Squash

Priebežná správa z mladej silvestrovskej noci

Hráme squash.
Pravidlá asi ako v tenise. No a?
Nedávno sme dohrali tretiu hru.
Stav napriek tomu nerozhodný.

Práve som podával.
Jeho terajšia odvrátila moje zdrvujúce podanie spomaľovacím lobom lebo šušulky akosi začali zazerať.

Tak som odložil štandardné 0,4 cl rakety na bezpečné miesto v kredenci a loptičky vrátil do chladničky.
Vyzerá to tak, že si zahráme už iba dve hry a máme po zápase, lebo ďalšiu sadu 16 percentných loptičiek firmy Drinks union a. s. nemáme.

Poznámka.
V tomto štádiu hry je vítaný každý ďalší hráč s vlastnou sadou loptičiek.
K dispozícii je široký výber rakiet s rôznymi druhmi výpletov a ihrisko so skvelým oddychovým komplexom.

Daňový raj

Sú dve skupiny žobrákov.
Prvú tvoria tí, ktorým dám almužnu a hotovo. Obhod uzavretý.
V druhej sú tí, ktorí vo mne navyše vyvolávajú pocit, že za všetko ich trápenie môžem ja.

Neviem prečo je to tak.
Najmä ak sa člen druhej skupiny nijako nelíši, ani správaním, ani výzorom od členov prvej skupiny.
Neprišiel som ešte na to, prečo niektorým žobrákom z druhej skupiny platím aj akúsi daň v podobe pocitu viny.

Samozrejme sú v druhej skupine aj ľudia, ktorí DPH rôznymi asertívnymi spôsobmi vyberajú úplne vedome.
Manipulujú so mnou.

Zajtra idem do práce hoci mám dovolenku.
Komusi sa podarilo vyvolať vo mne remanentný pocit, že za celoročný hospodársky výsledok firmy som zodpovedný práve ja (ne)vykonaním práce v poslednom pracovnom dni roku.

Premýšľam o daňových rajoch.

Haluz

Pozerám na titulnú stranu denníka SME. Číslo 296/Ročník 14/23. 12. 2005/PIATOK

Vpravo hore je neprehliadnuteľný obrázok s nápisom: Šťastné a pokojné Vianoce Vám želá denník SME.

Prečo?
Prečo k tomuto textu zobrazuje trpiaceho Ježiša na kríži, symbol Veľkej noci!?

Robí si zo mňa denník prču alebo vie o kresťatnských symboloch ešte menej ako ja, ateista?
To na Veľkú noc umiestni na titulku betlehem?
Ani by som sa nečudoval.

DivnýJanko

Neponáhľa sa z práce domov.


Obyčajne ho z roboty musí vyhodiť vrátnik odovzdávajúci budovu policajnému monitorovaniu.
Muž odchádza, ale nejde domov.
Zíza do výkladov, číta oznamy o akciách. Vchádza do predajní, obzerá. Nekupuje.
Študuje jedálne lístky vedľa vchodov do reštaurácii. Nevchádza.
Motká sa po uliciach nechávajúc za sebou zohavené cigarety.

Posledná zastávka.
Neskoro večer platí v hypermarkete za Horalku. V kávomate utráca mince za niečo teplé.
A potom domov.
Domov?
Ani nezažína. Len v kúpeľni.
Rýchle umytie a pád do postele.
Okamžitý spánok.

Dnes je to iné.
Doma ide najprv do prázdnej izby a na miesto, kde bola nedávno postieľka, kladie novučičké auto. Dodge Viper.
Potichu sa umýva a padá do postele.
Nezaspáva.

Kračún

Je po polnoci. Moje šušulky už dávno spia a na mňa lezie predvianočná nálada.

Typicky nesviatočná.
Vo zvyškoch svetla a hluku vnímam blížiace sa sviatky.
Všade okolo mňa panuje nepriadok, vzor „bordel ako v tanku“.

Dnes nám menili okná v dvoch izbách.
Okolo nových plastových rámov vrieskajú obrovské fľaky opadanej nekvalitnej omietky.
V obývačke sa povaľuje, inak vzorne(?) uložený, obsah odkladacích zásuviek spod postelí.
Panoptikum demodé odevov, uterákov a obliečok „do výbavy“ dopĺňa zbierka neuveriteľných rároh a relikvií.
Aj osempalcovú disketu IZOT s kapacitou 180 kB som našiel. Na štítku je nápis CP/M.
Aj meter osemstopovej bootovacej diernej pásky operačného systému FOBOS.
Blšák v Užhorode šuvix.
Kedy konečne nazbieram silu zošrotovať, skartovať, rozdupať a všetko vyhodiť?
Dnes?

Do Dňa žiariacich detských očí ostáva týždeň.
A ja začínam byť nervózny lebo určite viem, že som pri evakuácii pred prachom nevidel darčeky pre Nerváčku a Skoropologramotnú.

Kam som ich pred časom ukryl?
Kto mi poradí?

Päť dní v tichom dome

Osemdesiattri schodov hore, vpravo, rovno, potom vľavo. Číslo päť. Dvakrát denne.

Streda.
Strach z neznámeho, bolesť rozpichaných žíl na ruke. Uniformy. Zoznamka. Neznámy jazyk.

Štvrtok ráno.
Malá dávka sirupu, nezmyselné bľabotanie, apatia a potom ničota. Tma.

Štvrtok na obed.
Obrovské modré detské oči, bezfarebné pery, bolesť. Šepot. Stískanie ruky. Spánok, spánok, spááánok...

Piatok.
Neisté kroky. Amnézia. Mamka! Anastacia. Hadia žena. Televízor.

Sobota.
Studené robí dobre. Spoznávanie domu. Maľovaný moták domov.

Nedeľa.
Nádej. Všade nádej. Prišla nová, s ochrankou. Stále nádej.

Pondelok...

Prvá

V mojom živote je niekoľko prvých. Myslím žien, samozrejme.
A prvé sú nezabudnuteľné. Alebo nie sú?
Presvedč sa.

Zahraj si jednoduchú hru.
Na tvojej sexuálnej orientáci, ani na pohlaví nezáleží.
Nepochybujem, že si hru dokážš prispôsobiť.

Vezmi si papier, niečo na písanie a píš (alebo skopíruj a vytlač):

Prvá,
- ktorá sa mi páčila
- ktorej som povedal, že sa mi páči
- ktorá mi povedala, že sa jej páčim
- ktorá prišla na rande
- ktorá neprišla na rande
- ktorú som chcel pobozkať ale nedala sa
- ktorú som pobozkal
- ktorá ma pobozkala
- ktorá ma chcela pobozkať ale ja som sa odvrátil
- ktorú som chcel pretiahnuť ale doteraz o tom nevie
- ktorú som chcel pretiahnuť ale nedala mi
- ktorú som pretiahol
- ktorá chcela pretiahnuť mňa
- ktorá chcela pretiahnuť mňa, ale nie ja ju
- ktorú som miloval (ľúbil)
- ktorá milovala (ľúbila) mňa
- s ktorou sme sa milovali (ľúbili) navzájom

Pripíš mená ak také ženy žijú alebo žili.
Že si nespomínaš? Tvoj problém. Vyrieš ho!

Koľko rôznych žien je na zozname?

Viac ako jedna?
Tak zakrúžkuj prvú z prvých. Tú čo je v tomto zozname stelesnením slova prvá.

Len jedna?
No teda! To ma už čítajú aj deti?

Čo ďalej?
Veď vieš. Tak ako ja. Nepochybujem o tom.

Štvorce

Dnes je to rok, čo som na blog napísal prvý text.

Tak som si povedal, že skúsim niečo nové.
Vyjadriť sa ešte menším počtom písmen ako zvyknem.
Tu je výsledok.

Počúvaj!


Powered by Castpost

Takto to vyzerá na konci




Zaujalo ťa? Tak klikni

Cestovka

Telefonát na číslo 0800 123 456. Centrum služieb zákazníkov Slovak telekomu.

- Dobrydeň, mamproblemscestovkou
- To mi je ľúto, pane.
- Lutosťminepomože. Robtestymdačo.
- Prepáčte ale nie je mi jasné ako Vám Telekom môže pomôcť v podnikaní.
- Jaknenijasne? Trebamidaťdopriadkucestovku.
- Potrebujete zriadiť bezplatnú linku do Vašej cestovnej kancelárie?
- Co? Jakacestovnakancelarija? Jakstenatoprišla? Janiesompodnikateľ!
- Veď hovoríte, že máte problém s cestovkou!
- No! Scestovkoualeniescestovnoukancerarijou
- Nerozumiem Vám.
- Jaknerozuimiete? Mamodvasakciovylelefon Siemens Gigaset C-100. Nefuguje!

Staré zranenie

Sedím v robote, riešim za peniaze cudzie problémy.


Skoro všetky moje vstupné porty sú zatvorené.
ICQ, MSN a Yahoo! som ani nezapol.
Aktívny je iba poštový klient monitorujúci služobné mejly.

Na jeden, bezpečne sa tváriaci, vstup do seba som zabudol.
Na sluch.

Za oknom počujem cestárov. Nesnažím sa im rozumieť.
Rádio ticho vylučuje jednu pesničku za druhou.
Reklamné drísty o gigantických akciách v Lidli mi netrhajú žily.
Táraniny moderátorov nevnímam.

Produktivita práce dosahuje vrchol.

Až do chvíle, kým sa mi cez uši až do mozgového kmeňa nezahryzne melódia.

Spevák Scorpions síce spieva po anglicky

white dove
fly with the wind
take our hope under your wings
for the world to know
that hope will not die
where the children cry
...

ale ja počujem slová v úplne inom jazyku s úplne iným významom

igen, jött egy gyöngyhajú lány,
álmodtam, vagy igaz talán,
zöld meg kék, mint rég,
igen, jött egy gyöngyhajú lány,
álmodtam, vagy igaz talán,
...

Staré zranenie sa obnovilo.

Zázrak

Večer prišla Sponzorka. Zastavila sa cestou z Tesca. Doniesla šušulkám mandarínky.


Bola akási iná, zmenená.

- Stalo sa ti niečo? Pýtam sa.
- Tak aj ty fi ffimol! Vypadli mi dva vuby v potéfy
- Čo? Nerozumel som.
- Aha! EEEEEEEE!

Zazubila sa. (Ozaj, ako sa zubia bezzubí?)
Chýbali jej dva predné zuby.
Nevyzerala, že by dostala do zubov.
Záhada.

- A to sa ti ako stalo?
- Ja neviem. Mufeli mi vypadnúť. Aj fom ich uv hľadala. Nif.
- Z protézy ti vypadli zuby?
- Uhm.

Bola celkom hotová.
Kto jej do rána vyrobí novú protézu?
Zajtra cestuje k príbuzným do Tramtárie. Ani cez pasové neprejde, keď sa ani na vlastnú fotku nepodobá.
Tentoraz som si svoje priblblé rady odpustil

Situacja sos, situacja chelp (TATU: Dvesti po vstrečnoj)

Odišla s tým, že sa ešte vráti, lebo nechce volať do tramtárie z mobilu.
Že zavolá od nás.
To zas budú Tramtarijčania hundrať, aké sú nahovno linky, že nerozumieť.

Po ôsmej prišla.

- NaZdar ZaSrani. Pozdravila už vo dverách.
- Ako to, že nešušleš???
- Narááástli mi na protéééze zubyyy! EEEEEEEEE

Vysvetlenie zázraku (bielym na bielom):
Sponzorka v rámci prípravy na cestu, pri upratovaní, natrafila aj na predchádzajúci model zubnej protézy.
No a tá protéza mala o dva zuby menej, lebo ich nebolo treba. Na ich mieste boli vtedy ešte „živé“ zuby.
A keď sa Sponzorka chystala do Tesca vložila si do úst práve ten starší model. Aké jednoduché.

Sobota

Drobne mrholilo, chodníky mokré, nič mimoriadne.

Bol som voliť, nič zvláštne, nebola to premiéra.
Vedel som, že nás bude voliť málo. Bolo mi to jasné už dávno.
Začujem vyhovorky o slabej účasti na voľbách zavinenej počasím. Déja vu.

Z volebnej miestnosti som šiel ohmatať víťaza konkurzu na domáce zábavné centrum.
Už, tuším, tretí krát.

Vyzeralo to na nudný večer.

Kým som bol v Nayi volala srdca môjho šampiónka.
Vraj sa mám cestou domov zastaviť v Carrefoure na oddelení hygienických potrieb.
Teraz?
Uprostred obdobia medzi lunárnymi slávnosťami?
No čo.
Šak žiadny problém.

Stojim pred regálom v ruke mniagam čierne ucho modrého košíka.
Chytá ma panika. Netušil som, že ich je toľko druhov.
Vlastne prečo nie?
Veď každá žena ju má inú. Onú.

Volám.
Vymenúvam značky, modely a ceny.
Zbytočne.
Je to celé na mne. Som nositeľom absolútnej dôvery.
Len ako ju nesklamať?

Už sa nenudím.

Čítam nápisy na škatuliach.
Nadarmo.
Vyznám sa do toho ako Pinocchio do potápania.
Dámy prechádzajúce okolo sa uškŕňajú.
Zrejme vyzerám ako pristihnutý pri onanovaní.
Chce to nejaký skutok.

Pristavujem ženu, čo ide práve okolo.

- Prosím vás, pani, ktoré Alldaysky by ste si kúpila vy?
- ... (zaskočená, pohoršená)

Kupujem škatuľu Utralajtiek, model Fresh.
Dôvod? Ich škatuľa sa mi najviac páčila.
Kráčam ku kasám.
Starostlivo si vyberám pokladníčku.
Predsa si nepokazím večer! Túžim po neopakovateľných ženských pohľadoch.

Ľahostajne zosníma kód.
Zdvihne hlavu.
Naš pohľady sa stretnú.

Jupííííí.
Nesklamala.

Prírastok do slovnej zásoby

Pri preliezaní po spriatelených blogoch, ako inak, som natrafil na zaujímavé slovo.

Nemám pocit, že ono slovo by mimoriadne prznilo slovenčinu, tak som sa rozhodol, že ho začnem používať na označenie niekoľkých ľudí, hodných toho slova.

To slovo je blogebrita

Nemusím vysvetľovať, nošak?

Buzeranti do plynu!

Kto ovláda poľskú spoločnosť?

Čakal som Nerváčku. Vytiahol som z tašky noviny, SME z 21. novembra 2005 a stislo mi hrdlo.


Pomerne rozsiahla správa z titulnej strany oznamuje, že Poľským homosexuálom zastavili pochod.

Dôvod?
Policajti by nedokázali zaistiť bezpečnosť jeho účastníkov.
Ľudia, niekoľko stoviek, sa napriek zákazu zišli a dali sa na pochod.
Pochod neozbrojených ľudí zastavili policajní rytieri, ktorí nakoniec demonštrantov násilím rozohnali.
Asi takto vedia zabezpečiť ich bezpečnosť oveľa lepšie.

Prečo ma to irituje?
Na ilustračnej fotografii stoja obrnenci čelom! k demonštrantom.
Prečo???
Ak mali chrániť ich?

Za ich chrbtom stoja priaznivci ultrakatolíckeho a nacionalistického združenia Celopoľská mládež, fanúšikovia mládežníckej organizácie extrémistickej strany Liga poľských rodín.

Správa hovorí, že homosexuáli si posadali na zem a zapálili sviečky.
Obkolesení policajtmi, ktorý chránili extrémistov pred sediacimi ľuďmi,
„Ohrození“ občania, vykrikovali aj to, čo tvorí nadpis článku.
Nechutné.

Poľsko tak, v mojich, očiach priznalo, že nie je schopné ochrániť občanov pred extrémistami.
Teraz neochránili homosexuálov.
Koho budú nabudúce poliaci posielať, spoza chrbtov polície, do plynu?
Invalidov?
Dôchodcov?
Grínpísakov?
Odborárov?

Čaká to aj nás?
Už to tu máme?

Poznámka:
Viac informácií je napríklad tu: Gay pride parade banned in Polish city of Poznan

Príručka dobrej manželky

Koncom minulého týždňa chodila domov Jeho terajšia uťahaná ako burlak.
Prognóza na tento týždeň: niveau croit

Cez víkend sa šla hudobne sústrediť tak som „voľný večer“ trávil preliezaním spriatelených blogov.
Natrafil som na Príručku dobrej manželky.
Z roku 1955.
To boli časy!

Stačilo naštudovať príručku, správať sa podľa nej a šťastné manželstvo sa stalo skutočnosťou.

Búúú ha ha.

Na ako dlho?
(Iba) mne sa zdá, že žiadne šťastné manželstvo fungujúce podľa príručky nejestvuje?

Možno keby tak ešte niekto napísal zbierku, vyvesil na sieť a pravidelne aktualizoval na základe príspevkov šťastne, podľa ich predstáv, vydatých manželiek.
Aspoň na pobavenie.

Ako napríklad "Osem tipov pre dobrú (kresťanskú) manželku.

Ci beky!

Emigrant?



Srandička?

Nepredstavujem si

Poloplný autobus. Sobota, tma, krátko po šiestej poobede.

Sedíme s Nerváčkou v prvom pravom rade a „šoférujeme“

Mužský hlas rázne nahlas, zozadu.

- V autobuse sa nefajčí!

Ženský hlas počuteľne, zozadu.

- Vykašlite sa na to. Čo ak má nôž? Dáte sa zabiť kvôli cigarete?

Obzeráme sa, ja i Nerváčka.
Fajčiara nevidno.
Dym necítim.
Črieda spolucestujúcich sa tvári ako v nemocničnom výťahu.
Asi sa nám to zazdalo.

Článok súvisí s nedávno publikovaným Predstavujem si

Übersexual

Je 17. november 2005 a.d. Deň ako vystrihnutý z béčkového westernu.

Lenivý.
Spoza okien nádherné počasie.
Nefučí. Ibaže kus chladno.
Viditeľnosť, ako keby Všemohúci zobral do čistiarne vzduch.
A ľuďom pamäť.
Nemám komu čo vyčítať lebo i ja som dnes scepenel doma, pri najbližšej rodine.

Aj tu vládne lenivosť.
Siesta.
Zaväzovania sadla, ako by povedala babka.
Na tanieroch umierajú zvyšky rýchleho obeda.
Jeho terajšia zvädla. V spálni.
Šušulky s odkrvenými mozgami ľahostajne zízajú na telku.
Rozprávku dávajú. Tuším štvrtú reprízu.
Lepšie ako pripraviť si tašku do školy. No nie? No áno.

Zapínam počítač.
Sova Ereses hlási, že lenivosť dosahuje rozmery pandémie.
V pošte čosi je. Jeden osirelý list.
K mi píše.
Úprimne sa teším.
Zvláštny vzťah mám s touto K. Samozrejme vyfantazírovaný a s ňou seriózne nekonzultovaný.
Odpovedám.

Vyberám sa po svojej obľúbenj trase na sieti a odbočujem z nej na prvej križovatke.
Na druhej novej zastávke nachádzam mne neznáme slovo.
Do webového GPS robím značku
A zapínam radar.
Pátram.
Čítam.
Robím ďalšie značky.

Premýšľam, kto na Slovensku je übersexuál.
Hej, to je to nové slovo.

Po dlhšej chvíli zisťujem, prepáč Braňo (Mojsej), že posledný už umrel.
Ešte za socíku.
Dedo z otcovej strany.

Hneď mi je lepšie.
Som potomkom posledného slovenského übersexuála!
No ale...
Nemalo by mi 17. novembra robiť lepšie niečo úplne iné?

_____________
Keď je dnes už ten, prepytujem, sviatok pridám zadarmo pár značiek z webového GPS:
übersexual kicks metrosexual
Metrosexual man bows to red-blooded übersexuals
Übersexual
Em lugar do metrossexual, o homem do futuro será "übersexual"
Say hello (or don’t) to the übersexual

Predstavujem si

Pracujem ako sprievodca rýchlika.

V jednom kupé sedia tri dievčatá a dvaja chlapci, maturanti
Vo vedľajšom kupé skupina asi šiestich mužov s vyholenými hlavami
Dvaja muži s vyholenými hlavami kopú do zamknutých dverí kupé maturantov a snažia sa ich vyvaliť vykrikujúc „Antifa otvor! Pomstíme sa vám za všetko!“

Analyzujem situáciu.

V kupé sedí päť ľudí.
Do dverí kopú dvaja nevychovanci.
Nečinne na nich pozerá asi šesť zdravých mužov z vedľajšieho kupé.
Ostatní cestujúci tiež nepovažujú kopanie a vykrikovanie za hodné pozornosti

Čo robiť?
a) slušne požiadať výtržníkov, aby prestali obťažovať spolucestujúcich kopaním do dverí
b) slušne požiadať spolucestujúcich, napríklad šiestich zdravých mužov, aby presvedčili dvoch výtržníkov o tom, že kopať do dverí sa nepatrí.
c) Robiť si svoju prácu

Riešenie?
Cé je správne.
Študenti sú zamknutí.
Ja som s výtržníkmi na jednej chodbe chránený militantne ľahostajnými cestujúcimi.
Spomeniem si na mŕtveho študenta, ktorého podobní muži, zrejme len tak, z plezíru, dobodali na smrť iba preto, že šiel okolo. A pamätám si, že podľa správy z patológie si do obete pichlo viacero nožov.

Odchádzam keď ma študenti, s najmenej jedným mobilom, žiadajú, aby som aspoň zavolal políciu. Ešte počujem ako gymnazisti telefonujú „...že ich vo vlaku napádajú (údajne skíni) a snažia sa rozkopať dvere kupé, v ktorom sa uzamkli“

Dnes ma generálny riaditeľ stiahol služby.
Lebo ak „sprievodca spozoruje, že do vlaku nastúpila podozrivá skupina osôb, má to okamžite nahlásiť Železničnej polícii, ktorá zabezpečí doprevádzanie vlaku.“

Nie som samovrah tužiaci iba po tom, aby ho v presilovkle dobili výtržníci.

Od čias chlapčenských bitiek viem, že jediná šanca, ako vyhrať bitku so skupinou, je ujsť.
Generálny vyrastal kde? V teráriu luxusnej vily?
Alebo sa chce mojim potrestaním niekomu vopchať do zadku?

Koniec predstáv.

Fakt by som rád vedel, ako si železnica predstavuje pozrivú skupinu osôb.
Naozaj by som rád vedel, ako si železnica predstavuje podozrivú osobu.

Píšme všetci modrým perom?

Myslím, že by sme mali odmeňovať tých, čo pomáhajú.
Trestať jediného, z množstva tých čo nepomohli, je choré.

Súvisiace články:
Študentov vo vlaku napadli skinhedi, nikto im nepomohol
Sprievodcu, ktorý nepomohol stiahli zo služby

Len citát

Vytrhol som ho z kontextu lebo sa mi zdá, že má univerzálnu platnosť.

Od tvojej ostražitosti závisí, či tichá domácnosť bude ešte nočnou morou alebo už hroznou skutočnosťou. (Surgíva)

Zdroj: diskusia k článku Ako odstrániť feminizmus