúci výhradne obrázky.
Nakresliť blog. Doslova.

Pripadalo mi to rovnako pribité ako nakresliť dušu.

Hľadal som inšpiráciu na Sieti.
A našiel.
Dokonca som našiel niečo čo nakreslí môj blog za mňa spôsobom, ktorý mi netrhá žily.

Najprv som natrafil na článok so zaujímavým obrázkom.
Odtiaľ už vedie priama cesta k stránke, ktorá mi blog nakreslila. Mimochodom, aj proces kreslenia je zaujímavé divadlo.

Po skončení animovanej show som sa díval na obrázok môjho blogu, ktorý teraz tvorí ilustráciu k článku.
Nezmenšený obrázok možno vidieť v mojom Flickr albume.

Čo?
Že v obrázku nie je zbla mojej vlastnej kreativity?
No a?

Priaznivci kreslenia blogov a sajtov už vyvorili komunitu a ich výtvory si možno pozrieť tuto.

Drahé blogérky, drahí blogéri, pridajte sa!
Rád by som si pozrel aj vaše blogy.

Jazýček na váhach

Nejaký som z predvolebných analýz, sľubov a diskusií unavený.
A zmätený

Ako keby už píáristi politických strán a komentátori nevedeli čo píšu.

Napríklad aj v článku Ďalšie problémy môžu stáť Slobodné fórum miesto v parlamente som sa dočítal toto:

„Dá sa tomuto rozumieť ako mobilizácii voličov Slobodného fóra, alebo pokusu ustanoviť sa ako jazýček na váhach, ktorý by strany potrebovali po voľbách pri zostavovaní vlády?“

Ja tomu nerozumiem.
Doteraz som si myslel, že jazýček na váhach iba, ako taký sprostý, niečo ukazuje ale neovplyvňuje.
Myslel som, že jazýčkom na váhach volieb sú ich výsledky.

_Nezodpovedane

Zabijem ťa! Pojebem ťa!

Už som tieto slová párkrát počul od rôznych osôb a boli adresované mne.

Napriek tomu žijem a so mnou i mnoho iných ľudí, ktorí vety s rovnakým významom počuli tiež, často od svojich blízkych.

Takéto vety sa zvyknú zľahčovať a pomaly ich nik neberie vážne.

Prečo je to tak, že zmienky o úmysle vraždiť, ublížiť, majú váhu mušieho prdu?
Aký úmysel musím deklarovať, aby sa okolie prebralo z letargie?


_Nezodpovedane

Zoli

Prišiel v sobotu a nečakane ako to len on vie.

V igelitke teperil akúsi škatuľu väčších malých rozmerov
Novučičký akciový digitálny fotoaparát.
K tomuto šesťmegapixelovému dostal zadarmo aj trojmegapixelový obrázkovač.
Darmo, vyzná sa.

Tak nový zázrak obdivujeme, híkame a Džejtí preberá pedagogickú iniciatívu.
Vysvetľuje načo je histogram, ako sa mažú fotky, ako sa dajú pozerať na televízore a tak...

Zoliho zaujíma, kto mu urobí fotky na papier.
Keď príde reč na výrezy, zväčšeniny, retuše a filtre spozornie.
Počúva Džejtí s klesajúcou sánkou.

„Aha.“ Zamrmle.
„A koľko stojí toto?“ pýta sa ukazujúc rukou, model 1931, na domáci počítač, model 2005.

_Vsednosti

Panny

Ja a Džejtí sme Panny. V horoskope si môžete prečítať čo sme zač.

Andy mi temer nikdy nezabudne otrepať o hlavu nejaký prejav negatívnej vlastnosti Panny. Samozrejme negatívnej z jej pohľadu. Nehnevám sa za to na ňu.
Pripomína mi, že to, čo my považujeme za prirodzené, sa iným ľuďom až také normálne javiť nemusí.
Myslím teraz na deti.
(Ostrovanka, nečítaj ďalej, prosím!)

Všeobecnou smolou je, že naše deti Panny nie sú ani približne.
Čo to znamená?
Hádajte čo naše deti zvyčajne od nás dostanú do daru!

Správne!
Hocičo okrem hračiek.

Hračky predsa statočne nosia príbuzní a priatelia aj pri tých najnemožnejších príležitostiach.
Načo vyhadzovať?

Dnes naše šušulky dostali od nás darčeky k MDD.
Prečo už dnes, nie je dôležité.

Dôležité je, že dostali hračky!
Od nás!

Kedy vaše dieťa plakalo od šťastia?


_Nezodpovedane

Pocit bezpečia

Nie, nepíšem o dámskych hygienických vložkách. Hútam prečo muž raz povie, že nejakú ženu pretiahol a inokedy, neskôr, povie, že sa s ňou vyspal.

Rozdiel je v rôznej úrovni jeho pocitu bezpečia.

Muž, ktorý ženu pretiahol sa bezpečne necíti a má tendenciu čím skôr sa vzdialiť a neváha využiť všetok svoj rozum na konštrukciu dôvodu, výhovorky, prečo.

Ak sa muž po koite odvalí na bok a temer okamžite zaspí neznamená nič iné ako prejav dôvery. Dôvery, že mu partnerka v spánku neufujazdí s hnuteľným majetkom alebo nevyparatí niečo nemilé. Muž sa cíti bezpečne.

Ráno sa spokojný a pokojný muž prebudí skôr ako žena a pripraví raňajky do postele.
Žena, zacítiac ich vôňu, rozospato, s pocitom bezpečia v podvedomí vtedy tíško zamrmle:

Ešte chvíľu, mami.


_Vsednosti

Inak som zdravý

RSS čítačka ma pred chvíľou upozornila, že Elka napísala nový článok.

Už nemôžem mlčať, musím niečo vykvákať do sveta.

Absolvoval som už pár sobášnych obradov, myslím teraz hlavne tie, kde som nebol za ženícha. Ale až teraz som si uvedomil taký detail (iba?) občianskeho sobáša.
Sobášiaci sa pýta niečo ako „Beriete si tu prítomnú osobu...?“
Opytovaný obyčajne odpovedá, že áno.
Sobášiacemu, lebo on sa pýta.

Nie je to somarina?

Predstavujem si teraz, že po príhovore, speve a básničkách by sa k sebe nádejní doživotní manželia k sebe otočili a opýtali by sa priamo, zoči-voči jeden druhého „Berieš si ma ...?“
Aj pri „áno“ by si pozerali očí a nemuseli až zo záznamu vidieť ako sa ten druhý v tom momente tváril.


_Nezodpovedane _Vsednosti

Perverznosť

Inšpirované aktivitami ľudí na Sieti, ktorí aj mne znepríjemňujú život.

Perverznosť odráža zlomyseľný charakter a kruté správanie určitých jedincov.

Pár príkladov perverzného násilia tyrana

• nepriame štylizovanie sa do pózy obete aby vzbudil súcit a zhovievavosť


• jemná irónia, bezvýznamné ale škodoradostné poznámky na verejnosti


• permanentné odmietanie vysvetľujúceho alebo dôverného rozhovoru s odôvodnením, že sú to taľafatky, nechápe o čo obeti ide, prečo sa tým má vôbec zaoberať.

Násilie, ktoré sa uskutočňuje v súkromí (aj elektronickej pošty) , môže vyústiť do individuálneho zúfalstva, po ktorom nastáva tzv. pocit neexistencie. Dá sa povedať, že je spáchaná psychická vražda bez mŕtvol. Obetiam perverznej agresivity sa rozvracia ich individualita.

Zdá sa Vám, že píšem akosi nesúvisle a netypicky pre mňa?
Správne!

Tieto vety som vytrhol z článku Psychické týranie

Text má iba trinásť strán, odporúčam prečítať.
A nevravte, že sú to taľafatky,

Spoznajte svojho perverzného tyrana a naučte sa ako mu odolávať.

_Deprimujuce

Liek

Počúval som včera v televízore správy, keď tu začujem niečo, čo ma potešilo.

Moderátorkin hlas povedal:

Onkologické choroby u detí ale našťastie klesajú.

Natiahol som krk, aby som cez múrik videl na obrazovku a lepšie počul.
V tej chvíli som už pozeral na MUDr. Evu Sirácku, ktorá povedala jedinú vetu:

Je nízka pôrodnosť detí na Slovensku.

Tak mi prišlo na um, ako sa stať prvou krajinou, kde nebude ani jedno dieťa s onkologickým ochorením.

_Deprimujuce _Vsednosti

Modelky

Dámy, požiadajte dospelého muža, aby popísal ideálnu ženskú postavu!

Som presvedčený, že si všimnete dve veci.

1. na popis použije (aj) ruky
2. rukami nenaznačí rovnobežky

To si len tak listujem časopisom, plným reklám, ktorých cieľovou skupinou sú ženy.


_Vsednosti

Máte radi Mrazíka?

Neviete čo znázorňuje Rauch-Paulsenova krivka a čo má spoločné s Ivanom?

Stále netušíte načo sú dobré spoločenské siete?

Napríklad aj na to, aby ste nemuseli hľadať všetko sami, alebo aby vás neovplyvňovali vo vytváraní názoru na umelecké dielo osoby úplne nekompetentné.

Sprostredkovala FaithC, obyvateľka spoločenskej siete StumbleUpon

City

Lialo.
Bublinky sa pred dažďom skrývali do kanálov. Hlúpučké.

Oni kráčali.
Utekať bolo márne.
A nežiadúce.

Mali sa radi.
Nedržali sa za ruky.

Zastali.
Sušili sa očami.

- Zajtra neprídem. Idem na gyndu.
- Tak Ahoj
- Szia


_Vsednosti

Bezvedomie

Asi sa to stalo každému.

Vybral som sa kúpiť si niečo na zjedenie.
Už som bol temer pri obchode, keď ma zamrazilo.

Prešiel som cez rušnú ulicu, cez veľký park a ja som si to nepamätal!
Nič!

Kam sa mi podelo sedem minút života?

_Nezodpovedane

Pravda o G-bode

Posledných pár rokov čítavam na Sieti zúfalé výkriky mužov i žien.

- mám problém nájsť manželkin G-bod...
- mám 33 rokov a ešte som ho nenašla...
- u mojej manželky sa za 40 rokov ešte nijako neprejavil...

O bode pána Grafenberga sa toho už na sieti popísalo pár megabajtov.
Prečo sa tak ťažko hľadá? Povedzme si pravdu.

G-bod majú aj muži!

Čo z toho vyplýva?

Žiadny zdravý človek nemá G-bod celý!

Väčšina ľudí má iba jeho polovičku, podkritické množstvo.
Druhú polovičku má milovaný človek.
Iba spojením milujúcich sa (nezamieňať za bohapusto súložiacich) osôb vznikne nadkriticky veľký G-bod a milenci zažijú explóziu rozkoše, ktorú hľadali.
Ťažko uveriť?

Pozrime sa na citáty uvedené na začiatku textu

Ak nejaký muž nevie nájsť manželkin G-bod, tak by si konečne mal priznať, že manželku nemiluje, alebo sa zmieriť s faktom, že manželka nemiluje jeho.

Ani 33 ročná žena si nemôže nájsť G-bod sama, lebo má iba jeho polovičku, podkritické množstvo.
To zároveň vysvetľuje, prečo autoerotiku nemožno ani zďaleka porovnať so sexom s milovanou osobou.
Výnimku tvoria iba osoby s príznakmi narcisizmu.

Chlap, ktorý 40 rokov čaká, že sa G-bod prejaví sám od seba...
Skutočne neviem čo na to povedať.

Dodatok iba! pre milujúce sa páry, ktoré kompletný G-bod ešte, napriek snahe, nevytvorili.
Pozrite sem.


_Vsednosti

Mal by som sa tešiť

Po dlhom čase je vonku pekne, čo bolo donedávna jediné, čo mi chýbalo.

Vlastne nebolo to jediné, iba sa snažím sám sebe klamať, že mi je fajn.
Nie je.

Som nespokojný sám so sebou, lenže koho by už toto zaujímalo. Priatelia majú svojich starostí dosť. Tak sa motám sám v sebe, kladiem si otázky hľadám odpovede.

Formulujem, pri pohľade zvonku, úplne nezmyselné otázky, na ktoré chcem odpovede od Džejtí. A ona mi úprimne odpovedá, zvestuje názory.

Viem, že rozhodnutie je na mne.

_Vsednosti

Okno

Kto nemá poriadok na stole nemá ho ani v hlave, vravieval zvyčajne Gejza pozerajúc na môj stôl v práci.

Vážil som si ho, tak som si vždy po jeho poznámke stôl upratal.

Po nejakom čase som zistil, že upratanie stola neznamená upratanie hlavy.
Tak som sa na imidžové pratanie stola vykašľal.
Vyhodiť najspodnejšie dva centimetre papierov na stole, utrieť kickanice a hotovo.

Pri prvých návštevách v bytoch nových známych sa obzerám, hľadám oporu pri dobudovaní­ názoru na hostiteľov.
Stoly sú zvyčajne úhľadné (aj tu poznajú Gejzu?).
Nie, nepozerám či majú utretý prach, umyté okná.

Hľadám okno do hlavy.
To, ktoré sa neupratuje. Iba ometá alebo vysáva, lebo každé upratanie vnáša chaos.

Hľadám knižnicu

_Vsednosti

Kde soudruzi z NDR udělali chybu?

Počúval som večer Tokio Hotel.

Práve ziapali Lass uns hier raus, keď sa Džejtí opýtala:
- Čo to počúvaš? Celkom dobré!

Skoro som odpadol!

- Fakt?
- Fakt! Nahraj mi to do Ajrivera.

No, ci beky. Džejtí je ochotná toto počúvať?
Vlastne, prečo nie? Ani mne pri nich netečú zuby.

Nuž ale.
Moje dieťa sa rúti do kritického veku!
Nezaškodí zistiť, čo sa Nerváčke a jej rovesníčkam na tejto skupine páči.

Tak som polozil po sieti a našiel som aj český blog.

Nemal som to robiť.
Prečo som bol práve ja tým, kto Nerváčke povedal, že tá dzivá speváčka kapely sa volá Bill Kaulitz a nie je dievča ale chlapec?



Mimochodom, viete, že členovia kapely sa stihli na poslednú chvíľu narodiť v NDR?

_Vsednosti

Čas vyfukovania vajec

Začiatkom pôstu som sľúbil sám sebe, že budem venovať svoj čas tomu, čo má zmysel.
Presnejšie, viac času.

Začal som hneď a pokúsil som sa naučiť robiť moje šušulky brmbolce.
V ten večer sa síce nepodarili, ale pôst som začal sľubne aj tak.

Prišiel koniec pôstu. No dobre, blíži sa.

Nie, nejdem si dávať ďalšie záväzky typu Prekonaj sám seba a vytrvaj.
Chcel som pre šušulky pripraviť niečo zvláštne, a predsa veľkonočné
A stále nič.

Až dnes.

Na okno ICQ mi zaťukal cudzí človek, Ronnie
Je nepodstatné čo chcel.
Dôležité je, že sa predstavil a nechal vizitku
Na jeho blogu som našiel to, po čom mi duša pišťala. Ny:

Veľkonočné vystrihovačky

Stačí stiahnuť, vytlačť (sú vo formáte .pdf), vystrihnúť a lepiť a lepiť a lepiť...
No a čo, že sa ich pár nepodarí! No nie?

_Vsednosti

Starnem

Vyšiel som na obed.

Oblečený ako ráno, keď bolo chladno.
V tieni pred skleníkom sa chúlilo krehké, ľahko oblečené, dievča zo susednej firmy
Pravou rukou si podopierala ľavú.
Objímala teplo.
Fajčila.

Prechladnete. Vravím

Pozrela na mňa.

Očami povedala pche!

_Vsednosti

Fragment

Úryvok z nočného dialógu. Opravil som iba preklepy.

...
[22:42] Cvi: a prečo sa potom každý muž (skoro) na to pýta, či žena bola?
[22:43] Cvi: dokonca aj tí, čo boli prítomní celý čas...
[22:43] Jb: no... to je iná vec. Muž bude ťažko predstierať orgazmus.
[22:44] Cvi: no veď ani žena to nerobí rada, ale ako to, že to muži nevedia? To mi nie je jasne.
[22:45] Jb: Nemáš ľahšiu otázku?
[22:45] Cvi: Nie. Prosím, aspoň to skús.
[22:46] Jb: Jedno vysvetlenie mám.
Asi to nevedia, lebo ani ženy to občas netušia. Aj to sa pýtajú po poradniach na sieti.
[22:46] Cvi: ahaaaaaaaaaa? A pritom moja kamarátka vo veku 17 to povedala jasne.
[22:46] Jb: Ako?
[22:47] Cvi: no, som sa jej pýtala, že ako to mám vedieť a ona mi povedala, že to je ten stav, kedy tam už neznesiem ďalší dotyk... teda na čas.
...

Dnes, 5. apríla, je neoficiálny Deň zdravého sexu.
Naozaj.
Overte si na webe.

Máme formálny dôvod hovoriť otvorene o radostiach a starostiach sexuálneho života.
Pohoršuje vás publikovaný záznam dialógu? Napíšte mi prečo.

_Vsednosti

Rukojemník

Zdravotníci ohlásili na štvrtok štrajk.

Začalo strašenie obyvateľov.
Blog.sme zaryto mlčí.
Komu to ešte stále nezaplo, tak sa pozerá na triedny boj v priamom prenose, nech si to oznamovacie prostriedky označujú ako chcú.

V televízii som sa už včera dozvedel hrôzostrašné správy ako sa stanem rukojemníkom lekárov a zdravotníkov.

A na mne sa už od rána prejavuje štokholmský syndróm.


_Vsednosti

Zadky

Hnusný mini článok. Neodporúčam čítať slabším povahám.

„... mimochodom, Džejtí má veľký, alebo malý zadok?“
Nepohoršujem sa nad drzosťou, lebo otázku položila osoba mne vzdialeno-blízka a v súvislosti, ktorá nie je pohoršujúca.

Len sa tak zamýšľam, čo by som odpovedal, keby mi otázku položil napríklad nejaký lenivý oficiálny prieskumník, taký, čo má legitimáciu s okrúhlou pečiatkou so štátnym znakom.

Spomínam o akých veľkostiach ženského zadku som už počul. Napríklad:

... keď si sadne na korunáčku, tak ešte osemdesiat halierov trčí!
... to je riť, z tej by sa sralo!
... z toho nespadneš!

Kupoval som už pre Džejtí kadečo, ale obyčajné(!) „gaťky“ ešte nie.
Naozaj by ma zaujímalo, či „bežní“ muži kupujú „bežným“ ženám obyčajné bavlnené nohavičky.
Prečo nie?


_Nezodpovedane

Citový insuficient

Po blogoch sa píše o poézii, vyťahujú sa prvé, druhé, ... najčerstvejšie poetické pokusy i klenoty.

A mňa to neberie!
V čom je problém?

Asi citovo zahnívam. Či čo.

Dnes som natrafil na ukážky Ydiotovej poézie, zodpovedajúce mojej aktuálnej dementálnej úrovni. U Yfči - blogebrity.

Naučím sa do večera aspoň jednu báseň a precítene zarecitujem Džejtí.

V kúpeľni.
Keď si bude umývať zuby.

Ona to vtedy rada.


_Vsednosti

Od koho?

Napísal som článok.

Ako zvyknem.
Cez deň námet, nadpis. Večer napísané.
Kontrolná otázka „Čo by na to povedala MAPCWBH?“

Klik Publish Post

V utorok priateľkina otázka
- To si písal ty?
- Áno
- Nesedí mi to k tebe, odpísal si to!

_Nezodpovedane

1 IN 2

Ležali len tak, na koberci.

Mierne zvlhnutí ešte zo sprchy a už z prvých dotykov.
Preplietali sa.
Ovoniavali sa.
Rozdiel sa ešte nedal cítiť. Použila jeho sprchovací gél.

Odrazu sa od neho odtisla a podišla k prehrávaču.

Sediac na pätách sústredene naťukávala playlist.
Vedela to.

Chcela to romanticky a vôbec jej neprekážalo, že je biely deň, nehoria sviečky a nedymí tyčinka.
Hudba stačí.

Pozoroval ju.

Konečne sa dotkla tlačidla so symbolom trojuholníka.
Pritúlila sa k nemu.

- Zatancujeme si? Opýtala sa.

Pozrel na ňu.

- Lež! Povedala. Videla. Pochopila.

Pomaly sa naňho nabodla.

Pomalý tanec ležiaceho tanečníka a sediacej partnerky.

Bol nadšený. Kontroloval sa.
Myslel si to.

Zavrel oči.
Super!

Nová melódia. Tá ICH!
Pootvoril oči. Chcel vidieť tie jej.

Zľakol sa! Strašne.
Zaváhal, zmäkol

- Už? Všimla si. Nemohla si nevšimnúť.
- Nie, prepáč. Len indispozícia.

Nebol zaborený do NEJ!
Do tej, ktorej patrí ICH pomalá pieseň.

Nabudúce túto nepustí k prehrávaču.

_Vsednosti

Zlatko 2006

Od včera má pár ľudí na kredenci Linuxa Aurela od Akadémie populárnej hudby.

Pozeral som, lebo ma Džejtí nežne vybodyčkovala od počítača.

Jednému som včera nerozumel.

Ako môže režisér programu vpustiť na scénu odovzdávačov cien v nevhodnom oblečení?

Aby som nehádzal všetkých do jedného vreca tak pome konkrétne.

Riaditeľ Slovenskej televízie vyzeral pri odovzdávaní cien ako bubeník skupiny Bez ladu a skladu po dvojhodinovom koncerte a piatich pivách a nie ako jej riaditeľ.

Redaktor denníka SME vyzeral ako ja v robote, keď nehrozí, že príde zákazník. Otras.
Možno jeho oblečenie zodpovedalo mzdovému ohodnoteniu, ale nie udalosti, na ktorú sa dostavil. Pasoval tam ako sedlo na sviňu.

A inak bolo fajn.

Rýchly program skončil bez toho, aby som sa nasral aj inak ako na oblečení niektorých prihamovancov.

_Vsednosti

Kopírovanie

Za ostatný rok sa mi stala párkrát istá nepríjemnosť.

Písal som komentár k článku na niektorom z obľúbených blogov.
Tlačidlom na odoslanie sa však text neodoslal tam, kde by sa mal, ale jednoducho zmizol.
Občas som stihol vykríknuť čosi ako „dooo... ritíííííííííí“, občas som nestihol ani to a zmizol aj tak.

Napísal som komentár ešte raz.

Už by sa malo dať vytušiť kam smerujem.

Nepíšem stručnučké komentáre vzor „bryndziarova konštanta“, a to je možno dôvod, prečo sa mi, ak dobre pamätám, nikdy nepodarilo napísať kópiu strateného komentára.
Ba dokonca kópia nemala občas s originálom spoločnú ani hlavnú mšlienku.
(A možno, že tam žiadna myšlienka ani nebola, lebo sa od hanby prepadla.)

Dnes sa ma Mia pýtala, či sa má hanbiť, lebo v živote nenapísala báseň.
Pche!
Ja nedokážem ani dvakrát rovnako napísať rozvinutú vetu.
Nedokážem ani len kopírovať bez technických pomôcok.
Mám sa za to hanbiť?

Inšpirované korešpondenciou s K.

_Nezodpovedane

MAYDAY

Dnes je, podľa UNESCO, Svetový deň poézie.

Nie, ani náhodou nemienim pri tejto príležitosti vysmoliť niečo, čo sa podobá poézii ako ja na kolibríka.
Len mi tak prišlo clivo, že som už dlho poéziu nečítal.
Veľmi dlho.

Neviem, či sa dá text piesne považovať za poéziu.
Ak áno, tak ostatné verše, ktoré som považoval za „svoje“, boli od Joža Urbana

Keď sa blíži pád
a nik ťa nemá rád
čakám na tvoj kód MAYDAY
keď si mýliš smer
vo víre vzdušných dier
čakám na tvoj kód MAYDAY
teraz už na to mám
byť s niekým kto je sám
čakám na tvoj kód MAYDAY
vždy keď je ťažké žiť
mám službu na veži
čakám na tvoj kód MAYDAY

_Deprimujuce

Mudrovanie o fľaši

Kráčam chodníkom národného parku. Zastavujem, aby som sa poobzeral, vychutnal krásu okolo mňa. Upíjam čaj z plastovej fľaše.

Na pol ceste je fľaša prázdna. Zavadzia mi v plecniaku.
Zahodím ju?
Aj by som, ale mám problém sám so sebou.
A dosť veľký.
Rozhadzovať nezničiteľný odpad sa mi prieči. Presnejšie prieči sa mi iba to, že po odhodení je stále viditeľný.
Nedokážem, nemám síl, zahodiť odpad tak ďaleko, aby nebol na očiach.
Stúpam ďalej, fľaša stále zavadzia.

O niekoľko minút stretávam neznámeho mladíka.
Jeho potrebujem!

- Prosím Vás, oslovujem ho. Nešmarili by Ste túto fľašu hentam, za tú skalu?
- ? ... Jasné. Zľutuje sa. Fľaša sa stráca za balvanom.
- Ďakujem, ja by som tak ďaleko nedohodil
- Ááále...

Pokračujeme každý svojou cestou.

Som spokojný. Fľaša mi už nezavadzia, a keby dačo, tak som ju nezahodil JA.
To ON.

Mladík je tiež spokojný.
ON predsa zahodil MOJU fľašu. MOJE svinstvo.
Nepozná ma.
Tak prečo by sa mal trápiť kvôli cudziemu človeku? No nie?

Kráčam, odľahčený, ďalej a rozmýšľam, čo by som tak odpísal bowdenovi na jeho úvahu

je to zaujímavé, cudziemu človeku, ktorého sme nikdy nevideli, poznáme ho iba po prezývke, častokrát nevieme pohlavie, vek už vôbec nie ... sme ochotní sa vyspovedať zo svojich tajných túžob, snov, bolestí...a nedokážeme to blízkemu človeku, s ktorým trávime osobne väčšinu svojho času...

v komentároch k tomuto Čvirovej článku .


_Nezodpovedane

Značka kvality

Slabnúce neviditeľné slnko otvára vrátka čudným myšlienkam.

Šušulky si prehadzujú chumáčiky chichotu, Džejtí si šla zahrať.
V tejto chvíli nikomu nechýbam.

Štverám sa bezmyšlienkovite po Sieti.
Ako závislý.
Očakávaný pôžitok sa nedostavuje.
Nevnímam obsahy stránok

Môj problém.
Mozog nevníma informácie z očí.
Zmätene ich vyhadzujue ako nevyžiadanú poštu.

Myslím na mladučkú mamičku dojčiacu na lavičke Hypernovy svojho potomka.
Vlastne ani nie tak na ňu, ako na zmeny v tvárach okoloidúcich, ktorí si ju všimli.
Sedel som vedľa nej.

Myslím na to, prečo ma prekvapila šikmooká pani vyberajúca si topánky u Baťu.

Myslím na živočíšnu radosť Pologramotnej z nových topánok.
Usmievam sa.

Mladšia šušulka ma vracia do reality.
Chce jabĺčko rozkrojené naprieč.
Poznám to
Stále dúfa, že hviezdička nebude päťcípa.

Ja dúfam, že bude zase päťcípa.
Pripomína mi rozkročeného fafrnka s rozpaženými rukami.
Znak kvality Sovietskeho zvazu, občas posmešne nazývaný, kvôli rozpaženým rukám, „Lučše nemogu“.
Nechcem lepšie (jablko)

_Vsednosti

Pár fotiek

Ade som v piatok sľúbil, že zo stretnutia fanúšikov blogovania uverejním fotky.

Reporáž ešte za horúca, v piatok, uverejnila Čvirová.

Mne ostáva iba uverejniť sľúbené fotky a tak aj zoznam účastníkov, ktorých sa mi podarilo identifikovať.

S náhodnou tučniackou známosťou na štarte. Vyhral(a). Bodaj by nie Keď som na trati štyrikrát "hodil hubu"

Zahrali sme si aj hokej. Škoda, že práve tu sa nám stratila Embéčka, inak skvelá klavírstka, čo práve smutne konšatuje Biginečko, bujarý tanečník a jediný identifikovaný zahraničný účastník stretnutia. Opss.. Aj Embéčka je "inostranka".

S Pecositkou z Fantastickej štvorky sa pred pretekmi v jazde na pneumatikách kocháme úžasným výhľadom na lyžiarske stredisko pod nami.

Na kopci, nad Ski Village, vyberá Čvirová na smerovej tabuli nasledujúce miesto neviazanej zábavy. Trasiem sa od zimy.

Stretnutie

Ide ma od závisti rozdrapiť keď vidím ako sa blogéri z blog.sme stretávajú, klebtia, fotia a píšu o tom články s obdivnými komentármi. ;-)

A čo my, opovrhovaní anonymní? My sme od macochy?
Nikto z nás sa k ničomu nemá, tak sa musím iniciatívy ujať ja.

Pozývam, nie len, anononymných blogérov, čitateľov, diskutérov, komentátorov, glosátorov a inú sieťovú čvargu na

Prvé reprezentačné virtuálne stretnutie v Klube tučniakov

ktoré sa uskutoční 10. marca 2006 A. D. o 21:00 (časové pásmo CET/GMT+1)

na tomto mieste Siete
v britskom klube Deep Freeze

Odporúčam v Klube potvrdiť svoju účasť s dostatočným predstihom bezplatnou prihláškou.

K dispozícii je kaviareň, herňa, pohybové aktivity a ...

Raz a dosť!

Pri večernej prechádzke po Sieti som natrafil na stránku, ktorá mi pripomenula obľúbenú pesničku skupiny Desmod.

...
Plejstejšn 2
teraz fičí
a tvoji rodičia
ťa majú ... vieš kde

zavri oči a snívaj
...

Vaše dieťa nemusí snívať a môžete ho naďalej mať ... viete kde.
Stačí ak splní podmienky uvedené na stránke a bude mať troška šťastia.
Presvedčte sa

No?

Bomba, nie?

_Deprimujuce

Blogosféra

Sú miesta, kde ľudia anonymne blogujú celé roky.

Na jedno také miesto chodievam.
Fascinuje ma.

Žiadny blogér ani blogérka nepíše o sebe.
Píše o iných ľuďoch, ale nie o ich živote.
Píše povrchne, prázdno.
Zvyčajne v článku uvedie iba meno, priezvisko, dátum.
Niektoré blogy neboli nikdy aktualizované.

Medzi tisícami mám jeden obľúbený.
Výnimočný.
Lebo nie je povrchný a nie je anonymný.

Vôbec mi neprekáža, že je v cudzom jazyku.
Rozumiem mu aj tak.
Viem o kom a o čom je.
Na doske z čierneho kameňa je jediné slovo.

Apám


_Vsednosti

Kolega

Dnes spomínam na spolupracovníka, s ktorým sme viedli dialógy o kresťanstve, kresťanoch, hriechoch a odpustení. Nie, nezomrel. Iba zmenil zamestnanie.

Vyrástol som za socializmu a rodičia ma pri narodení nedali pokrstiť. Nechali to na mňa, keď dospejem.
Kým mi horeli lýtka, tak ma viera ani kresťanstvo nezaujímali.
Až neskôr.
Predmet s názvom Vedecký ateizmus ma síce zaujal, no mám obavy, že nie úplne spôsobom zamýšľaným lektormi.

Nemohol som si nevšimnúť veriacich, v rôznych stupňoch ilegality, okolo mňa.
Vypytoval som sa, nakúkal na druhú stranu mince.
A nastal zmätok.
A aj pocit, že sa ma veriaci boja a majú v hlavách väčší chaos ako ja.

Kolega, ktorého spomínam má v hlave jasno a neznabohov sa nebojí.
Prečo ho spomínam?

Nuž, začal pôst.

A spomenul som si na rozhovory o pôvode a účele pôstu.
Čo som si zapamätal?

*Pôst znamená zriecť sa nepodstatných pôžitkov a venovať svoj čas tomu, čo má zmysel.

Rodičom, ktorých som videl naposledy na Vianoce, vlastným otravným deťom, zodierajúcej sa manželke, nesmelým pustovníkom v ulite.

Dnes, po príchode z práce sa najem ako obyčajne, a potom naučím svoje šušulky robiť brmbolce.

Má niečo väčší zmysel?

* Vetu som upravil po Miinej oprávnenej kritike

_Nezodpovedane

Chat

Nazdar, pozdravila ma usmievavo bradatá tvár chlapa bohatierskej postavy. Pri syroch.

- Ako sa máš? Pýta sa.
- V podstate fasa, ale mohlo by byť aj lepšie.
- Ešte stále si blázon do koní?

Zaskočil ma.
Nikdy som nebol blázon do koní. Naposledy som na jednom, s drevenými nohami, sedel v telocvični „na Boženke“. Za Husáka.

- Ani nie. Odpovedám vtipne.
- A čo teraz robíš? Vyzvedá.
- Robím vo firme Didžitl entrtejment. Programujem palmtopy.

Vyvalil oči.
Na chvíľu.

- Veď to, roboty málo. Nie je veľmi na výber.
- To je teda fakt.
- No idem už, žena na mňa kýva od banánov
- Jasné. Maj sa. A keby si stretol Džinu, že ju pozdravujem.
- Samo, pozdravím.

Odchádza k banánom, k žene.

Zrazu stojíme pri syroch dvaja. Vedľa mňa sa postavila rozpačitosť.
Mal som mu povedať, že ho vôbec nespoznávam?

Džinu som si vymyslel.

_Vsednosti

Presmerovanie

Som zvedavý ako z tejto patálie vyviaznem.

V článku Anonym spomínam autora textu, pri dočítaní ktorého ma zamrazilo.
Autora i text identifikovala embéčka.

Anonymovi patrí poďakovanie, že text poslal hrochovi a tak naňho nepriamo upozornil aj mňa.

Môj obdiv a poklonu presmerovávam na Petra Moskaľa a jeho článok O nás

Aktualizácia:
Po vyvesení článku na blog som si pozrel poštu.
Aj mail od K.
A v ňom tento odkaz na Pravdu o "blavákoch"

Anonym

O anonymoch sa zvyčajne nehovorí v dobrom. Ten, o ktorom je tento článok medzi nich, dúfam, nepatrí.

Na Hrochovej stránke som v ľavom stĺpci našiel článok neidentifikovateľného človeka Z východu na západ.
Treba ho na stránke dohľadať, ale myslím, že sa trocha námahy oplatí aj vám.

Článok neznámeho človeka ma opäť utvrdil v presvedčení, že najprv mám prečítať čo niekto napísal a až potom sa pozrieť kto to napísal.
Vyhadzovať maily alebo listy bez prečítania, iba preto, že sa nik nepodpísal, považujem za chybu.

Z babkinho receptára

V poslednom čase som si všimol ako sa na spriatelených blogoch zjavujú články s receptami.
Samozrejme doplnené o bohatú fotodokumentáciu. Chcem sa priadať

Nôžky v cesnakovom šmaľci

Potrebujeme
- asi dvadsaťkilové dieťa s horúčkou nad 39.
- Jednu polievkovú lyžicu šmaľca
- Štyri, voľným štýlom rozpučené, očistené strúčiky cesnaku.
- Pol litra horúceho ušľachtilého čaju značky Pigi
- Dve nepremokavé vrecúška
- Dve nezasoplené vreckovky. V núdzi môžu byť zaslzené, ale vysušené.
- Kompótovú misku z ušľachtilého materiálu
- Dve šnúrky do vychádzkových topánok. Môžu byť aj používané.

Postup
Rukou alebo perami skontrolujeme teplotu dieťaťa. Začiatočníci môžu použiť teplomer. Úplní zúfalci aj bimetalový alebo záhradný.
Ak je dieťa dostatočne horúce rozmiešame šmalec s cesnakom v kompótovej miske.
Vzniknutou, dostatočne homogénnou, gebuzinou nahrubo natrieme dieťaťu členky.
Namastené nôžky obalíme vreckovkami a vložíme do nepremokavých vrecúšok a tie uviažeme klasickým mašličkovým uzlom tak, aby sa nezvliekali.
Dáme podusiť.
Počas dusenia bohato zalievame ústnu dutinu dieťaťa horúcim čajom.
Nôžky dusíme až kým dieťaťu neklesne telesná teplota pod 38 stupňov pána Celzia.
Vtedy dieťa očistíme od gebuziny a podávame.

Vhodné prílohy
Dieťaťu podávame obľúbené hračky alebo diaľkový ovládač od televízora, DVD, VHS alebo nejakú inú somarinu žerúcu čas.
Dospelý si zvyšnú gebuzinu môže natrieť na čerstvé hrianky a zapiť zmesou Pigi a Tatranského čaju v pomere ako sa riedi olej s benzínom do dvojtaktných motorov.

Aha... skoro som zabudol na ilustračné foto.

Provokácia

Redikám sa dnes z nákupného obedu a zastavujem na križovatke. Tetuška predo mnou je veľmi opatrná ale nechce sa mi ju obchádzať špinavým snehom. Čakám za ňou.

Divná tetuška.
Spoza chrbta vyzerá, že hľadí uprene dopredu. Vôbec neotáča hlavou.
To som zvedavý ako uhádne kedy sa má pohnúť.
Má oči ako chameleón? Či čo?

Ja sa obzerám. Nie ako keď som bol prvýkrát na nuda pláži.

A vtedy som si všimol naproti výrazný nápis.

Dva týždne nemusíte

Čo nemusím? Jak nemusím?

To, že nápis bol súčasťou reklamy stavebnej sporiteľne, ma okamžite prestalo zaujímať.
Tri slová a ako ma vedia provokovať.

Čo by mi spravilo dobre keby som dva týždne nemusel?

Aké chobotiny mi prebehli, prekráčali, prešuchtali sa hlavou...

Doteraz, uplynula hodina a pol, som na to neprišiel, neviem povedať čo by ma na dva týždne oslobodilo, uvoľnilo.

A keby som nazrel do svedomia?

Súvisiaci článok: Čo ja dva týždne môžem :-)

_Nezodpovedane

Návrat do života

Ostatných pár dní som bol mŕtvy

Srdce mi tĺklo, mozog fungoval, stravu som normálne prijímal i vylučoval.
Napriek tomu som nežil.
Bol som dočasne v situácii, ktorú dôverne poznám.

Workoholik.

Jeden rozdiel tu oproti minulosti bol bol.
Uvedomoval som si, že som mŕtvy.
Vedel som, že nevnímam nič okrem pracovnej úlohy.
Život ako keby zastal.

V piatok som prácu dokončil, v sobotu som sa spamätával a v nedeľu som sa bol korčuľovať so šušulkami.
Bolia ma nohy a zadok.
Žijem

_Vsednosti

Formulácia

Cestujem mestskou hromadnou dopravou pravidelne a niekedy sa vo vozidle nudí­m.
Vtedy čí­tam reklamné letáky a nápisy na stenách.

Včera som zí­zal na ceduľku, na ktorej bolo jednoduché konštatovanie.

Neoznačený cestovný lí­stok je neplatný

Prečo sa predávajú neplatné lí­stky?

Vedľajší efekt

Kedysi som vytvoril na domácom počítači excelovský súbor, ktorý generuje príklady z aritmetiky pre najnižšie ročníky základnej školy.

Výstupom je hárok papiera so súborom príkladov, v ktorých chýba buď jeden z operátorov alebo operand alebo výsledok.

Nerváčku už takéto príklady začali nudiť, tak som hľadal niečo ako Sudoku, ale aj s počítaním a niečím navyše.

Našiel som Kakuro (Cross Sums, Kakro), akýsi matematický ekvivalent krížovky.
No a sme v tom.
Ráta celá rodina s výnimkou Pologramotnej.

Kakuro tvoria vyplnené a prázdne okienka ako v klasickej krížovke. Niektoré čierne okienka sú uhlopriečne rozdelené od severozápadného k juhovýchodnému rohu.
Tieto okienka tvoria legendu a obsahujú dve čísla. Číslo v severovýchodnom roku sa vzťahuje na priľahlý riadok a číslo v juhozápadnom rohu na priľahlý stĺpec.
Cieľom hry je vpísať do prázdnych okienok číslice od 1 po 9 tak, aby sa ich súčet rovnal číslu v príslušnej legende.

Kde je háčik?
Číslice sa v žiadnom riadku alebo stĺpci nesmú opakovať.
Inými slovami: číslo 8 nemožno získať ako výsledok 4+4

Znie to jednoducho?
Odhadnite svoje schopnosti a zahrajte sa.

Varujem vás, hra je návyková.

Vždy na to jedno

Tetxt dialógu je naozaj založený na skutočnom rozhovore.

...
On: aké vysvečko má Vierka?
Ona: no ... zbabrala záver.
On: Čo to znamená?
Ona: Má dve trojky!
On: Jasné, celá mamka.
Ona: V živote som na škole trojky nemala!
On: Ale teraz máš! Ste si kvit. Doma na ňu neziap.
Ona: Čo to trepeš?
On: O tvojich dvoch trojkách v podprseneke.
...

Štyri veci - Four Things

Som ďalšou dominovou tabuľkou, v hre Four Things, ktorá padla.

Zvalil ma Kozo a odkryl tak naše obrazce.

Pravidlá hry Four Things
Názov článku musí obsahovať slová Four Things, ktorý môžete doplniť napr. na "Štyri veci — Four Things" alebo "Čtyři věci".
Na začiatku článku odkážte na článok toho človeka, ktorý Vás uviedol v poslednom bode. Vyplňte v každom bode vždy 4 veci. Môžete ich, pre zaujímavosť, linkovať ale nutné to je iba tam, kde je to uvedené.
Viac k Four Things napísal Jirka Bureš. Pre istotu odkážte na vo svojom spote na tieto Jirkove pravidlá alebo okopírujte aspoň tieto, mnou mierne preštylizované, Kozove.

štyri zamestnania

• vysokoškolský učiteľ
• stredoškolský učiteľ
• vedúci servisu PC
• programátor v zriedkavom jazyku
  

štyri filmy, které môže vidieť zas a zas

• Psycho
• Ostře sledované vlaky
• Samotáři
• Nuda v Brně

štyri miesta, kde žil

• Košice
  
• Bratislava
  
• Mineraľnye Vody
  
• Kijev
  

štyri televízne programy, ktoré ho pobavia

• Simpsonovci
  
• Nikdo není dokonalý
• CSI: Kriminálka Las Vegas
• Dr. House
  

štyri miesta, kde bol na dovolenke

• Liptovský Mikuláš
  
• Varna
  
• Medulin
  
• Banská Štiavnica
  

štyri obľúbené jedlá

• Francúzske zemiaky
  
• Zeniaková baba
  
• Bryndzové halušky
  
• Segedínsky guláš
  

štyri weby, ktoré denne navštevuje

• Čvirová
  
• SME blog
  
• Poradňa Lady.sk
  
• Živé
  

štyri miesta, kde by bol radšej, ako práve teraz

• V spoločnosti Džejtí na pive v „Kukučke“
• Sankt Peterburg
• Tallinn
• Liberec

štyri odkazy na blogy, ktorých autori by tiež mali napísať svoje štyri veci

• Čvirová -> Štyri veci, alebo Na čo ja sa nechám nahovoriť
• Oskar -> Four Things. Štyri veci. Četri stvari. Ili kako god sa ti to svida
  
• Elka -> Four things - Štyri veci
• Branko
  

A je to!
Písal som to oveľa, oveľa dlhšie ako som si pôvodne predstavoval.

Ako vyzerajú

Píšete blog, publikujete na webe?

Možno bude pre vás užitočná stránka, na ktorej si môžete pozrieť ako by sa zmenil vzhľad vašich stránok ak zmeníte typ fontu.
Môžete porovnávať vedľa seba až tri rôzne písma naraz.

Chcete?
Pozrite si stránku nazvanú Typetester
Nechcete?
Pozrite si medvedíka.

Medzi nohy

Je piatok, neskorý večer alebo skorá noc.

Oči mám vyočené, uši vyušené.
Vlasy mi visia na vlásku, spánok na spánku.

Zízam.

A odrazu som ju tam zazrel. Na Sieti!
Spánok sa odtrhol a čľupol na kláves I.

Bolo to v lete.
Ona si ma nepamätá.
Vôbec ma to nemrzí a ju asi tiež nie.

Zjavila sa na vrchole schodiska a knísavo sa pozrela do hlbočiny.
Zábradlie stisla oboma rukami.
Vykročila.
Bál som sa o ňu, cudziu ženu.

Z nohy na nohu ručkovala po zábradlí.
Nehnusila sa mi.
Divné.

Na poslednom schode si sadla a ja som si ju zapamätal.
Kto by nebol smutný, že práve takto.

Prvoplánové

V televízore ukazovali Pre a proti, „kontroverznú reláciu s dvoma radikálne odlišnými pohľadmi na danú tému“

Jenden pohľad predstavovala Ramada a druhý pohľad rôzni odborníci slovenského, prepytujem, zábavného priemyslu.

O Ramade som čosi zachytil po ostatnom Slávikovi a ešte v niekoľkých písačkách po našich blogoch.
Dokopy temer nič pozitívne.
Na amerických a islandských blogoch ticho.
Bol som na ňu zvedavý. Ako na každé čudo.

Už počas žehlenia, som si spomenul na gretku z Prte.
Ozaj spomínal som, že som si k telke namiesto chrumiek a piva pristavil žehliacu dosku s príslušenstvom?
No nič. Pome ďalej.

Nepamätám či gretka napísla rovno v článku alebo v komentároch niečo v takomto zmysle.

- Predstav si, že sa ráno postavíš pred zrkadlo a akoby nestačilo, že vidíš pokrkvaného nevyspatého a zarasteného chlapa s nadváhou, to zrkadlo ešte začne na teba ziapať „čo kukáš ty chuj tlstý, preber sa a začni so sebou dačo robiť“.
A zrkadielko za tebou stále vykrikuje aj keď si už vo výťahu o dve poschodia nižšie.

Mal som, namôjdušu, pocit, že telvízia zinscenovala zádrapčivý článok a diskusiu na blog.sme.sk. Ramada v úlohe blogérky samozrejme.

Relácia síce má v podtitule, že je kontroverzná ale úprimne povedané, čakal som trochu viac ako 78 krát zopakované že Ramada je celá, vrátane tvorby prvoplánová.

Tak ako tento článok alebo hoci aj moje šušulky.

Ochrana osobných údajov

Asi takto sa dá pomenovať to, čo Džejtí robila väčšinu víkendu. Presne povedané vyrábala Bezpečnostný projekt.

Stále mi chodila po rozume myšlienka či bolo dobrým nápadom zavesiť vypracovanie Bezpečnostného projektu na krk každej organizácii osobitne.
Myslím teraz najmä na základné školy, ktoré majú miestneho spoločného zriaďovateľa i jednotné vyššie velenie v podobe Ministerstva školstva.

Mal som naivnú predstavu, že magistrát, ak už nie rovno ministerstvo, zaplatí odborníka, ktorý vypracuje Bezpečnostný projekt ľahko a rýchlo (škrtaním nehodiaceho sa) prispôsobiteľný konkrétnej škole.

Figu.

Každá škola vyslala nejakú učiteľku na školenie. Zväčša informatičku.
Budúcu autorku Bezpečnostného projektu nejaký expert vyškolil, na požiadanie dodal vzor projektu.
Vzor pre školu temer nepoužiteľný, pretože je taký všeobecný ako zákon sám.

A tak márnia stovky učiteliek a učiteľov čas (a peniaze) na vypracovávanie projektov, ktoré malo, podľa mojej skromnej mienky, dodať Ministerstvo školstva prostredníctvom obecných úradov.

Akosi nechápem efektívnosť zvoleného postupu.

Cítite ten rozdiel?

Ráno som sa postavil na váhu a vulgárne zahrešil. Tak pre seba. Na seba.

Nebola pokazená, to dá rozum.
To sa len ciferník pod ručičkou opäť natočil ďalej ako som predpokladal.

Ráno pokračovalo podľa štandardného, odladeného, programu.

Na zoradisku sa už hádali naobliekané šušulky a čakali, kým im pomôžeme s nakládkou.
Vzal som Nerváčkinu tašku a ... a odišiel do kúpeľne.
Ciferník sa natočil a ustálil.

„Pocem!“ – zavolal som na Nerváčku
„Postav sa na váhu!“ – velil som.

Čísla zmeraveli. Krátko som zašrotil a vyšlo mi 19%.

Tak som to zobral do radu.

Skoropologramotná: 20%
Džejtí: 2%
JB: 2%

Empatia

Vlastnoručne zhotovený vodný teplomer ukazoval teplotu mierne pod nulou a slnko dokázalo vytvoriť ostrý tieň.

Ide sa von!

Niekoľko minút pobytu vonku, bez podpory ústredného kúrenia, rapídne skrátilo plánovanú trasu "pohybu na vzduchu".

Môj návrh isť pešo na zmrzlinu do Aidy bol prekvapujúco jednomyseľne prijatý.
Tam sme, počas nenútenej spoločenskej konverzácie, prišli na to, že treba ísť aj do Tesca kúpiť vajcia a olej.
Len čo sme vošli do obchodného domu, zrodila sa myšlienka kuknúť si aj ostatné oddelenia, keď už sme tu.
Ak náhodou niekto netuší v čej hlave táto myšlienka vznikla, upozorňujem, že slovo zrodila som v predchádzajúcej vete použil po zrelej úvahe.

Boli sme v Tescu asi päť minút, keď som dostal ponuku, ktorá sa neodmieta.
Nechceš si vyskúšať tieto gate?

Po chvíli som našiel skúšobné kabínky
Kabínky boli dve a v nich muži.
Obsadené
Jeden maník si skúšal pulóvre. Videl som, že ich má pripravených na vešiaku asi päť.
Druhý si skúšal nohavice. Jedny.

Čakanie som odhadol asi na desať minút (chlapík s nohavicami)
Potom prišla pohroma.

K jednej kabínke podišla žena, manželka väzňa s pulóvrami. Priniesla ešte tri svetre a dvoje nohavíc.
Krátko po nej prišli k susednej kabínke dve! ženy. Jedna niesla dvojo nohavíc a druhá vetrovku.

Čakal som ešte asi pätnásť minút, keď prišla Jeho terajšia.
Dvaja chlapi v kabínkach zásobovaní tromi ženami.
Úbožiaci.
Jeho terajšia okamžite vyhodnotila situáciu a požiadala chlapíka zásobovaného iba jednou ženou či by ma nepustil, že ja si budem skúšať iba jedny gate, potom môže pokračovať.

Chlapík okamžite súhlasil. Vedel som prečo a rozumel som mu.
Míňajúc sa vo dverách kabínky som naňho sprisahanecky žmurkol.
On na mňa nie. Jeho pohľad vyjadroval úplne jednoznačne sústrasť.

Vytrčil som sa z kabínky.
Jeho terajšia skonštatovala, že v gatiach mám obtiahnutú riť a že stačilo.
Tak som nacúval do kabíny, nahodil civil a vyšiel.

Chlapík na mňa pozrel.
V jeho očiach bola jednoznačne závisť.
V mojich sústrasť.

Epilóg.
Ak tipujete, že sme v Tescu kúpili okrem vajec a oleja aj dve sukne tak ste buď jasnovidec alebo muž žijúci v nejakom partnerskom zväzku so ženou dlhšie ako rok.

Telemetria

Raz nám učiteľ povedal, že snímky z družíc sa k nám, na Zem, prenášajú signálom, ktorý je tisícnásobne slabší ako vesmírny elektromagnetický šum.

To tisícnásobne netreba brať úplne vážne. Presnú hodnotu som už dávno zabudol. Signál je určite ešte slabší.
Nechcem tu mudrovať ako je možné, že vesmírne fotky nakoniec vidíme. Je o tom celá veda zvaná telemetria.

Ostatné mesiace života boli pre mňa v mnohom zvláštne. Ale v jednom výnimočné.
Spúšťačom výnimočnosti bol priateľ Peťo. Boli sme ho s Jeho terajšou pozrieť pred odchodom do cudziny. Kvákali sme o všetkom možnom.
Ku koncu, asi to poznáte, sa debata podobala na šum.
A zrazu šumom prenikol signál, ktorý som dokázal zrekonštruovať.
„Veď ja vás mám rád“, povedal zrazu.

Čoo??? Aj mňa? Ako? Čo tým chceš povedať? - Myslel som si.
Ešte dobre, že som sa od prekvapenia nezmohol na slovo.
Peťove ďalšie slová všetko vyjasnili.

Nasledujúce dni plynuli v monotónnom bielom šume.

Až do chvíle kým som nezačal nedostávať mejly, ktoré fungovali ako Dolby.
Potláčali šum naokolo.
Nebolo treba použiť žiadne telemetrické obvody ani algoritmy.

Neboli to mejly ľúbostné.
Boli síce od ženy, ale už mám natočené na tachometri dosť, aby som poznal, že ich píše žena „iba“ ako Človek. Jeden z posledných končil slovami „Objímam ťa“

Zase som bol prekvapený napriek tomu, že som tie slová mohol očakávať.
Dolby bolo zapnuté.

Venované Silvii

Squash

Priebežná správa z mladej silvestrovskej noci

Hráme squash.
Pravidlá asi ako v tenise. No a?
Nedávno sme dohrali tretiu hru.
Stav napriek tomu nerozhodný.

Práve som podával.
Jeho terajšia odvrátila moje zdrvujúce podanie spomaľovacím lobom lebo šušulky akosi začali zazerať.

Tak som odložil štandardné 0,4 cl rakety na bezpečné miesto v kredenci a loptičky vrátil do chladničky.
Vyzerá to tak, že si zahráme už iba dve hry a máme po zápase, lebo ďalšiu sadu 16 percentných loptičiek firmy Drinks union a. s. nemáme.

Poznámka.
V tomto štádiu hry je vítaný každý ďalší hráč s vlastnou sadou loptičiek.
K dispozícii je široký výber rakiet s rôznymi druhmi výpletov a ihrisko so skvelým oddychovým komplexom.

Daňový raj

Sú dve skupiny žobrákov.
Prvú tvoria tí, ktorým dám almužnu a hotovo. Obhod uzavretý.
V druhej sú tí, ktorí vo mne navyše vyvolávajú pocit, že za všetko ich trápenie môžem ja.

Neviem prečo je to tak.
Najmä ak sa člen druhej skupiny nijako nelíši, ani správaním, ani výzorom od členov prvej skupiny.
Neprišiel som ešte na to, prečo niektorým žobrákom z druhej skupiny platím aj akúsi daň v podobe pocitu viny.

Samozrejme sú v druhej skupine aj ľudia, ktorí DPH rôznymi asertívnymi spôsobmi vyberajú úplne vedome.
Manipulujú so mnou.

Zajtra idem do práce hoci mám dovolenku.
Komusi sa podarilo vyvolať vo mne remanentný pocit, že za celoročný hospodársky výsledok firmy som zodpovedný práve ja (ne)vykonaním práce v poslednom pracovnom dni roku.

Premýšľam o daňových rajoch.

Haluz

Pozerám na titulnú stranu denníka SME. Číslo 296/Ročník 14/23. 12. 2005/PIATOK

Vpravo hore je neprehliadnuteľný obrázok s nápisom: Šťastné a pokojné Vianoce Vám želá denník SME.

Prečo?
Prečo k tomuto textu zobrazuje trpiaceho Ježiša na kríži, symbol Veľkej noci!?

Robí si zo mňa denník prču alebo vie o kresťatnských symboloch ešte menej ako ja, ateista?
To na Veľkú noc umiestni na titulku betlehem?
Ani by som sa nečudoval.

DivnýJanko

Neponáhľa sa z práce domov.


Obyčajne ho z roboty musí vyhodiť vrátnik odovzdávajúci budovu policajnému monitorovaniu.
Muž odchádza, ale nejde domov.
Zíza do výkladov, číta oznamy o akciách. Vchádza do predajní, obzerá. Nekupuje.
Študuje jedálne lístky vedľa vchodov do reštaurácii. Nevchádza.
Motká sa po uliciach nechávajúc za sebou zohavené cigarety.

Posledná zastávka.
Neskoro večer platí v hypermarkete za Horalku. V kávomate utráca mince za niečo teplé.
A potom domov.
Domov?
Ani nezažína. Len v kúpeľni.
Rýchle umytie a pád do postele.
Okamžitý spánok.

Dnes je to iné.
Doma ide najprv do prázdnej izby a na miesto, kde bola nedávno postieľka, kladie novučičké auto. Dodge Viper.
Potichu sa umýva a padá do postele.
Nezaspáva.

Kračún

Je po polnoci. Moje šušulky už dávno spia a na mňa lezie predvianočná nálada.

Typicky nesviatočná.
Vo zvyškoch svetla a hluku vnímam blížiace sa sviatky.
Všade okolo mňa panuje nepriadok, vzor „bordel ako v tanku“.

Dnes nám menili okná v dvoch izbách.
Okolo nových plastových rámov vrieskajú obrovské fľaky opadanej nekvalitnej omietky.
V obývačke sa povaľuje, inak vzorne(?) uložený, obsah odkladacích zásuviek spod postelí.
Panoptikum demodé odevov, uterákov a obliečok „do výbavy“ dopĺňa zbierka neuveriteľných rároh a relikvií.
Aj osempalcovú disketu IZOT s kapacitou 180 kB som našiel. Na štítku je nápis CP/M.
Aj meter osemstopovej bootovacej diernej pásky operačného systému FOBOS.
Blšák v Užhorode šuvix.
Kedy konečne nazbieram silu zošrotovať, skartovať, rozdupať a všetko vyhodiť?
Dnes?

Do Dňa žiariacich detských očí ostáva týždeň.
A ja začínam byť nervózny lebo určite viem, že som pri evakuácii pred prachom nevidel darčeky pre Nerváčku a Skoropologramotnú.

Kam som ich pred časom ukryl?
Kto mi poradí?

Päť dní v tichom dome

Osemdesiattri schodov hore, vpravo, rovno, potom vľavo. Číslo päť. Dvakrát denne.

Streda.
Strach z neznámeho, bolesť rozpichaných žíl na ruke. Uniformy. Zoznamka. Neznámy jazyk.

Štvrtok ráno.
Malá dávka sirupu, nezmyselné bľabotanie, apatia a potom ničota. Tma.

Štvrtok na obed.
Obrovské modré detské oči, bezfarebné pery, bolesť. Šepot. Stískanie ruky. Spánok, spánok, spááánok...

Piatok.
Neisté kroky. Amnézia. Mamka! Anastacia. Hadia žena. Televízor.

Sobota.
Studené robí dobre. Spoznávanie domu. Maľovaný moták domov.

Nedeľa.
Nádej. Všade nádej. Prišla nová, s ochrankou. Stále nádej.

Pondelok...

Prvá

V mojom živote je niekoľko prvých. Myslím žien, samozrejme.
A prvé sú nezabudnuteľné. Alebo nie sú?
Presvedč sa.

Zahraj si jednoduchú hru.
Na tvojej sexuálnej orientáci, ani na pohlaví nezáleží.
Nepochybujem, že si hru dokážš prispôsobiť.

Vezmi si papier, niečo na písanie a píš (alebo skopíruj a vytlač):

Prvá,
- ktorá sa mi páčila
- ktorej som povedal, že sa mi páči
- ktorá mi povedala, že sa jej páčim
- ktorá prišla na rande
- ktorá neprišla na rande
- ktorú som chcel pobozkať ale nedala sa
- ktorú som pobozkal
- ktorá ma pobozkala
- ktorá ma chcela pobozkať ale ja som sa odvrátil
- ktorú som chcel pretiahnuť ale doteraz o tom nevie
- ktorú som chcel pretiahnuť ale nedala mi
- ktorú som pretiahol
- ktorá chcela pretiahnuť mňa
- ktorá chcela pretiahnuť mňa, ale nie ja ju
- ktorú som miloval (ľúbil)
- ktorá milovala (ľúbila) mňa
- s ktorou sme sa milovali (ľúbili) navzájom

Pripíš mená ak také ženy žijú alebo žili.
Že si nespomínaš? Tvoj problém. Vyrieš ho!

Koľko rôznych žien je na zozname?

Viac ako jedna?
Tak zakrúžkuj prvú z prvých. Tú čo je v tomto zozname stelesnením slova prvá.

Len jedna?
No teda! To ma už čítajú aj deti?

Čo ďalej?
Veď vieš. Tak ako ja. Nepochybujem o tom.

Štvorce

Dnes je to rok, čo som na blog napísal prvý text.

Tak som si povedal, že skúsim niečo nové.
Vyjadriť sa ešte menším počtom písmen ako zvyknem.
Tu je výsledok.

Počúvaj!


Powered by Castpost

Takto to vyzerá na konci




Zaujalo ťa? Tak klikni

Cestovka

Telefonát na číslo 0800 123 456. Centrum služieb zákazníkov Slovak telekomu.

- Dobrydeň, mamproblemscestovkou
- To mi je ľúto, pane.
- Lutosťminepomože. Robtestymdačo.
- Prepáčte ale nie je mi jasné ako Vám Telekom môže pomôcť v podnikaní.
- Jaknenijasne? Trebamidaťdopriadkucestovku.
- Potrebujete zriadiť bezplatnú linku do Vašej cestovnej kancelárie?
- Co? Jakacestovnakancelarija? Jakstenatoprišla? Janiesompodnikateľ!
- Veď hovoríte, že máte problém s cestovkou!
- No! Scestovkoualeniescestovnoukancerarijou
- Nerozumiem Vám.
- Jaknerozuimiete? Mamodvasakciovylelefon Siemens Gigaset C-100. Nefuguje!

Staré zranenie

Sedím v robote, riešim za peniaze cudzie problémy.


Skoro všetky moje vstupné porty sú zatvorené.
ICQ, MSN a Yahoo! som ani nezapol.
Aktívny je iba poštový klient monitorujúci služobné mejly.

Na jeden, bezpečne sa tváriaci, vstup do seba som zabudol.
Na sluch.

Za oknom počujem cestárov. Nesnažím sa im rozumieť.
Rádio ticho vylučuje jednu pesničku za druhou.
Reklamné drísty o gigantických akciách v Lidli mi netrhajú žily.
Táraniny moderátorov nevnímam.

Produktivita práce dosahuje vrchol.

Až do chvíle, kým sa mi cez uši až do mozgového kmeňa nezahryzne melódia.

Spevák Scorpions síce spieva po anglicky

white dove
fly with the wind
take our hope under your wings
for the world to know
that hope will not die
where the children cry
...

ale ja počujem slová v úplne inom jazyku s úplne iným významom

igen, jött egy gyöngyhajú lány,
álmodtam, vagy igaz talán,
zöld meg kék, mint rég,
igen, jött egy gyöngyhajú lány,
álmodtam, vagy igaz talán,
...

Staré zranenie sa obnovilo.

Zázrak

Večer prišla Sponzorka. Zastavila sa cestou z Tesca. Doniesla šušulkám mandarínky.


Bola akási iná, zmenená.

- Stalo sa ti niečo? Pýtam sa.
- Tak aj ty fi ffimol! Vypadli mi dva vuby v potéfy
- Čo? Nerozumel som.
- Aha! EEEEEEEE!

Zazubila sa. (Ozaj, ako sa zubia bezzubí?)
Chýbali jej dva predné zuby.
Nevyzerala, že by dostala do zubov.
Záhada.

- A to sa ti ako stalo?
- Ja neviem. Mufeli mi vypadnúť. Aj fom ich uv hľadala. Nif.
- Z protézy ti vypadli zuby?
- Uhm.

Bola celkom hotová.
Kto jej do rána vyrobí novú protézu?
Zajtra cestuje k príbuzným do Tramtárie. Ani cez pasové neprejde, keď sa ani na vlastnú fotku nepodobá.
Tentoraz som si svoje priblblé rady odpustil

Situacja sos, situacja chelp (TATU: Dvesti po vstrečnoj)

Odišla s tým, že sa ešte vráti, lebo nechce volať do tramtárie z mobilu.
Že zavolá od nás.
To zas budú Tramtarijčania hundrať, aké sú nahovno linky, že nerozumieť.

Po ôsmej prišla.

- NaZdar ZaSrani. Pozdravila už vo dverách.
- Ako to, že nešušleš???
- Narááástli mi na protéééze zubyyy! EEEEEEEEE

Vysvetlenie zázraku (bielym na bielom):
Sponzorka v rámci prípravy na cestu, pri upratovaní, natrafila aj na predchádzajúci model zubnej protézy.
No a tá protéza mala o dva zuby menej, lebo ich nebolo treba. Na ich mieste boli vtedy ešte „živé“ zuby.
A keď sa Sponzorka chystala do Tesca vložila si do úst práve ten starší model. Aké jednoduché.

Sobota

Drobne mrholilo, chodníky mokré, nič mimoriadne.

Bol som voliť, nič zvláštne, nebola to premiéra.
Vedel som, že nás bude voliť málo. Bolo mi to jasné už dávno.
Začujem vyhovorky o slabej účasti na voľbách zavinenej počasím. Déja vu.

Z volebnej miestnosti som šiel ohmatať víťaza konkurzu na domáce zábavné centrum.
Už, tuším, tretí krát.

Vyzeralo to na nudný večer.

Kým som bol v Nayi volala srdca môjho šampiónka.
Vraj sa mám cestou domov zastaviť v Carrefoure na oddelení hygienických potrieb.
Teraz?
Uprostred obdobia medzi lunárnymi slávnosťami?
No čo.
Šak žiadny problém.

Stojim pred regálom v ruke mniagam čierne ucho modrého košíka.
Chytá ma panika. Netušil som, že ich je toľko druhov.
Vlastne prečo nie?
Veď každá žena ju má inú. Onú.

Volám.
Vymenúvam značky, modely a ceny.
Zbytočne.
Je to celé na mne. Som nositeľom absolútnej dôvery.
Len ako ju nesklamať?

Už sa nenudím.

Čítam nápisy na škatuliach.
Nadarmo.
Vyznám sa do toho ako Pinocchio do potápania.
Dámy prechádzajúce okolo sa uškŕňajú.
Zrejme vyzerám ako pristihnutý pri onanovaní.
Chce to nejaký skutok.

Pristavujem ženu, čo ide práve okolo.

- Prosím vás, pani, ktoré Alldaysky by ste si kúpila vy?
- ... (zaskočená, pohoršená)

Kupujem škatuľu Utralajtiek, model Fresh.
Dôvod? Ich škatuľa sa mi najviac páčila.
Kráčam ku kasám.
Starostlivo si vyberám pokladníčku.
Predsa si nepokazím večer! Túžim po neopakovateľných ženských pohľadoch.

Ľahostajne zosníma kód.
Zdvihne hlavu.
Naš pohľady sa stretnú.

Jupííííí.
Nesklamala.

Prírastok do slovnej zásoby

Pri preliezaní po spriatelených blogoch, ako inak, som natrafil na zaujímavé slovo.

Nemám pocit, že ono slovo by mimoriadne prznilo slovenčinu, tak som sa rozhodol, že ho začnem používať na označenie niekoľkých ľudí, hodných toho slova.

To slovo je blogebrita

Nemusím vysvetľovať, nošak?

Buzeranti do plynu!

Kto ovláda poľskú spoločnosť?

Čakal som Nerváčku. Vytiahol som z tašky noviny, SME z 21. novembra 2005 a stislo mi hrdlo.


Pomerne rozsiahla správa z titulnej strany oznamuje, že Poľským homosexuálom zastavili pochod.

Dôvod?
Policajti by nedokázali zaistiť bezpečnosť jeho účastníkov.
Ľudia, niekoľko stoviek, sa napriek zákazu zišli a dali sa na pochod.
Pochod neozbrojených ľudí zastavili policajní rytieri, ktorí nakoniec demonštrantov násilím rozohnali.
Asi takto vedia zabezpečiť ich bezpečnosť oveľa lepšie.

Prečo ma to irituje?
Na ilustračnej fotografii stoja obrnenci čelom! k demonštrantom.
Prečo???
Ak mali chrániť ich?

Za ich chrbtom stoja priaznivci ultrakatolíckeho a nacionalistického združenia Celopoľská mládež, fanúšikovia mládežníckej organizácie extrémistickej strany Liga poľských rodín.

Správa hovorí, že homosexuáli si posadali na zem a zapálili sviečky.
Obkolesení policajtmi, ktorý chránili extrémistov pred sediacimi ľuďmi,
„Ohrození“ občania, vykrikovali aj to, čo tvorí nadpis článku.
Nechutné.

Poľsko tak, v mojich, očiach priznalo, že nie je schopné ochrániť občanov pred extrémistami.
Teraz neochránili homosexuálov.
Koho budú nabudúce poliaci posielať, spoza chrbtov polície, do plynu?
Invalidov?
Dôchodcov?
Grínpísakov?
Odborárov?

Čaká to aj nás?
Už to tu máme?

Poznámka:
Viac informácií je napríklad tu: Gay pride parade banned in Polish city of Poznan

Príručka dobrej manželky

Koncom minulého týždňa chodila domov Jeho terajšia uťahaná ako burlak.
Prognóza na tento týždeň: niveau croit

Cez víkend sa šla hudobne sústrediť tak som „voľný večer“ trávil preliezaním spriatelených blogov.
Natrafil som na Príručku dobrej manželky.
Z roku 1955.
To boli časy!

Stačilo naštudovať príručku, správať sa podľa nej a šťastné manželstvo sa stalo skutočnosťou.

Búúú ha ha.

Na ako dlho?
(Iba) mne sa zdá, že žiadne šťastné manželstvo fungujúce podľa príručky nejestvuje?

Možno keby tak ešte niekto napísal zbierku, vyvesil na sieť a pravidelne aktualizoval na základe príspevkov šťastne, podľa ich predstáv, vydatých manželiek.
Aspoň na pobavenie.

Ako napríklad "Osem tipov pre dobrú (kresťanskú) manželku.

Ci beky!

Emigrant?



Srandička?

Nepredstavujem si

Poloplný autobus. Sobota, tma, krátko po šiestej poobede.

Sedíme s Nerváčkou v prvom pravom rade a „šoférujeme“

Mužský hlas rázne nahlas, zozadu.

- V autobuse sa nefajčí!

Ženský hlas počuteľne, zozadu.

- Vykašlite sa na to. Čo ak má nôž? Dáte sa zabiť kvôli cigarete?

Obzeráme sa, ja i Nerváčka.
Fajčiara nevidno.
Dym necítim.
Črieda spolucestujúcich sa tvári ako v nemocničnom výťahu.
Asi sa nám to zazdalo.

Článok súvisí s nedávno publikovaným Predstavujem si

Übersexual

Je 17. november 2005 a.d. Deň ako vystrihnutý z béčkového westernu.

Lenivý.
Spoza okien nádherné počasie.
Nefučí. Ibaže kus chladno.
Viditeľnosť, ako keby Všemohúci zobral do čistiarne vzduch.
A ľuďom pamäť.
Nemám komu čo vyčítať lebo i ja som dnes scepenel doma, pri najbližšej rodine.

Aj tu vládne lenivosť.
Siesta.
Zaväzovania sadla, ako by povedala babka.
Na tanieroch umierajú zvyšky rýchleho obeda.
Jeho terajšia zvädla. V spálni.
Šušulky s odkrvenými mozgami ľahostajne zízajú na telku.
Rozprávku dávajú. Tuším štvrtú reprízu.
Lepšie ako pripraviť si tašku do školy. No nie? No áno.

Zapínam počítač.
Sova Ereses hlási, že lenivosť dosahuje rozmery pandémie.
V pošte čosi je. Jeden osirelý list.
K mi píše.
Úprimne sa teším.
Zvláštny vzťah mám s touto K. Samozrejme vyfantazírovaný a s ňou seriózne nekonzultovaný.
Odpovedám.

Vyberám sa po svojej obľúbenj trase na sieti a odbočujem z nej na prvej križovatke.
Na druhej novej zastávke nachádzam mne neznáme slovo.
Do webového GPS robím značku
A zapínam radar.
Pátram.
Čítam.
Robím ďalšie značky.

Premýšľam, kto na Slovensku je übersexuál.
Hej, to je to nové slovo.

Po dlhšej chvíli zisťujem, prepáč Braňo (Mojsej), že posledný už umrel.
Ešte za socíku.
Dedo z otcovej strany.

Hneď mi je lepšie.
Som potomkom posledného slovenského übersexuála!
No ale...
Nemalo by mi 17. novembra robiť lepšie niečo úplne iné?

_____________
Keď je dnes už ten, prepytujem, sviatok pridám zadarmo pár značiek z webového GPS:
übersexual kicks metrosexual
Metrosexual man bows to red-blooded übersexuals
Übersexual
Em lugar do metrossexual, o homem do futuro será "übersexual"
Say hello (or don’t) to the übersexual

Predstavujem si

Pracujem ako sprievodca rýchlika.

V jednom kupé sedia tri dievčatá a dvaja chlapci, maturanti
Vo vedľajšom kupé skupina asi šiestich mužov s vyholenými hlavami
Dvaja muži s vyholenými hlavami kopú do zamknutých dverí kupé maturantov a snažia sa ich vyvaliť vykrikujúc „Antifa otvor! Pomstíme sa vám za všetko!“

Analyzujem situáciu.

V kupé sedí päť ľudí.
Do dverí kopú dvaja nevychovanci.
Nečinne na nich pozerá asi šesť zdravých mužov z vedľajšieho kupé.
Ostatní cestujúci tiež nepovažujú kopanie a vykrikovanie za hodné pozornosti

Čo robiť?
a) slušne požiadať výtržníkov, aby prestali obťažovať spolucestujúcich kopaním do dverí
b) slušne požiadať spolucestujúcich, napríklad šiestich zdravých mužov, aby presvedčili dvoch výtržníkov o tom, že kopať do dverí sa nepatrí.
c) Robiť si svoju prácu

Riešenie?
Cé je správne.
Študenti sú zamknutí.
Ja som s výtržníkmi na jednej chodbe chránený militantne ľahostajnými cestujúcimi.
Spomeniem si na mŕtveho študenta, ktorého podobní muži, zrejme len tak, z plezíru, dobodali na smrť iba preto, že šiel okolo. A pamätám si, že podľa správy z patológie si do obete pichlo viacero nožov.

Odchádzam keď ma študenti, s najmenej jedným mobilom, žiadajú, aby som aspoň zavolal políciu. Ešte počujem ako gymnazisti telefonujú „...že ich vo vlaku napádajú (údajne skíni) a snažia sa rozkopať dvere kupé, v ktorom sa uzamkli“

Dnes ma generálny riaditeľ stiahol služby.
Lebo ak „sprievodca spozoruje, že do vlaku nastúpila podozrivá skupina osôb, má to okamžite nahlásiť Železničnej polícii, ktorá zabezpečí doprevádzanie vlaku.“

Nie som samovrah tužiaci iba po tom, aby ho v presilovkle dobili výtržníci.

Od čias chlapčenských bitiek viem, že jediná šanca, ako vyhrať bitku so skupinou, je ujsť.
Generálny vyrastal kde? V teráriu luxusnej vily?
Alebo sa chce mojim potrestaním niekomu vopchať do zadku?

Koniec predstáv.

Fakt by som rád vedel, ako si železnica predstavuje pozrivú skupinu osôb.
Naozaj by som rád vedel, ako si železnica predstavuje podozrivú osobu.

Píšme všetci modrým perom?

Myslím, že by sme mali odmeňovať tých, čo pomáhajú.
Trestať jediného, z množstva tých čo nepomohli, je choré.

Súvisiace články:
Študentov vo vlaku napadli skinhedi, nikto im nepomohol
Sprievodcu, ktorý nepomohol stiahli zo služby

Len citát

Vytrhol som ho z kontextu lebo sa mi zdá, že má univerzálnu platnosť.

Od tvojej ostražitosti závisí, či tichá domácnosť bude ešte nočnou morou alebo už hroznou skutočnosťou. (Surgíva)

Zdroj: diskusia k článku Ako odstrániť feminizmus

Sezóna

Mal som naivnú predstavu, že je sezóna. Dokonca v plnom prúde.

Dávno po prázdninách, Vianoce bezpečne ďaleko.
Už dvakrát som už toto obdobie prežíval just ako teraz.
A nepoučil som sa, trpák sprostý.

Vybral som sa teda k dvanástim mesiačikom.

Mesiačik Blšák si poklopkal po čele, nechápal som a zavrtel hlavou.
Keď videl ako som posmutnel ponúkol mi na obvesenie inovovanú teleshopingovú rybu.
Takú čo škriekala Mery Chrismas, alebo čo a plieskala chvostom keď sa niekto priblížil.
Lenže teraz ryba na seba vzala inú podobu!

Nahý exhibicionista v plášti. Ako z nasprostastých vtipov.
Škriekal síce niečo iné, ale aj on kýval nadrozmerným „chvostom“.
Väčšiu nechutnosť, vystavenú očiam detí, som nevidel.

Šiel som teda poprosiť mesiačka Carrefoura.
Nebol doma.
Odchytil som teda za lakeť jeho sluhu Rollera.
Vypočul si moju, čo najponíženejšiu, žiadosť a niekomu zavolal.
Vzápätí mi povedal E E.

Depka!

Až doma, pri umývaní riadu, mi zišla na um spásonosná myšlienka. (To asi tá teplá voda s detergentom)
Zavolal som Oxane.
Nesklamala.
Požičala.

Nerváčka môže dnes začať plavecký zdokonaľovací kurz s Natálkinou čiapkou na hlave!
Ufff!

Zbytočná námaha, Kevin

Kevin Mitnick, hackerská celebrita, pred časom vydal knihu.

Nedočítal som ju, lebo základná myšlienka z nej už po piatich kapitolách svieti ako vlasy Klekí Petru.

Môžete si informačný systém firmy zabezpečiť certifikovaným hardvérom a softvérom a zamestnať špičkových, rusky hovoriacich, informatikov a celé to bude na prd.
Prečo?
Lebo vo firme pracujú aj iní ľudia.
Tiež špičkoví.
Lenže nie v informatike a v bezpečnosti dát.

Dlhoročná reálno-virtuálna priateľka Keline mi napísala list.
Celý ho odcitujem.

Môj prvý internetový obchod

Čo pod stromček? Knihy, áno, krásny darček, chce sa mi chodiť do mesta? Nie, nechce. Kto ma prvý napadne v súvislosti s internetom, no predsa Jej bývalý, áno, ihneď poslal odkaz www.martinus.sk.

Snorila som, snorila, jéééj, aj puzzle, ďalší pekný darček, predsa si to nenechám len pre seba, kolegyne tiež chcú, spísaná objednávka, nechýba HP6. Ešte raz som si overila, že všetky chceme, to čo chceme, doma mám internet, objednám.

Cez víkend som objednala, potvrdila, odoslala objednávku v celkom slušnej sume, zhruba 5000,- Sk.

V pondelok, kvákame pri káve, áno, objednávka je odoslaná, celé happy.....lenže Vitny snorila tiež na martinuse, chcela Nevedkove dobrodružstvá pre jej lásku, ale musela by platiť poštovné, vymýšľame, že veď doobjednám k mojej objednávke.

Ale neviem, či sa to dá, nemám čas teraz, večer doma skúsim. Vitny nelenila a chcela sa telefonicky spýtať, či je to možné, je...normálne si objednala k mojej objednávke Nevedkove dobrodružstvá, bez hesla, overenia objednávky!!! Ako to??

Bežne. Bežne??? Ochotná pani v martinuse jej vykvákala všetko o mojej objednávke a to Vitny spomenula len moje meno a že som robila objednávku cez víkend a s kľudom Angličana mi tam pridala aj jej objednávku, aj s vedomím toho, že je ona moja kolegyňa, aká, to je jedno, či nie zákerná, veď je objednávka väčšia...

A to ma naštartovalo......telefón...áno, vidím, že mám v objednávke o jednu knihu viac, ako je to možné??? Že to moja kolegyňa, bez hesla?? ....no, nepotrebovala za dôležité overovať, lebo kolegyňa vedela skoro všetko o mojej objednávke.....no a??? ja sa môžem s hocikým o tom rozprávať, ale nikto mi okrem mňa nemôže zasahovať alebo meniť objednávku!!!...ak by mi ju zákerne pomenila, trebárs tituly....príde dobierka, ja zaplatím, ako sa ubránim????.....koktala, tárala....Som naivná, že som si myslela, že ak zadávam svoje osobné údaje a dám heslo, že je to zaručený obchod???.....Neviem, potom načo mi je heslo, ak cez telefón cudzia osoba si zavolá a dotyčná v marinuse jej všetko vykváka????

Zatiaľ ma to neodradilo, lebo ich stránka sa mi veľmi páči, dúfam, že sa dotyčná zbadala, že upss.....ktovie koľkým ľuďom sa toto stalo....ale som spokojná ako Matelko, že som nečušala a už ani nebudem, nie.... Tak....

PS: Jáj ešte ma napadlo, ak by som si objednávala erotické pomôcky niekde, dá sa to cudzou osobou zmeniť??? Sranda, to už môžem rovno vycapiť, že si objednávam to a to na nástenke v robote....chi chi...a ostatní mi doprajú a doobjednávajú....

Stratené ilúzie o bezpečnosti internetového obchodu.
Aj tam robia ľudia!!!

Jej bývalý

Dnes sa mi stala zvláštna vec.

Už dlho mám nutkanie napísať prečo a po kom som jej bývalý.
Už dlho sa mi páči Horáčkov text pesničky S cizí ženou v cizím pokoji.

A dnes cez obed som preliezal po sieti a natrafil som na tento článok.

Pána Wagnera by som v niečom doplnil.
... kdyby náš manželský svazek kdysi dávno nezvětral a nerozpadl se, kdyby přetrval až dodnes ... nepoznal by som ani Jeho Terajšiu ani Nerváčku ani Štvrťgramotnú.
A aj o mne by bola pesnička.

Nechcem, aby o mne Horáček písal texty krásnych smutných piesní.

Ako sa to vezme

Protokol o inštalácii.

Nothing was installed.

Created with Zero G's InstallAnywhere 6.1 Enterprise Build 2325
INSTALLATION WAS CANCELLED BY USER DURING PRE-INSTALLATION

Summary
-------
Installation: Successful

Poznámka:
Text som zafarbil ja.

Hiró Onoda

Videl som ho 5. novembra 2005 o 11:52 na Južnej triede.

Prekvapil ma.
Nie výzorom. Ten bol napodiv nezaujímavý.
Nie trhaným pohybom.
Vyrazil mi dych len tým, že tam bol.

Motýľ

Čo tu chce tento neborák? Pomyslel som si.
Nejaký pomýlený
Ako legendárny japonský vojak.

Za svet som si nevedel spomenúť ako sa ten vojak volal.
Meno som našiel na sieti a jeho meno mi poslúžilo ako nadpis.

Začítal som sa do úvahy nad jeho biografiou
Tento človek tridsať rokov plnil rozkaz na filipínskom ostrove Lubang.
Opustený, bez prísunu potravín, odevov, obuvi a dôveryhodných informácií.
Nerezignoval, nezblánil sa. Robil si svoju prácu.

Tak teraz myslím na pomýleného motýľa a nezlomeného japonského vojaka.
Takí rovnakí a takí rozdielni.

A pozerajúc na dátum vpravo dole sa mi začínajú kotiť myšlienky, aké by to teraz bolo, keby potomkovia tých, čo 7. novembra pred 88 rokmi vystrelili z krížnika na Neve neboli rezignovali.

Dobre domotané. Čo?

Trnky

Nechce sa mi nič. Myslím teraz, v robote.
Myslím na všetko možné len nie na to, na čo by som mal.

Rozmýšľam nad nočným dialógom o vlasti a vlastenectve.
Veru, MAPCWBH, ešte stále.
Rozmýšľam prečo sa ľudia obliekajú do sviatočného, keď idú na Všechsvätých zažať sviečku na hrobe.

Ukradomky, aby som zbytočne neprovokoval, čítam články blogérov a blogériek.
Inokedy mávam plno komentárov.
Dnes nič.
Netrúfam si.

Myslím hlavne na včerajšok.
Od včera šušulky vedia čo sú stŕpnuté ďasná.
Od včera šušulky vedia, že najchutnejšie nemusí vyzerať najatraktívnejšie.
Od včera šušulky vedia čo znamená, ak má niekto oči ako dve trnky.
Od včera mám zmätok v hlave.

Československo

Dnes pár ľudí spomína na Československo, socializmus, tatíčka Masaryka, Štefánika a ktovie čo a koho ešte.

Priznám sa, že ma tento, teraz už iba pamätný, deň nikdy mimoriadne nedojímal.
Možno preto, že pojem vlasť sa vo mne vôbec neuchytil.

Ak prejdem svoj rodokmeň nazad po tretie koleno tak vidím, že geografické územie, na ktorom moja rodina žila, patrilo, ani nie za sto rokov, niekoľkým štátom s niekoľkými úradnými jazykmi.
Každý štát tlačil mojim predkom, aj mne, kaleráby do hlavy o tom aký je úžasný a aký mám byť naň hrdý.
Nepodarilo sa.

Dnešný pamätný deň zneužívam.
Pripomínam si slová môjho deda, Horného Uhra, ktorý mi vždy kládol na srdce, aby som nikdy nezabudol reč svojej mamy a naučil ju aj svoje deti.
Moje mama je Slovenka.

Karta

Tak sa mi to konečne, po vyše dvoch mesiacoch, podarilo. Vlastním debetnú kartu.

Čo je na tom čudné?
Vedel som, že Jeho Terajšia má debetnú, obyčajnú bankomatovú, kartu Tatrabanky, ktorá sa od mojej sporiteľňovej líšila formátom čísla karty.
Okrem čísla, na prednej stane, mala, a stále má, aj kontrolné trojčíslie.
Neklamný znak, že toto kartou možno platiť po Internete.

Moja sporiteľňová práve prestala platiť, tak som požiadal o vydanie novej, ktorá mi umožní platby cez Internet. Teda Visa electron.
Kartu mi vydali v obvyklom termíne.
Lenže bez kontrolného trojčíslia.
Ubezpečili ma, že všetko je v poriadku, nech len pri platbe smelo zadám tri nuly.

Aj stránka PayPalu to tvrdila a nefrflala.
Platbu som odklepol a nič.
Teda nie nič, na obrazovke mi svietilo, že banka zamietla transakciu.

Tak som sa dostavil znova do moje obľúbenej pobočky Slovenskej sporiteľne s otázkou, kde je problém.
Po niekoľkých telefonátoch kamsi, telefonovala pracovníčka banky, som sa dozvedel, že

- „ups, také karty budú k dispozícii až 15. septembra.“

Nech požiadam o „prevydanie“ karty.
Tak som požiadal.

Pätnásteho septembra mi zo Sporiteľne volali, že mi ešte zavolajú, kedy mi kartu naozaj vydajú.

Kartu už mám a funguje.
A mám takú obyčajnú radosť z vlastnenia vytúženej veci, že som si to poznačil i na blog.

Vyziapať sa

Možno som čudák ale nemám nepríjemný pocit ak na mňa niekto počas hádky vrieska.
A môže aj nadávať, vyhlasovať ma za hocičo a hocikoho.

Iste, hádka nie je nikdy príjemná ale načo ju ešte znepríjemňovať tým, že sa budem, prepytujem, ovládať a nebudem kričať.

Skutočne je ziapanie prejavom slabosti?
Naozaj kričí iba ten, kto nemá argumenty?

Nie je pokojná hádka iba prejavom strachu prejaviť svoje city a pocity?

Všimol som si, že som ešte nekričal v hádke s človekom, na ktorom mi nezáleží.
Všimol som si, že na mňa ziapu iba ľudia, ktorí ma majú radi.

Nie je zvýšená intenzita hlasu, v tomto prípade, skôr prejavom blízkosti ako nevychovanosti?
Hm?

Kto je sebec?

Nejde o život, ba ani do tuhého, ale v posledných dňoch mi chodia po rozume otázky na ktoré nemám odpoveď.

Dvaja.
Ich mozgy sa milujú.
Telá nie. Nedá sa.
Jedna osoba z dvojice nemôže.
Vôbec. Úraz, choroba.


Otázky:
Osoba z dvojice, ktorá nemôže a predpokladá, že doplnková osoba je verná je sebecká?
Osoba z dvojice, ktorá môže a predpokladá, že doplnková osoba toleruje neveru je sebecká?

Zjednodušenie:
Nevera sa pácha s osobou, ktorá sa živí sexom a nemieša do pracovného výkonu city.

WYSIWYG

Toť nedávno som u Ivana obzeral fotografie.

Ivan je vášnivý fotograf, ktorého všetok hnuteľný majetok predstavujú fotoaparáty, objektívy, clony, filtre, statívy, vývojky, ustaľovače a všelijaké oné, čo potrebuje fotograf.

Ci beky! Vravím pozerajúc na fotografiu.
Letná krajinka.
Nie gýčovitá. Taká, že ju zatúžite vidieť na vlastné oči.
Raz darmo. Ivan fotiť vie.

- Tam by som sa chcel ísť pozrieť. Vravím
- No, ak ti nevadí, že celá zem je husto obsratá kravami, lúka smrdí močovkou a vo vzduchu patroluje peruť bojových ovadov tak choď!
- Si nechutný!
- JB, uvedom si, že fotka nie je WYSIWYG

Dnes som videl nádhernú ženu. Dokonca išla chvíľu popredku.
Ohrieval som si očičká.
Pri pošte na ňu čakal.
Asi priateľ.
Keď som ich míňal, akurát si prestali navzájom obhrýzať pery a žena prehovorila.

Nebola WYSIWYG.

Stojan

Nerváčka zdedila po Sponzorke mobil.

Sponzorka neumrela.
Len si obstarala nový telefón a starý darovala Nerváčke aj s novým veselým domčekom a šnúrkou na krk.

Problém!
Zabudla na stojan!

Vysvetliť Nerváčke, že stojan je kúl dyvajs iba pre vibrujúce mobily, ktoré sa pri zvonení úspešne pretrasú až k pádu zo stola (skrine, poličky...) na zem a nie pre jej diluviálne dedičstvo sa zdalo byť márne.

Počas vysvetľovania sa okolo nás pokúsila prešmyknúť Štvrťgramotná s tvrdým jadrom toaletného papiera v ruke. Vyhodiť do smetí.

Vtom, neviem či ma kopla múza alebo sa mi v hlave zamrvila nejaká myšlienka z nedávnej diskusie s militantnou ekologičkou, mi zišlo na um toto riešenie Nerváčkinho problému.

Prvý krok.
Tvrdé jadro toaletného papiera rukami zapuč tak, aby sa nerado kotúľalo. Inak povedané, vytvor podstavu:

Druhý krok.
Z tvrdého papiera, u mňa to bola škatuľa od sieťovej karty, vystrihni pravouholník, ktorého jeden pár rovnobežných strán je dlhý ako tvrdé jadro.
Druhý pár rovnobežných strán pravouholníka má byť asi o dva centimetre dlhší ako kratšia strana podstavy.
Pravouholník prilep na podstavu lepidlom na papier.
Má to vyzerať takto:



Tretí krok.
Kým zaschne lepidlo relaxuj.
Nerváčka si šprtala v nose, ja som si prečítal poštu. Normálnu, papierovú, zo schránky.

Štvrtý krok.
Na vrchole oblúka si fixkou (netreba tlačiť) nakresli veľké tlačené písmeno I. Písmeno by malo byť asi o centimeter väčšie ak šírka mobilu. Pätky písmena I by mali byť asi o pol centimetra dlhšie ako hrúbka mobilu. Aha:



Piaty krok.
Nakreslené veľké tlačené písmeno I vyrež niečím naozaj ostrým a zahni dovnútra:



Šiesty krok.
Stojan vyzdob podľa vkusu alebo nechaj tak.
Vlož do stojana mobil.

Na dvoch nasledujúcich obrázkoch je "prírodný" stojan. Nerváčka sa ho chystá "dokončiť





Ak máš chuť, vyrob si vlastný stojan na mobil hoci aj podľa môjho vzoru a vlož doňho mobil.

Celok vyfoť a fotku pošli autorovi tohto článku do 15. novembra 2005.

Najzaujímavejšie fotky neblogérov a neblogériek uverejním úplne zadarmo.

Čúranie do ohňa

Typicky mužská činnosť.

V nedeľu som sa vyšťal do horiaceho ohňa.
Nepochopiteľné.
Neviem, už druhý deň, prečo som to spravil.
Takú koninu! Nechcel som ho zahasiť.

Vôbec sa mi vtedy neuľavilo.

Naokolo je ešte stále nepríjemný dym.
Štípe ma do očí.
Zle sa mi dýcha.

Hádam sa mi podarí opäť ho rozdúchať do nedymiacej podoby.
Som debil.

Mäso

Pri potulke sieťou som včera natrafil na tento článok písaný po francúzsky.

Nie som vegetarián ale výjav na fotografii ma rozhodil.
Keď to tak vezmem tak neviem prečo.
Mal by som vedieť?
Alebo viem?

Gambler

Stál som v rade na noviny. On, starý chlap, stál obďaleč a hádzal mince do automatu.

Jedna, druhá.
Nič.
Jedna, druhá.
Nič.

Prešiel k vedľajšiemu automatu.
Vložil som noviny do tašky a drobné do vačku.

Jedna, druhá.
Nič.
Jadna, druhá.
Nič.

Navidomoči bol zúfalý.

- Prosím vás, oslovil ma, len čo som sa k nemu priblížil, neberie mi mince
- Ukážte...

Bolo mi to jasné.
Jednu jeho mincu som vymenil za jednu svoju. Nevšimol si to.

- Teraz skúste...

Jedna, druhá.
Chzzzzzzzzz...

V ruke cestovný lístok a v očiach radosť, úžas, vďaka.

Za 5,50 cestovný lístok v automate nekúpiš.
Za šesť korún áno.
Dal som päťdesiat halierov za dobrý pocit.
Dobrý obchod?

Peep show

Kolektív orchestra Dierka rozkoše zorganizoval rekreačno-vzdelávací pobyt na okraji lesa.

Patrím do širšieho nehrajúceho kádra a tak sa očakávala aj moja účasť.

Príchod na miesto pobytu ma ktovieakou radosťou nenaplnil
Mrholilo a deň pokorne umieral. Netešil som sa ani trochu.

Večer v jedálni nepriniesol žiadne vzrušenie ba ani prekvapenie.
Konverzácia dospelých sa postupne zvrhávala na popis žartovných príhod, rozprávanie a ukazovanie vtipov a vyvrcholila bujarým opakovaním notoricky známeho jazykolamu z televíznej reklamy.

Ráno sme sa zliezali na raňajky.
Manželia Počítačovci aj s malilinkým synom.
Kým jedli zverili malého dediča do opatery Silvii.

Nikdy predtým som nevidel nič, čo by ma viac uchvátilo.
Priamo pred mojimi očami sa Silvia zmenila z dvanásťročného dievčaťa na matku.