Citový insuficient

Po blogoch sa píše o poézii, vyťahujú sa prvé, druhé, ... najčerstvejšie poetické pokusy i klenoty.

A mňa to neberie!
V čom je problém?

Asi citovo zahnívam. Či čo.

Dnes som natrafil na ukážky Ydiotovej poézie, zodpovedajúce mojej aktuálnej dementálnej úrovni. U Yfči - blogebrity.

Naučím sa do večera aspoň jednu báseň a precítene zarecitujem Džejtí.

V kúpeľni.
Keď si bude umývať zuby.

Ona to vtedy rada.


_Vsednosti

Od koho?

Napísal som článok.

Ako zvyknem.
Cez deň námet, nadpis. Večer napísané.
Kontrolná otázka „Čo by na to povedala MAPCWBH?“

Klik Publish Post

V utorok priateľkina otázka
- To si písal ty?
- Áno
- Nesedí mi to k tebe, odpísal si to!

_Nezodpovedane

1 IN 2

Ležali len tak, na koberci.

Mierne zvlhnutí ešte zo sprchy a už z prvých dotykov.
Preplietali sa.
Ovoniavali sa.
Rozdiel sa ešte nedal cítiť. Použila jeho sprchovací gél.

Odrazu sa od neho odtisla a podišla k prehrávaču.

Sediac na pätách sústredene naťukávala playlist.
Vedela to.

Chcela to romanticky a vôbec jej neprekážalo, že je biely deň, nehoria sviečky a nedymí tyčinka.
Hudba stačí.

Pozoroval ju.

Konečne sa dotkla tlačidla so symbolom trojuholníka.
Pritúlila sa k nemu.

- Zatancujeme si? Opýtala sa.

Pozrel na ňu.

- Lež! Povedala. Videla. Pochopila.

Pomaly sa naňho nabodla.

Pomalý tanec ležiaceho tanečníka a sediacej partnerky.

Bol nadšený. Kontroloval sa.
Myslel si to.

Zavrel oči.
Super!

Nová melódia. Tá ICH!
Pootvoril oči. Chcel vidieť tie jej.

Zľakol sa! Strašne.
Zaváhal, zmäkol

- Už? Všimla si. Nemohla si nevšimnúť.
- Nie, prepáč. Len indispozícia.

Nebol zaborený do NEJ!
Do tej, ktorej patrí ICH pomalá pieseň.

Nabudúce túto nepustí k prehrávaču.

_Vsednosti

Zlatko 2006

Od včera má pár ľudí na kredenci Linuxa Aurela od Akadémie populárnej hudby.

Pozeral som, lebo ma Džejtí nežne vybodyčkovala od počítača.

Jednému som včera nerozumel.

Ako môže režisér programu vpustiť na scénu odovzdávačov cien v nevhodnom oblečení?

Aby som nehádzal všetkých do jedného vreca tak pome konkrétne.

Riaditeľ Slovenskej televízie vyzeral pri odovzdávaní cien ako bubeník skupiny Bez ladu a skladu po dvojhodinovom koncerte a piatich pivách a nie ako jej riaditeľ.

Redaktor denníka SME vyzeral ako ja v robote, keď nehrozí, že príde zákazník. Otras.
Možno jeho oblečenie zodpovedalo mzdovému ohodnoteniu, ale nie udalosti, na ktorú sa dostavil. Pasoval tam ako sedlo na sviňu.

A inak bolo fajn.

Rýchly program skončil bez toho, aby som sa nasral aj inak ako na oblečení niektorých prihamovancov.

_Vsednosti

Kopírovanie

Za ostatný rok sa mi stala párkrát istá nepríjemnosť.

Písal som komentár k článku na niektorom z obľúbených blogov.
Tlačidlom na odoslanie sa však text neodoslal tam, kde by sa mal, ale jednoducho zmizol.
Občas som stihol vykríknuť čosi ako „dooo... ritíííííííííí“, občas som nestihol ani to a zmizol aj tak.

Napísal som komentár ešte raz.

Už by sa malo dať vytušiť kam smerujem.

Nepíšem stručnučké komentáre vzor „bryndziarova konštanta“, a to je možno dôvod, prečo sa mi, ak dobre pamätám, nikdy nepodarilo napísať kópiu strateného komentára.
Ba dokonca kópia nemala občas s originálom spoločnú ani hlavnú mšlienku.
(A možno, že tam žiadna myšlienka ani nebola, lebo sa od hanby prepadla.)

Dnes sa ma Mia pýtala, či sa má hanbiť, lebo v živote nenapísala báseň.
Pche!
Ja nedokážem ani dvakrát rovnako napísať rozvinutú vetu.
Nedokážem ani len kopírovať bez technických pomôcok.
Mám sa za to hanbiť?

Inšpirované korešpondenciou s K.

_Nezodpovedane

MAYDAY

Dnes je, podľa UNESCO, Svetový deň poézie.

Nie, ani náhodou nemienim pri tejto príležitosti vysmoliť niečo, čo sa podobá poézii ako ja na kolibríka.
Len mi tak prišlo clivo, že som už dlho poéziu nečítal.
Veľmi dlho.

Neviem, či sa dá text piesne považovať za poéziu.
Ak áno, tak ostatné verše, ktoré som považoval za „svoje“, boli od Joža Urbana

Keď sa blíži pád
a nik ťa nemá rád
čakám na tvoj kód MAYDAY
keď si mýliš smer
vo víre vzdušných dier
čakám na tvoj kód MAYDAY
teraz už na to mám
byť s niekým kto je sám
čakám na tvoj kód MAYDAY
vždy keď je ťažké žiť
mám službu na veži
čakám na tvoj kód MAYDAY

_Deprimujuce

Mudrovanie o fľaši

Kráčam chodníkom národného parku. Zastavujem, aby som sa poobzeral, vychutnal krásu okolo mňa. Upíjam čaj z plastovej fľaše.

Na pol ceste je fľaša prázdna. Zavadzia mi v plecniaku.
Zahodím ju?
Aj by som, ale mám problém sám so sebou.
A dosť veľký.
Rozhadzovať nezničiteľný odpad sa mi prieči. Presnejšie prieči sa mi iba to, že po odhodení je stále viditeľný.
Nedokážem, nemám síl, zahodiť odpad tak ďaleko, aby nebol na očiach.
Stúpam ďalej, fľaša stále zavadzia.

O niekoľko minút stretávam neznámeho mladíka.
Jeho potrebujem!

- Prosím Vás, oslovujem ho. Nešmarili by Ste túto fľašu hentam, za tú skalu?
- ? ... Jasné. Zľutuje sa. Fľaša sa stráca za balvanom.
- Ďakujem, ja by som tak ďaleko nedohodil
- Ááále...

Pokračujeme každý svojou cestou.

Som spokojný. Fľaša mi už nezavadzia, a keby dačo, tak som ju nezahodil JA.
To ON.

Mladík je tiež spokojný.
ON predsa zahodil MOJU fľašu. MOJE svinstvo.
Nepozná ma.
Tak prečo by sa mal trápiť kvôli cudziemu človeku? No nie?

Kráčam, odľahčený, ďalej a rozmýšľam, čo by som tak odpísal bowdenovi na jeho úvahu

je to zaujímavé, cudziemu človeku, ktorého sme nikdy nevideli, poznáme ho iba po prezývke, častokrát nevieme pohlavie, vek už vôbec nie ... sme ochotní sa vyspovedať zo svojich tajných túžob, snov, bolestí...a nedokážeme to blízkemu človeku, s ktorým trávime osobne väčšinu svojho času...

v komentároch k tomuto Čvirovej článku .


_Nezodpovedane

Značka kvality

Slabnúce neviditeľné slnko otvára vrátka čudným myšlienkam.

Šušulky si prehadzujú chumáčiky chichotu, Džejtí si šla zahrať.
V tejto chvíli nikomu nechýbam.

Štverám sa bezmyšlienkovite po Sieti.
Ako závislý.
Očakávaný pôžitok sa nedostavuje.
Nevnímam obsahy stránok

Môj problém.
Mozog nevníma informácie z očí.
Zmätene ich vyhadzujue ako nevyžiadanú poštu.

Myslím na mladučkú mamičku dojčiacu na lavičke Hypernovy svojho potomka.
Vlastne ani nie tak na ňu, ako na zmeny v tvárach okoloidúcich, ktorí si ju všimli.
Sedel som vedľa nej.

Myslím na to, prečo ma prekvapila šikmooká pani vyberajúca si topánky u Baťu.

Myslím na živočíšnu radosť Pologramotnej z nových topánok.
Usmievam sa.

Mladšia šušulka ma vracia do reality.
Chce jabĺčko rozkrojené naprieč.
Poznám to
Stále dúfa, že hviezdička nebude päťcípa.

Ja dúfam, že bude zase päťcípa.
Pripomína mi rozkročeného fafrnka s rozpaženými rukami.
Znak kvality Sovietskeho zvazu, občas posmešne nazývaný, kvôli rozpaženým rukám, „Lučše nemogu“.
Nechcem lepšie (jablko)

_Vsednosti

Pár fotiek

Ade som v piatok sľúbil, že zo stretnutia fanúšikov blogovania uverejním fotky.

Reporáž ešte za horúca, v piatok, uverejnila Čvirová.

Mne ostáva iba uverejniť sľúbené fotky a tak aj zoznam účastníkov, ktorých sa mi podarilo identifikovať.

S náhodnou tučniackou známosťou na štarte. Vyhral(a). Bodaj by nie Keď som na trati štyrikrát "hodil hubu"

Zahrali sme si aj hokej. Škoda, že práve tu sa nám stratila Embéčka, inak skvelá klavírstka, čo práve smutne konšatuje Biginečko, bujarý tanečník a jediný identifikovaný zahraničný účastník stretnutia. Opss.. Aj Embéčka je "inostranka".

S Pecositkou z Fantastickej štvorky sa pred pretekmi v jazde na pneumatikách kocháme úžasným výhľadom na lyžiarske stredisko pod nami.

Na kopci, nad Ski Village, vyberá Čvirová na smerovej tabuli nasledujúce miesto neviazanej zábavy. Trasiem sa od zimy.

Stretnutie

Ide ma od závisti rozdrapiť keď vidím ako sa blogéri z blog.sme stretávajú, klebtia, fotia a píšu o tom články s obdivnými komentármi. ;-)

A čo my, opovrhovaní anonymní? My sme od macochy?
Nikto z nás sa k ničomu nemá, tak sa musím iniciatívy ujať ja.

Pozývam, nie len, anononymných blogérov, čitateľov, diskutérov, komentátorov, glosátorov a inú sieťovú čvargu na

Prvé reprezentačné virtuálne stretnutie v Klube tučniakov

ktoré sa uskutoční 10. marca 2006 A. D. o 21:00 (časové pásmo CET/GMT+1)

na tomto mieste Siete
v britskom klube Deep Freeze

Odporúčam v Klube potvrdiť svoju účasť s dostatočným predstihom bezplatnou prihláškou.

K dispozícii je kaviareň, herňa, pohybové aktivity a ...

Raz a dosť!

Pri večernej prechádzke po Sieti som natrafil na stránku, ktorá mi pripomenula obľúbenú pesničku skupiny Desmod.

...
Plejstejšn 2
teraz fičí
a tvoji rodičia
ťa majú ... vieš kde

zavri oči a snívaj
...

Vaše dieťa nemusí snívať a môžete ho naďalej mať ... viete kde.
Stačí ak splní podmienky uvedené na stránke a bude mať troška šťastia.
Presvedčte sa

No?

Bomba, nie?

_Deprimujuce

Blogosféra

Sú miesta, kde ľudia anonymne blogujú celé roky.

Na jedno také miesto chodievam.
Fascinuje ma.

Žiadny blogér ani blogérka nepíše o sebe.
Píše o iných ľuďoch, ale nie o ich živote.
Píše povrchne, prázdno.
Zvyčajne v článku uvedie iba meno, priezvisko, dátum.
Niektoré blogy neboli nikdy aktualizované.

Medzi tisícami mám jeden obľúbený.
Výnimočný.
Lebo nie je povrchný a nie je anonymný.

Vôbec mi neprekáža, že je v cudzom jazyku.
Rozumiem mu aj tak.
Viem o kom a o čom je.
Na doske z čierneho kameňa je jediné slovo.

Apám


_Vsednosti

Kolega

Dnes spomínam na spolupracovníka, s ktorým sme viedli dialógy o kresťanstve, kresťanoch, hriechoch a odpustení. Nie, nezomrel. Iba zmenil zamestnanie.

Vyrástol som za socializmu a rodičia ma pri narodení nedali pokrstiť. Nechali to na mňa, keď dospejem.
Kým mi horeli lýtka, tak ma viera ani kresťanstvo nezaujímali.
Až neskôr.
Predmet s názvom Vedecký ateizmus ma síce zaujal, no mám obavy, že nie úplne spôsobom zamýšľaným lektormi.

Nemohol som si nevšimnúť veriacich, v rôznych stupňoch ilegality, okolo mňa.
Vypytoval som sa, nakúkal na druhú stranu mince.
A nastal zmätok.
A aj pocit, že sa ma veriaci boja a majú v hlavách väčší chaos ako ja.

Kolega, ktorého spomínam má v hlave jasno a neznabohov sa nebojí.
Prečo ho spomínam?

Nuž, začal pôst.

A spomenul som si na rozhovory o pôvode a účele pôstu.
Čo som si zapamätal?

*Pôst znamená zriecť sa nepodstatných pôžitkov a venovať svoj čas tomu, čo má zmysel.

Rodičom, ktorých som videl naposledy na Vianoce, vlastným otravným deťom, zodierajúcej sa manželke, nesmelým pustovníkom v ulite.

Dnes, po príchode z práce sa najem ako obyčajne, a potom naučím svoje šušulky robiť brmbolce.

Má niečo väčší zmysel?

* Vetu som upravil po Miinej oprávnenej kritike

_Nezodpovedane