Degeši

Za posledný týždeň som strávil niekoľko hodín na plavárni.

Mal som dosť príležitostí pozrieť sa na ľudí v temer plnej nahote.

Asi pätinu návštevníkov predstavovali ľudia s dokonalými, súmernými, štíhlymi postavami. A s tmavšou pleťou.

Zvyšok čľapkajúcich sa mal nadváhu, obezitu, nohy do K, X, či O, nezdravú pokožku, defektný chrup či ploché nohy. A svetlejšiu pokožku.

Odpad.
Ľudia, gádžovia, ktorí tú dokonalejšiu pätinu obyčajne nenazvú inak ako degeši.


_Vsednosti

Digitálna romantika

Som osamelý otec so záväzkami. Slušne doplním, že dočasne.

Sestra mi závidela, že som v spoločnosti malých slečien 24/7.
No...
Jednu poznáte pod menom Nerváčka a druhú som oprávnene premenoval z Užgramotnej na Utáranú.
Prezývky sú výstižné. Prisámvačku na dlhú dobu.

Dnes sa ma pýtala cez ICQ dôverná priateľka ako sa mám.
Tak som všetko vykvákal.
I to, že s Džejtí som v mejlovom občasnom kontakte a včera sa nám podarilo aj spojenie on-line.
Na jediný počítač je „tam“ poradovník niekoľkých desiatok komunikácie-chtivých Slovákov a Sloveniek.
Pridelená kvóta – päť minút za deň

- „Ježíííš, aké romantické“ zahlásila priateľka.
- píííííííííp píííííp

_Vsednosti

Vybíjaná

Nepochopiteľne vstávam po štyroch hodinách spánku úplne čulý.

Doma všetko spí.
Zdá sa, že aj inde.
Je ticho.
Šesť hodín ranného času.
Začínam rozohrávať s Michalom Vybíjanú.

Štrnásť strán.
Prerušuje ma Ica, suseda zo spodku.
Ziape na muža.
Už zase.

...si ako tvoj otec...
...slúžka...
...sa ti môžem na to vysrať...
...nevládzem...

(Kurva, keď mi zobudí šušulky, zažije moje ziapanie, krava.)

Jeho nepočuť.
Nikdy neviem, či ju pozorne počúva alebo rezignovane nevníma a nereaguje.

Ticho.
Tak zo 20 strán.

Susedia Vytápačovci si kúpili koňa???
Ští rovno na hladinu, len tak duní.
Kôň nechrchle. Ale sused áno. Statočne.
Pako prefajčený.
Prostatu má zrejme ešte v poriadku ale prečo mi to musí dávať na vedomie týmto spôsobom.
A vôbec. Jeho prostata mi visí pol metra pod riťou.

Ticho.
Nespláchol, humusák!

Trinásť strán.
Sused od vedľa poškrabká stenu špachtľou.
V sobotu!
Demenet.

Ticho.
Pol strany.

Príklepka!

Dobré ráno všetkým.
Doriti!

_Vsednosti

Zabudnuté filmy

Videl som doteraz množstvo filmov či televíznych seriálov.

Niektoré môžem pozerať hocikedy znova, niektoré nechcem vidieť znova ani náhodou.
Jeden legendárny som začal pozerať už päťkrát (veď sa patrí, no nie?) a nikdy som nedopozeral.
Z niektorých filmov si pamätám iba názov, z jedného iba to, že nemal hudbu.

Zvláštnu kategóriu tvoria filmy, kde si pamätám iba scénu, o ktorej netuším, či je kľúčová alebo nie.

Neviem si, za ten živý svet, spomenúť odkiaľ je táto scéna:
Neskoro v noci otec vraví nešťastnej dcére „Nie je dôležité, že sa vracia neskoro. Dôležité je, že sa chce vrátiť“

_Nezodpovedane

Harmónia

V sobotu som bol s celým zverincom, teda s Džejtí, Nerváčkou a Užgramotnou, na vidieku. Tu v Košiciach povieme, že na valale.

Pravým dôvodom bolo popoludnie hier so psíkmi ako je na obrázku. Hrať sa mali šušulky, nie my, corgoni. Príjemnejšie popoludnie som už dávno neprežil

No nie o tom chcem písať.

Dnes sme si s Džejtí hovorili čo na nás spravilo najväčší dojem, čo sa nám najviac vrylo do hláv.

Zhodli sme sa.

Popoludnie sme strávili v rodine, z ktorej voňala harmónia a pokoj.

Dobrá otázka je, načo píšem na blog duchaprostú informáciu bez pointy.

Nuž práve preto, pre onu zriedkavo zažívanú harmóniu ľudí, ktorá vám vyrazí dych práve tým, že sa nič zvláštne nestane.


Poznámka:
Sučka na obrázku dostala od Užgramotnej meno po jej najobľúbenejšej blogérke - Andy. Meno na sobotu, na jednu príležitosť. Čo mi to len pripomína?