Mudrovanie o volovine

Aká je jednotka čkania?

Čka, podľa vzoru žena, presadzuje JT.
Čok, podľa vzoru dub, presadzujem ja.
Čko, podľa vzoru mesto, presadzuje Nerváčka.

Iné návrhy?

Holič

Holič, ak treba kaderník, pracuje v službách. Jeho služby využívam keď sa chcem dať ostrihať.

Vtedy ma figu zaujíma jeho meno, či je vysoký, moodrooký, ako sa oblieka.
Zaujíma ma cena jeho služby a moja spokojnosť.
Platí, že za rovnakú službu a pri mojej rovnakej spokojnosti platím rovnakú cenu.

Tak teraz rozhutujem či to platí napríklad o operačných systémoch alebo o mobilných operátoroch.
A, ako zvykol hovoriť jeden z mojich šéfov, či mi s reťazou nenanucujú aj kravu, ktorú nechcem.

Traktorista

Bude (21. mája 2008) to rok, čo som opustil dvere NRC v Kováčovej so zmeneným zamestnaním.

Opustil som, nedobrovoľne, svoje povolanie a stal som sa traktoristom. Stal som sa vodičom nemotorového vozidla, ktoré vďaka dvom rúčkam pripomínajú jeho športovú úpravu.

Sranda je, že iba mne.

JT skôr pripomínajú rúčky na fúriku (V okolí Trnavy známe pod názvom táčky) a tak traktor nazýva potupne fúrikom.

Po takom povolaní som túžil od prenatálneho veku.
Sedím, platia ma, mám štyri kolesá, dve veľké vzadu a dva malé vpredu.

Riadim svoj svet.

Rádio

Jeden môj bývalý kolega použil raz názov, vraj japonskej, hi-fi firmy Datso Shumi. Často ho v tejto súvislosti spomínam. Prečo?

Pred rokmi som vlastnil rozhlasový prijímač, ktorý na VKV "cvrlikal" pri príjme tejto rozhlasovej stanice.
Po čase som si zaobstaral iný prijímač.
"Cvrlikanie" neprestalo, tak som vylúčil chybu v prijímači a zvalil som vinu na prenosovú trasu.

Až donedávna.

Stiahol som si po Sieti z archívu záznam relácie, ktorú som nemohol počúvať v čase premiéry ani reprízy vysielania.
Obsah relácie som teda počul.

Ale aj známy zvuk.
Bol aj v archíve!

Prenosovú trasu som teda roky krivo obviňoval!
Kde urobili súdruhovia(?) chybu?

Rekurzia

Rekurzia je popísaná už v knihe kníh kresťanského sveta.

Konkrétne v Prvej knihe Mojžišovej - Genesis vo verši 27 (Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz;...)

Sú na Slovensku ľudia, ktorí žijú výhradne z daní.

Títo ľudia platia dane vo forme DPH.

Načo?

Snehuliak v lete

V prípade predčasnosti sa zvyknem vyjadriť, že sa bojím snehuliaka v lete alebo, že sťahujem gate, keď brod je ešte ďaleko.

Teraz sú médiá plné rečičiek o zákone (tlačový), ktorý ešte nie je prijatý, nie to ešte o jeho uplatňovaní v živote.
Zdá sa, že nikoho v parlamente netrápi, že na medzinárodnom súde prehráva Slovenská republika spory ako na bežiacom páse.
V záležitostiach, kde zákon už platí.
Dávno.

Hádajte, kto tie prehraté spory zaplatí.
Slovenská republika z našich daní a nie celé zo svojho ten, kto tie prieťahy zapríčinil.

Príklad z učebnice

Požiadavka doby je stále rovnaká. Priblížiť školu čo najviac reálnemu životu.
Minule dostala jedna z mojich dcér tento príklad. Približné znenie.

Robotník A vykope 100 metrový rigol za 6 hodín.
Robotník B vykope ten istý rigol za 4 hodiny.
Za ako dlho vykopú rigol obaja spolu?

Mnou upravené znenie (zo života?):
Robotník A vykope 100 metrový rigol za 6 hodín, t.j. za x jednotiek času.
Robotník B vykope ten istý rigol za 3 hodiny, t.j. za y = x/2 jednotiek času.
Predpokladajme, že vykonávajú tú istú, a teda rovnako platenú (minimálne) prácu.

Ktorý z nich nedostane ani tú minimálnu odmenu za prácu? Prečo?
Akú dostane robotník B odmenu za vykonanú prácu?

Koho skôr zamestnávatelia prepustia a prečo?
Ktorý robotník skôr odíde do zahraničia za lepšou mzdou?

Vône

Čo jednému vonia, to druhému môže smrdieť.


Pomysleli ste niekedy na to, ako sa asi môže cítiť umytý Róm vo výťahu s nami, Gádžami?

Minule sa zamračená Užgramotná prehrabovala v cudzej zásobe voňaviek.
Naraz sa jej tvár rozjasnila a povedala:

Toto vonia dobre!
Ako bublifuk.

Žobrák

Je na tej, mojej, strane ulice.

Žobre.
Nechce, aby som pátral prečo žobre.
Chce vyriešiť svoj aktuálny finančný problém. Nechce sa mi pozrieť zblízka do očí.

Prechádzam na druhú stranu. Aby sa ma náhodou nespýtal prečo nemám pripravenú vierohodnú výhovorku, že som nedal almužnu.

Vierohodnú pre iných okoloidúcich.
On vie, že je to výhovorka.
Počul ich už veľa.

Rozširovanie územia

V rozhlase som začul dobre mienenú radu psychologičky.

Odporúčala, aby som v detskej izbe neupratoval a počkal, kým sa začnú deti vo svojom neporiadku, poriadku podľa detských predstáv, "topiť". Potom vraj upracú samé...

Ha, ha, ha.

Namiesto upratania sa pokúšajú rozšíriť "sféru svojho vplyvu" na priestory nevyhradené im.

Obyvatelia nevyhradených priestorov, domorodci, im kladú prudký odpor.

Nie div.

Bránia ostatné časti bytu, udržiavané svojimi silami a časom, zubami nechtami.

Ide o poriadok, ktorý udržiavajú podľa svojich predstáv.

Tento systém zavádzania a udržiavania poriadku sa pokúšal zaviesť Trockij, podľa ktorého má i názov.

Ktovie kde čerpal inšpiráciu a čo teraz komu pripomína?

Takýto spôsob riešenia problémov je starý a neosvedčil sa.

Každá generácia sa musí poučiť na vlastných chybách?

Rodinný seriál

Donedávna som si myslel, že rodinný seriál môžu sledovať všetci členovia rodiny.

Z omylu ma vyviedla televízia JOJ, ktorá teraz vysiela rodinný seriál Panelák.
Do rodiny asi nepatria malé deti.
Inak si neviem vysvetliť značku nevhodnosti pre deti do 12 rokov. Tak nesledujem ani ja i keď vekovú hranicu dávno prekračujem s dostatočnou rezervou.

Záhada obrovských rozmerov

Včera boli odčítavať hodnoty z meračov tepla na radiátoroch.

Na tom by nebolo nič čudné, keby JT kontrolným pohľadom nezistila, že v jednej miestnosti panelákového bytu máme nejaký veľký radiátor. Talý veľký, že je, podľa papierov, väčší ako telesová uhlopriečka miestnosti, ktorú má vykurovať! Oveľa väčší.
Bomba.
Program ani stroj, ktorý vystavuje faktúry nemá oči.
Osoba, ktorá odčítava má.
Ako to, že mi doteraz radiátor nezavadzal?

Knihy

Donedávna som rád čítaval klasické knihy známe z kníhkupectiev a knižníc.

Okolnosti ma však prinútili, aby som sa začal zaoberať aj inými ako "bežnými" papierovými knihami.
Skúšal som elektronické (e-books) aj zvukové knihy (audiobooks).
Skúšali ste niekedy čítať s použitím len jednej (stále tej istej) ruky? Ťažké u klasických kníh, u brožovaných takmer nemožné.

Zvukové knihy ma odradili vysokou cenou, sortimentom a nepochopením vydavateľov, ktorí pod zvukove knihy zaraďujú aj normálne knihy so zvukovou prílohou, zväčša na CD.
Zvukovú prílohu dostane, a zaplatí, aj kupujúci, ktorý ju nechce. Nehovorím o tom, že príloha je samostatne nepredajná a je na diluviálnom nosiči. Ako však pribaliť zvukový záznam?
Prehrávačov MP3 je zvyčajne viac v jednej rodine, viac ako CD prehrávačov.

A tak som skončil u E-bookov, ktoré mi poskytujú potrebné pohodlie a luxus.
Len tých médií je akosi priveľa a spôsobujú ťažkosti pri pultovom predaji. Pri elektronickom obchode vidím situáciu priaznivejšie pre spotrebiteľa. (toho čo platí)
Na čítanie sa dá sa použiť aj istý druh telefónu, ale ten mi nevyhovuje pre jeho skutočne malilinký displej.
Pri čítaní nepoužívam, ani nepotrebujem, PC alebo telefón, ale palmtop. (Nie že by mal veľký displej ale je väčší, ten displej myslím, ako je v telefóne.)

Výhody?
Celá knižnica, ktorej rozmery sú miniatúrne, sa mi zmestí do PDA, (nikdy ste sa nesťahovali, nikdy ste neboli dlhšie mimo knižnice?) netreba mi dve ruky...

Nevýhody?
Užší sortiment kníh už z princípu a.... veď nájdite si sami.

Pohár trpezlivosti

Ktovie koľko má jeden človek pohárov trpezlivosti na aký "nápoj" sú určené, aký majú objem a vôbec... plno otázok.

Ja mám času dosť a najviac som sa zaoberal pomerom jedna osoba, jeden pohár.

Dačo mi tu neštimuje.

Povestná posledná kvapka obyčajne spôsobí vyliatie celého obsahu a nie iba zodpovedajúceho objemu.

Trápi ma otázka prečo sa to tak hovorí. keď to nezodpovedá realite.

Potrebujem rady.

Exkluzívne

Niektorí ľudia asi nevedia, čo "vytvorili". Ako keby nestačilo napríklad uvedené v článku.

Pred chvíľou mi "exkluzívne" ponúkali sériovo vyrábaný tovar, ktorý môže mať každý kto má dosť bubáčikov.
Alebo som jediný kto kupuje celé (jedno-kusové?) série?

Oxymoron

Čo je oxymoron a desiatky príkladov možno nájsť na Sieti, stačí ovládať cudzie jazyky.

Nedávno som v slovenskom éteri zachytil nový,  doposiať nepublikovaný. Znel:

LIDL - luxus pre všetkých.

Názov obchodného reťazca možno nahradiť prakticky čímkoľvek. Aj "miestnou špecialitou".

Toto sa im podarilo.

Nie?

Tri roky

Druhého decembra to budú tri roky, čo som na blogu vyvesil svoj prvý text.

Tri roky je pre niekoho krátka doba, pre mňa dlhá.
Za tri roky, no dobre za posledný rok, som prežil veľa zmien, ktoré môj život od základov zmenili.
Blogovať som neprestal hoci som musel zmeniť zdroje inšpirácií.
Celé mesiace som nepublikoval ani bodku.
Zážitky patrili do kategórie nepublikovateľných.
Však JT?

Môžete povedať, že tento text je bez pointy, len o mne.
No a?
Je to môj blog a články píšem ja.
Nechcete aj vy (do svojho blogu)?

Svadobné oznámenie

Nie, nie moje či Džejtí. Ale dalo by sa povedať, inými slovami, že prihorieva.

Prišla k nám budúca nevesta.

Vraj ku skúseným. Ha, ha, ha.

Medzi iným, rozhorčene spomenula, že si nevie vybrať spomedzi asi 500 oznámení a nechcú akceptovať jej návrh!
Čo mi len pripomína?
Po jej odchode som sa s Džejtí zhodol, že dôležité sú, s odstupom času, len údaje "kto koho" a kedy.

Ostatok, hlavne formát, je nepodstatný.
No ale vysvetľujte to niekomu, kto sa sobáši prvýkrát!

Staré časy

Ako sa četovlo kedysi a ako dnes, keď existuje internet.

Scenár 1:

Neexistovali ani telefóny, mám to z počutia a starých filmov.

Ľudia, aj viacerí, sa stretávali osobne. A četovali. Len tomu hovorili, že klebetia alebo, aby to neznelo príliš vulgárne, chodili na "posecky"". Vhodné slovo si doplňte sami.

Scenár 2:

Existoval telefón ale nie Sieť.

Ľudia sa už veľmi nestretávajú. Ale četujú ďalej, bez potreby osobne sa stretnúť. Doba četovania sa neskracuje, oblečenie a čas je podľa úvahy iniciátra či iniciátorky.

Scenár 3:

Existuje aj Sieť.

Ľudia sa temer osobne nestýkajú. A keď, tak pre iné. Skracuje sa vzdialenosť. Doba a čas četovania nie.

Deja vu.

Do ktorej skupiny by ste sa zaradili?

Vyčítate četovanie ľuďom z iných scenárov?

Rovnaký výsledok

Nedávno som sa zaoberal, JT by vedela rozprávať, otázkou, či môžu rôzne činnosti viesť k rovnakému výsledku.

Dobrá konina, nie?
(To je dané nedostatkom platenej práce.)

Tu je jeden z príkladov:

Sranie a písanie blogu nasilu ma formálne rovnaký nekvalitný výsledok.
Hovno.

Však?

Otázka

Nerváčka mi položila otázku, ktorá raz musela odznieť.

V prenesenom zmysle.
Čo by som dal za to, keby som mohol to, čo teraz nemôžem?

Odpovedal som vyhýbavo.

Ozaj, čo by ste odpovedali vy?

Úsmev

Skutočnosť, že nie je len jeden druh úsmevu, nemusím asi nikomu dokazovať.
Existuje široká ponuka úsmevov od úprimného po strojený, takzvaný televízny, úsmev.

Ako poznáte, že vás má niekto skutočne rád?
Nezabudli ste sa usmievať, aj očami, na tých, ktorých mate radi (rady)?
Ja áno. Asi áno.

Bohužiaľ.

Svadba

Čítavam o virtuálnom živote na Sieti i jeho vplyve na reálny život mimo siete.
Ako keby boli dva životy. Akýsi Dr. Jekyll a Mr. Hyde.

Už dlho ma zaujíma, či sa dajú od seba, tie životy, oddeliť.
Stále mi vychádza, že ťažko alebo vôbec.

Blogéri predsa žijú v reálnom svete, ktorý existenciu toho virtuálneho celkom úspešne popiera.

Mám reálnych priateľov alebo virtuálnych?
Vychádza mi, že mám reálnych. Len takí sa môžu najbližšiu sobotu (22. septembra) reálne vydávať a ženiť.

Však Andy (Čvirová aka Cvirova)?

Čakáreň

Bol som zase raz u lekára. Jasné, že som čakal v čakární.

Na vedľajšie miesto si prisadla zjavne učka.
To sa pozná, len čo otvorí, prepytujem, ústa. Dala sa do reči s JT. Našla si obeť.

Tárali s JT o všetkom možnom, ako v čakární.
Jedna vec ma zaujala.
Učka písala slovné hodnotenia namiesto známok.
Pre starších, nie pre prvákov.

Nahlas som sa zasmial.
Predstavil som si ako v obchode platím evidovanou kópiu slovného hodnotenia, ktoré som dostal namiesto výplaty.
Aby som sa nestresoval.
Ha, ha.

Pohroma

Pohroma prišla okolo deviatej večer. 3. septembra 2007.

Všimol som si to už dávnejšie.
Čas odstránenia následkov pohromy je niekoľkonásobne dlhší ako pohroma samotná. Vážne.

A ja som si zmazal šablónu blogu.
Pár ťukov po klávesnici a niekoľkoročná robota na úpravách je v háji.

Mrzí ma to, najmä ak sa blogovanie stalo súčasťou života.
Máte psa? Viete o čom hovorím.

Ako správny blogér som zálohy nerobil pravidelne.
Vy ste na tom ako?

Som zvedavý, za ako dlho sa návrat podarí.
Ak sa podarí.

_Vsednosti

Využitie

O využití pekného počasia počúvam cely život.

Zaujímavé je, že to tvrdia ľudia z nevyhovujúcich bytov či domov.

Ich byty sú, alebo dlho boli, tmavé, zle izolovane proti teplu a/alebo vlhkosti.
Tí z nevyhovujúcich bytov, tých z moderných bytov, skoro za každú cenu, nútia byty opustiť v prípade dobrého počasia, kedy sa pobyt v nemoderných bytoch stáva neznesiteľným.
Aj keď v modernom byte je, vďaka izolácii, vždy lepšie ako vonku.

Kto, v súčasnosti, býva v nevyhovujúcich podmienkach? No... ?
A "budú ich milióny".

Ide mi to vyháňanie na nervy.
Vám nie?

_Vsednosti

Závislosť

Raz mi kamarát povedal, že som závislý fyzicky, kým on je závislý psychicky, teda, že sme všetci, aspoň my dvaja, na niečom závislí.

To niečo je psychika a všetci sme vlastne primárne na niekom(!) psychicky závislý.

A ešte niečo som si všimol.

Pôvodný zdroj závislosti nás, na rozdiel od svojho daru, za života niekedy opúšťa.
Aj vlastným pričinením.

Takže som vlastne ako on, psychicky závislý.
Všetci muži sme rovnakí.

Žeby bola stará múdrosť pravdivá?
Môžem múdrosť, v tomto prípade, rozšíriť aj na ženy?

_Vsednosti

Joost

V prebytku voľného času a teplôt som skúšal niečo nové.

Bol som jednoducho otrávený z nekonečného reprízovania mojej jedinej a drahej káblovky.
Uvítal som teda zmienku v istom tlačenom denníku a jal sa hľadať pozvánky zadarmo.
Úspešne.
Bystrejší sa asi dovtípili, že reč je o beta verzii programu od Google.
Mňa dostali mená autorov programu Skype.
Čo budem trepať?
Presvedčte sa sami.

Pre mňa rovnaká nuda ako u jedinej a drahej káblovky.
Ak sa chcete zdokonaliť v inom cudzom jazyku ako angličtina - bez šance.
A nepohdlné sedenie pred obrazovkou počítača.

_Vsednosti

Paradox

To, čo vychádza z mojich úst, vnímajú moji poslucháči celom inak, ako to vnímam ja.
Stále častejšie.
Kde robím chybu?

_Nezodpovedane

Sila

Prednedávnom som sa vrátil z krátkodobého pobytu bez možnosti pripojenia sa k internetu, aspoň o nej neviem.

Po skončení úloh a cvičení som "nepadol na hubu" a posteľ a mal dostatok času premýšľať.
Tak sa "zrodila" aj táto myšlienka.

Prečo sa dokaličený jedinec, fyzicky, nemá právo zmeniť na duši?
Prečo je to čudné?

_Nezodpovedane

Samovražda

Včera mi listom MAPCWBH oznámila, že pácha samovraždu. Nie naozajstnú, iba samovraždu značky MAPCWBH.
Iba.

Neviem prečo, MAPCWBH mi bude na blogu chýbať.
Veľmi.
Zvykol, nie je to správne slovo, som si na ňu.
Ja viem, nevyzerá to tak.
Ale čo vy, čitatelia, o mne viete?

Nie je to príliš osobné?
No a?

_Vsednosti

Škaredé káčatko

Dnes som akýsi vrtácky. Užgramotná mi nahlas čítala notoricky známy príbeh o Škaredom káčatku.

Čo ma zarazilo, bol fakt, že sa nikde nespomína ako sa labutie vajce dostalo medzi kačacie?
Ozaj, ako?

_Nezodpovedane

Pani Plecová

Jej syn mal na jednom z tričiek toto meno. Pleco. Ako sa volali naozaj, netuším. Pre mňa sú Plecovci a hotovo.

Pani Plecová nebola jediná, čo tam z medicínskeho hľadiska, nemala čo robiť. „Iba“ sa starala o svojho syna.

Tak si pamätám, že medzi takýmito ženami nebol jediný muž.

Prečo?

_Nezodpovedane

Spomienky

Keď pozriem na tento predmet



spomeniem si na ľudí, ktorí mi pomohli.

_Vsednosti

Vypľuť alebo prehltnúť?

Súdiac podľa frekvencie tejto otázky na rôznych Sieťových fórach, hľadá na ňu odpoveď nezanedbateľné množstvo žien.

Dajú sa zaradiť do rôznych skupín.
Nechcem sa hrať na experta v oblasti vypľúvania, či prehĺtania, ale dajú sa zatriediť asi takto

• prehltnú, nezávisle od zdroja a vôbec nad tým nerozmýšľajú
• prehltnú, keď už niet iného východiska
  
• neprehltnú, ale hanbia sa priznať a tak, neskôr, potajomky kamsi vypľujú
  
• neprehltnú ani za nič a občas až ostentatívne vypľujú

Rozmýšľam, kam sa zaradiť.

Prekvapenie?

Nič nebude!

Stále som heterosexuál a stále milujem Džejtí.

Píšem o kaleráboch, čo mi v ostatnom čase tlačia do hlavy istí ľudia.
Personalisti.

_Vsednosti

Feromónový lapač

Eva sa cítila príjemne. Ako každý na rozbiehajúcom sa večierku dávnych priateľov.

- Ozaj! Kde je Lukáš?
- Asi sedí doma a čumí do počítača.
- Vie, že má prísť?
- Jasné!
- A príde?
- Vyjadril sa neurčito.
- Máš na neho mobil?

...

- Lukáš? No čo je? Prídeš? ...Už ťa tu čakáme. ...Nebuď lenivý! ...Aj Eva je tu!

Prišiel.

Byť feromónovým lapačom je úžasné?

_Nezodpovedane

Neprebudený

Sedel som v prievane na tvrdej, dopredu naklonenej lavici, čakárne ambulancie lekára špecialistu.

Nebolo nás veľa, ale po pätnástich minútach som si uvedomil, že sa musím zabivakovať.

Nie, toto ma nerozhodilo.
Doktor je to výborný a nemyslím iba jeho odbornú spôsobilosť.
Nasadil som optiku, nalistoval štvrtý deň z učebnice Naučte sa sami inuitsky za 21 dní.

Hodina za hodinou sa valila.

Už som bol v ordinácii a lekár, nazerajúc do tabuliek a grafov z laboratória ma informoval ako to so mnou vyzerá.
Od konca ordinačných hodín ubehli už skoro tri hodiny a tipujem, že musel byť hladný ako ja.
Veľmi.
A musela mu utekať iná práca.
Rútil sa do stresu, ktorý k nemu pôvodne dotlačil mňa.

Odrazu sa otvorili dvere a vošiel iný lekár.

Podal tomu môjmu obálku a začal zoširoka obkecávať, že v obálke je pozvánka na narodeninovú oslavu v Bungalowe, či kde.
Ako by ho nesmierne potešilo keby prišiel lebo si pozvaného váži...

_Vsednosti

Facka

Šesť nahých mužov vykonávalo smiešne pohyby.

Bol som jedným z nich.

Krútili sme sa.
Vzpažovali.
Prednožovali.
Predkláňali.
A tak...

Sprchovali sme sa. Na plavárni.

Prišiel siedmy.
Deduško s paličkou.

Postavil sa pod sprchu.
Senzor ho zaregistroval a voda vytryskla.
Bokom.

Bezradne odstúpil a zmätene sa obzeral.
Iné voľné použiteľné miesto nebolo.

Namydlený róm vedľa mňa vykročil ku škuľavej sprche.
Povyskočil a vyťal sprchovej ružici výchovnú facku.
Sprcha sa pootočila a voda zrazu striekala kam mala.

- Nech sa páči, ujo.

Vtedy som tú facku zacítil aj ja.
Len ja?

_Vsednosti _Nezodpovedane

Schody nadol

Dlho som si, kedysi, myslel, že nadporučík Zhovadil je najväčšia guma v galaxii.

Asi rovnako dlho som si myslel, že väčšiu koninu ako voľbu nejakej Miss už nemožno vysielať.
Chichi chacha chocho!

Začalo to Izaurou.
Pamätáte?
Aj oficiálny názov?
Fáákt?
Zlaté voľby Miss.

Pokračovalo to pozorovaním reálneho života drbnutých ľudí izolovaných od okolia.
Z každej takejto chujoviny, vysielanej na Slovensku, som si pozrel jednu časť.
Aj z Mojsejovcov.
Zlaté telnovely


Včera som si pozrel ako sa hľadá najväčší frajer na našej pláži.
Zlatí Mojsejovci.

_Vsednosti

Opera ako ju nepoznáme

Pozor!

Toto nie je skúška.
Toto je premiéra.

Plagát

Bastien a Bastienka


Colas

Orchester

Madona

_Vsednosti

Degeši

Za posledný týždeň som strávil niekoľko hodín na plavárni.

Mal som dosť príležitostí pozrieť sa na ľudí v temer plnej nahote.

Asi pätinu návštevníkov predstavovali ľudia s dokonalými, súmernými, štíhlymi postavami. A s tmavšou pleťou.

Zvyšok čľapkajúcich sa mal nadváhu, obezitu, nohy do K, X, či O, nezdravú pokožku, defektný chrup či ploché nohy. A svetlejšiu pokožku.

Odpad.
Ľudia, gádžovia, ktorí tú dokonalejšiu pätinu obyčajne nenazvú inak ako degeši.


_Vsednosti

Digitálna romantika

Som osamelý otec so záväzkami. Slušne doplním, že dočasne.

Sestra mi závidela, že som v spoločnosti malých slečien 24/7.
No...
Jednu poznáte pod menom Nerváčka a druhú som oprávnene premenoval z Užgramotnej na Utáranú.
Prezývky sú výstižné. Prisámvačku na dlhú dobu.

Dnes sa ma pýtala cez ICQ dôverná priateľka ako sa mám.
Tak som všetko vykvákal.
I to, že s Džejtí som v mejlovom občasnom kontakte a včera sa nám podarilo aj spojenie on-line.
Na jediný počítač je „tam“ poradovník niekoľkých desiatok komunikácie-chtivých Slovákov a Sloveniek.
Pridelená kvóta – päť minút za deň

- „Ježíííš, aké romantické“ zahlásila priateľka.
- píííííííííp píííííp

_Vsednosti

Vybíjaná

Nepochopiteľne vstávam po štyroch hodinách spánku úplne čulý.

Doma všetko spí.
Zdá sa, že aj inde.
Je ticho.
Šesť hodín ranného času.
Začínam rozohrávať s Michalom Vybíjanú.

Štrnásť strán.
Prerušuje ma Ica, suseda zo spodku.
Ziape na muža.
Už zase.

...si ako tvoj otec...
...slúžka...
...sa ti môžem na to vysrať...
...nevládzem...

(Kurva, keď mi zobudí šušulky, zažije moje ziapanie, krava.)

Jeho nepočuť.
Nikdy neviem, či ju pozorne počúva alebo rezignovane nevníma a nereaguje.

Ticho.
Tak zo 20 strán.

Susedia Vytápačovci si kúpili koňa???
Ští rovno na hladinu, len tak duní.
Kôň nechrchle. Ale sused áno. Statočne.
Pako prefajčený.
Prostatu má zrejme ešte v poriadku ale prečo mi to musí dávať na vedomie týmto spôsobom.
A vôbec. Jeho prostata mi visí pol metra pod riťou.

Ticho.
Nespláchol, humusák!

Trinásť strán.
Sused od vedľa poškrabká stenu špachtľou.
V sobotu!
Demenet.

Ticho.
Pol strany.

Príklepka!

Dobré ráno všetkým.
Doriti!

_Vsednosti

Zabudnuté filmy

Videl som doteraz množstvo filmov či televíznych seriálov.

Niektoré môžem pozerať hocikedy znova, niektoré nechcem vidieť znova ani náhodou.
Jeden legendárny som začal pozerať už päťkrát (veď sa patrí, no nie?) a nikdy som nedopozeral.
Z niektorých filmov si pamätám iba názov, z jedného iba to, že nemal hudbu.

Zvláštnu kategóriu tvoria filmy, kde si pamätám iba scénu, o ktorej netuším, či je kľúčová alebo nie.

Neviem si, za ten živý svet, spomenúť odkiaľ je táto scéna:
Neskoro v noci otec vraví nešťastnej dcére „Nie je dôležité, že sa vracia neskoro. Dôležité je, že sa chce vrátiť“

_Nezodpovedane

Harmónia

V sobotu som bol s celým zverincom, teda s Džejtí, Nerváčkou a Užgramotnou, na vidieku. Tu v Košiciach povieme, že na valale.

Pravým dôvodom bolo popoludnie hier so psíkmi ako je na obrázku. Hrať sa mali šušulky, nie my, corgoni. Príjemnejšie popoludnie som už dávno neprežil

No nie o tom chcem písať.

Dnes sme si s Džejtí hovorili čo na nás spravilo najväčší dojem, čo sa nám najviac vrylo do hláv.

Zhodli sme sa.

Popoludnie sme strávili v rodine, z ktorej voňala harmónia a pokoj.

Dobrá otázka je, načo píšem na blog duchaprostú informáciu bez pointy.

Nuž práve preto, pre onu zriedkavo zažívanú harmóniu ľudí, ktorá vám vyrazí dych práve tým, že sa nič zvláštne nestane.


Poznámka:
Sučka na obrázku dostala od Užgramotnej meno po jej najobľúbenejšej blogérke - Andy. Meno na sobotu, na jednu príležitosť. Čo mi to len pripomína?

Varím

Prišiel do školy načas.

Sadol si opatrne do lavice.
Neoprel sa a tričko z hrude si odtiahol rukou.

Vyzeral ako čerstvý majster sveta v jedení čili papričiek.
Z nosa mu kvapkal pot. Neutieral si ho.
Len sa nepohnúť.

Učka.

- Chosé, načo si prišiel do školy?
- Pre knihy
- Zabudni na knihy, okamžite ideš domov. Máš úpal!

- Haló, pani Zálivová? Príďte si pre Chosého do školy, má úpal. Obávam sa, že nedôjde ani domov.
- Eeeee, nemám čas! Varím!


_Deprimujuce _Vsednosti

Mozog

Hľadal som na Sieti informácie o metóde One brain, alebo inak, o Kineziológii.

Vygúglil som si, zatiaľ prevažne v slovenčine, množstvo článkov.
Reklamných, stroho informujúcich i rozsiahlejších, s argumentmi pre i proti.

Ja somár nešťastný!
Keby som článok Kineziológia – zázračná metóda? prečítal ako prvý, mal by som už jasno.
Alebo nie?

_Nezodpovedane

Vetranie

Nadpis by bol asi skôr zrozumiteľnejší, keby som napísal venčenie (psa).

„Aj ja som psíčkar. Venčím dieťa na bicykli aj bez neho. Je fakt divné, že skoro osemročné decko treba venčiť. My sme behali bez rodičov, s kľúčom na krku. Čo už, tieto decká zas budú vedieť po anglicky.“ napísala K. ako reakciu na môj mejl, že si pripadám ako psíčkar, ktorý chodí vetrať psa.

Aby bolo jasné, pod vetraním nemyslím to, čo najnovšia generácia inzitných psíčkarov.
Nechodím dať šušulky vykadiť a vycikať v okolí domu a četovať s inými obeťami zvieracieho miláčika.

Fungujem ako osobný strážca šušuliek, ktoré sa „musia“ ísť korčuľovať. Zároveň som poverený výberom najvhodnejšej asfaltovej plochy.

Prečo vlastne?

Prečo sa ja, s ryhou od šnúrky ku kľúčiku na krku, bojím pustiť deti samé?
Alebo sa boja ony?

A som v kýbli.
Neviem kto sa bojí.
Zistím!

_Vsednosti

Blog ako obrázok

Nedávno jedna bloncka kreslila duše a ja som si uvedomil, že som už dávno nepridal k článku ilustráciu.

Nemám v úmysle kresliť svoju dušu. Niet čo vystavovať.

Rozhodol som sa nakresliť si vlastný blog.
Nie, nemyslím blog obsahujúci výhradne obrázky.
Nakresliť blog. Doslova.

Pripadalo mi to rovnako pribité ako nakresliť dušu.

Hľadal som inšpiráciu na Sieti.
A našiel.
Dokonca som našiel niečo čo nakreslí môj blog za mňa spôsobom, ktorý mi netrhá žily.

Najprv som natrafil na článok so zaujímavým obrázkom.
Odtiaľ už vedie priama cesta k stránke, ktorá mi blog nakreslila. Mimochodom, aj proces kreslenia je zaujímavé divadlo.

Po skončení animovanej show som sa díval na obrázok môjho blogu, ktorý teraz tvorí ilustráciu k článku.
Nezmenšený obrázok možno vidieť v mojom Flickr albume.

Čo?
Že v obrázku nie je zbla mojej vlastnej kreativity?
No a?

Priaznivci kreslenia blogov a sajtov už vyvorili komunitu a ich výtvory si možno pozrieť tuto.

Drahé blogérky, drahí blogéri, pridajte sa!
Rád by som si pozrel aj vaše blogy.

Jazýček na váhach

Nejaký som z predvolebných analýz, sľubov a diskusií unavený.
A zmätený

Ako keby už píáristi politických strán a komentátori nevedeli čo píšu.

Napríklad aj v článku Ďalšie problémy môžu stáť Slobodné fórum miesto v parlamente som sa dočítal toto:

„Dá sa tomuto rozumieť ako mobilizácii voličov Slobodného fóra, alebo pokusu ustanoviť sa ako jazýček na váhach, ktorý by strany potrebovali po voľbách pri zostavovaní vlády?“

Ja tomu nerozumiem.
Doteraz som si myslel, že jazýček na váhach iba, ako taký sprostý, niečo ukazuje ale neovplyvňuje.
Myslel som, že jazýčkom na váhach volieb sú ich výsledky.

_Nezodpovedane

Zabijem ťa! Pojebem ťa!

Už som tieto slová párkrát počul od rôznych osôb a boli adresované mne.

Napriek tomu žijem a so mnou i mnoho iných ľudí, ktorí vety s rovnakým významom počuli tiež, často od svojich blízkych.

Takéto vety sa zvyknú zľahčovať a pomaly ich nik neberie vážne.

Prečo je to tak, že zmienky o úmysle vraždiť, ublížiť, majú váhu mušieho prdu?
Aký úmysel musím deklarovať, aby sa okolie prebralo z letargie?


_Nezodpovedane

Zoli

Prišiel v sobotu a nečakane ako to len on vie.

V igelitke teperil akúsi škatuľu väčších malých rozmerov
Novučičký akciový digitálny fotoaparát.
K tomuto šesťmegapixelovému dostal zadarmo aj trojmegapixelový obrázkovač.
Darmo, vyzná sa.

Tak nový zázrak obdivujeme, híkame a Džejtí preberá pedagogickú iniciatívu.
Vysvetľuje načo je histogram, ako sa mažú fotky, ako sa dajú pozerať na televízore a tak...

Zoliho zaujíma, kto mu urobí fotky na papier.
Keď príde reč na výrezy, zväčšeniny, retuše a filtre spozornie.
Počúva Džejtí s klesajúcou sánkou.

„Aha.“ Zamrmle.
„A koľko stojí toto?“ pýta sa ukazujúc rukou, model 1931, na domáci počítač, model 2005.

_Vsednosti

Panny

Ja a Džejtí sme Panny. V horoskope si môžete prečítať čo sme zač.

Andy mi temer nikdy nezabudne otrepať o hlavu nejaký prejav negatívnej vlastnosti Panny. Samozrejme negatívnej z jej pohľadu. Nehnevám sa za to na ňu.
Pripomína mi, že to, čo my považujeme za prirodzené, sa iným ľuďom až také normálne javiť nemusí.
Myslím teraz na deti.
(Ostrovanka, nečítaj ďalej, prosím!)

Všeobecnou smolou je, že naše deti Panny nie sú ani približne.
Čo to znamená?
Hádajte čo naše deti zvyčajne od nás dostanú do daru!

Správne!
Hocičo okrem hračiek.

Hračky predsa statočne nosia príbuzní a priatelia aj pri tých najnemožnejších príležitostiach.
Načo vyhadzovať?

Dnes naše šušulky dostali od nás darčeky k MDD.
Prečo už dnes, nie je dôležité.

Dôležité je, že dostali hračky!
Od nás!

Kedy vaše dieťa plakalo od šťastia?


_Nezodpovedane

Pocit bezpečia

Nie, nepíšem o dámskych hygienických vložkách. Hútam prečo muž raz povie, že nejakú ženu pretiahol a inokedy, neskôr, povie, že sa s ňou vyspal.

Rozdiel je v rôznej úrovni jeho pocitu bezpečia.

Muž, ktorý ženu pretiahol sa bezpečne necíti a má tendenciu čím skôr sa vzdialiť a neváha využiť všetok svoj rozum na konštrukciu dôvodu, výhovorky, prečo.

Ak sa muž po koite odvalí na bok a temer okamžite zaspí neznamená nič iné ako prejav dôvery. Dôvery, že mu partnerka v spánku neufujazdí s hnuteľným majetkom alebo nevyparatí niečo nemilé. Muž sa cíti bezpečne.

Ráno sa spokojný a pokojný muž prebudí skôr ako žena a pripraví raňajky do postele.
Žena, zacítiac ich vôňu, rozospato, s pocitom bezpečia v podvedomí vtedy tíško zamrmle:

Ešte chvíľu, mami.


_Vsednosti

Inak som zdravý

RSS čítačka ma pred chvíľou upozornila, že Elka napísala nový článok.

Už nemôžem mlčať, musím niečo vykvákať do sveta.

Absolvoval som už pár sobášnych obradov, myslím teraz hlavne tie, kde som nebol za ženícha. Ale až teraz som si uvedomil taký detail (iba?) občianskeho sobáša.
Sobášiaci sa pýta niečo ako „Beriete si tu prítomnú osobu...?“
Opytovaný obyčajne odpovedá, že áno.
Sobášiacemu, lebo on sa pýta.

Nie je to somarina?

Predstavujem si teraz, že po príhovore, speve a básničkách by sa k sebe nádejní doživotní manželia k sebe otočili a opýtali by sa priamo, zoči-voči jeden druhého „Berieš si ma ...?“
Aj pri „áno“ by si pozerali očí a nemuseli až zo záznamu vidieť ako sa ten druhý v tom momente tváril.


_Nezodpovedane _Vsednosti

Perverznosť

Inšpirované aktivitami ľudí na Sieti, ktorí aj mne znepríjemňujú život.

Perverznosť odráža zlomyseľný charakter a kruté správanie určitých jedincov.

Pár príkladov perverzného násilia tyrana

• nepriame štylizovanie sa do pózy obete aby vzbudil súcit a zhovievavosť


• jemná irónia, bezvýznamné ale škodoradostné poznámky na verejnosti


• permanentné odmietanie vysvetľujúceho alebo dôverného rozhovoru s odôvodnením, že sú to taľafatky, nechápe o čo obeti ide, prečo sa tým má vôbec zaoberať.

Násilie, ktoré sa uskutočňuje v súkromí (aj elektronickej pošty) , môže vyústiť do individuálneho zúfalstva, po ktorom nastáva tzv. pocit neexistencie. Dá sa povedať, že je spáchaná psychická vražda bez mŕtvol. Obetiam perverznej agresivity sa rozvracia ich individualita.

Zdá sa Vám, že píšem akosi nesúvisle a netypicky pre mňa?
Správne!

Tieto vety som vytrhol z článku Psychické týranie

Text má iba trinásť strán, odporúčam prečítať.
A nevravte, že sú to taľafatky,

Spoznajte svojho perverzného tyrana a naučte sa ako mu odolávať.

_Deprimujuce

Liek

Počúval som včera v televízore správy, keď tu začujem niečo, čo ma potešilo.

Moderátorkin hlas povedal:

Onkologické choroby u detí ale našťastie klesajú.

Natiahol som krk, aby som cez múrik videl na obrazovku a lepšie počul.
V tej chvíli som už pozeral na MUDr. Evu Sirácku, ktorá povedala jedinú vetu:

Je nízka pôrodnosť detí na Slovensku.

Tak mi prišlo na um, ako sa stať prvou krajinou, kde nebude ani jedno dieťa s onkologickým ochorením.

_Deprimujuce _Vsednosti

Modelky

Dámy, požiadajte dospelého muža, aby popísal ideálnu ženskú postavu!

Som presvedčený, že si všimnete dve veci.

1. na popis použije (aj) ruky
2. rukami nenaznačí rovnobežky

To si len tak listujem časopisom, plným reklám, ktorých cieľovou skupinou sú ženy.


_Vsednosti

Máte radi Mrazíka?

Neviete čo znázorňuje Rauch-Paulsenova krivka a čo má spoločné s Ivanom?

Stále netušíte načo sú dobré spoločenské siete?

Napríklad aj na to, aby ste nemuseli hľadať všetko sami, alebo aby vás neovplyvňovali vo vytváraní názoru na umelecké dielo osoby úplne nekompetentné.

Sprostredkovala FaithC, obyvateľka spoločenskej siete StumbleUpon

City

Lialo.
Bublinky sa pred dažďom skrývali do kanálov. Hlúpučké.

Oni kráčali.
Utekať bolo márne.
A nežiadúce.

Mali sa radi.
Nedržali sa za ruky.

Zastali.
Sušili sa očami.

- Zajtra neprídem. Idem na gyndu.
- Tak Ahoj
- Szia


_Vsednosti

Bezvedomie

Asi sa to stalo každému.

Vybral som sa kúpiť si niečo na zjedenie.
Už som bol temer pri obchode, keď ma zamrazilo.

Prešiel som cez rušnú ulicu, cez veľký park a ja som si to nepamätal!
Nič!

Kam sa mi podelo sedem minút života?

_Nezodpovedane

Pravda o G-bode

Posledných pár rokov čítavam na Sieti zúfalé výkriky mužov i žien.

- mám problém nájsť manželkin G-bod...
- mám 33 rokov a ešte som ho nenašla...
- u mojej manželky sa za 40 rokov ešte nijako neprejavil...

O bode pána Grafenberga sa toho už na sieti popísalo pár megabajtov.
Prečo sa tak ťažko hľadá? Povedzme si pravdu.

G-bod majú aj muži!

Čo z toho vyplýva?

Žiadny zdravý človek nemá G-bod celý!

Väčšina ľudí má iba jeho polovičku, podkritické množstvo.
Druhú polovičku má milovaný človek.
Iba spojením milujúcich sa (nezamieňať za bohapusto súložiacich) osôb vznikne nadkriticky veľký G-bod a milenci zažijú explóziu rozkoše, ktorú hľadali.
Ťažko uveriť?

Pozrime sa na citáty uvedené na začiatku textu

Ak nejaký muž nevie nájsť manželkin G-bod, tak by si konečne mal priznať, že manželku nemiluje, alebo sa zmieriť s faktom, že manželka nemiluje jeho.

Ani 33 ročná žena si nemôže nájsť G-bod sama, lebo má iba jeho polovičku, podkritické množstvo.
To zároveň vysvetľuje, prečo autoerotiku nemožno ani zďaleka porovnať so sexom s milovanou osobou.
Výnimku tvoria iba osoby s príznakmi narcisizmu.

Chlap, ktorý 40 rokov čaká, že sa G-bod prejaví sám od seba...
Skutočne neviem čo na to povedať.

Dodatok iba! pre milujúce sa páry, ktoré kompletný G-bod ešte, napriek snahe, nevytvorili.
Pozrite sem.


_Vsednosti

Mal by som sa tešiť

Po dlhom čase je vonku pekne, čo bolo donedávna jediné, čo mi chýbalo.

Vlastne nebolo to jediné, iba sa snažím sám sebe klamať, že mi je fajn.
Nie je.

Som nespokojný sám so sebou, lenže koho by už toto zaujímalo. Priatelia majú svojich starostí dosť. Tak sa motám sám v sebe, kladiem si otázky hľadám odpovede.

Formulujem, pri pohľade zvonku, úplne nezmyselné otázky, na ktoré chcem odpovede od Džejtí. A ona mi úprimne odpovedá, zvestuje názory.

Viem, že rozhodnutie je na mne.

_Vsednosti

Okno

Kto nemá poriadok na stole nemá ho ani v hlave, vravieval zvyčajne Gejza pozerajúc na môj stôl v práci.

Vážil som si ho, tak som si vždy po jeho poznámke stôl upratal.

Po nejakom čase som zistil, že upratanie stola neznamená upratanie hlavy.
Tak som sa na imidžové pratanie stola vykašľal.
Vyhodiť najspodnejšie dva centimetre papierov na stole, utrieť kickanice a hotovo.

Pri prvých návštevách v bytoch nových známych sa obzerám, hľadám oporu pri dobudovaní­ názoru na hostiteľov.
Stoly sú zvyčajne úhľadné (aj tu poznajú Gejzu?).
Nie, nepozerám či majú utretý prach, umyté okná.

Hľadám okno do hlavy.
To, ktoré sa neupratuje. Iba ometá alebo vysáva, lebo každé upratanie vnáša chaos.

Hľadám knižnicu

_Vsednosti

Kde soudruzi z NDR udělali chybu?

Počúval som večer Tokio Hotel.

Práve ziapali Lass uns hier raus, keď sa Džejtí opýtala:
- Čo to počúvaš? Celkom dobré!

Skoro som odpadol!

- Fakt?
- Fakt! Nahraj mi to do Ajrivera.

No, ci beky. Džejtí je ochotná toto počúvať?
Vlastne, prečo nie? Ani mne pri nich netečú zuby.

Nuž ale.
Moje dieťa sa rúti do kritického veku!
Nezaškodí zistiť, čo sa Nerváčke a jej rovesníčkam na tejto skupine páči.

Tak som polozil po sieti a našiel som aj český blog.

Nemal som to robiť.
Prečo som bol práve ja tým, kto Nerváčke povedal, že tá dzivá speváčka kapely sa volá Bill Kaulitz a nie je dievča ale chlapec?



Mimochodom, viete, že členovia kapely sa stihli na poslednú chvíľu narodiť v NDR?

_Vsednosti

Čas vyfukovania vajec

Začiatkom pôstu som sľúbil sám sebe, že budem venovať svoj čas tomu, čo má zmysel.
Presnejšie, viac času.

Začal som hneď a pokúsil som sa naučiť robiť moje šušulky brmbolce.
V ten večer sa síce nepodarili, ale pôst som začal sľubne aj tak.

Prišiel koniec pôstu. No dobre, blíži sa.

Nie, nejdem si dávať ďalšie záväzky typu Prekonaj sám seba a vytrvaj.
Chcel som pre šušulky pripraviť niečo zvláštne, a predsa veľkonočné
A stále nič.

Až dnes.

Na okno ICQ mi zaťukal cudzí človek, Ronnie
Je nepodstatné čo chcel.
Dôležité je, že sa predstavil a nechal vizitku
Na jeho blogu som našiel to, po čom mi duša pišťala. Ny:

Veľkonočné vystrihovačky

Stačí stiahnuť, vytlačť (sú vo formáte .pdf), vystrihnúť a lepiť a lepiť a lepiť...
No a čo, že sa ich pár nepodarí! No nie?

_Vsednosti

Starnem

Vyšiel som na obed.

Oblečený ako ráno, keď bolo chladno.
V tieni pred skleníkom sa chúlilo krehké, ľahko oblečené, dievča zo susednej firmy
Pravou rukou si podopierala ľavú.
Objímala teplo.
Fajčila.

Prechladnete. Vravím

Pozrela na mňa.

Očami povedala pche!

_Vsednosti

Fragment

Úryvok z nočného dialógu. Opravil som iba preklepy.

...
[22:42] Cvi: a prečo sa potom každý muž (skoro) na to pýta, či žena bola?
[22:43] Cvi: dokonca aj tí, čo boli prítomní celý čas...
[22:43] Jb: no... to je iná vec. Muž bude ťažko predstierať orgazmus.
[22:44] Cvi: no veď ani žena to nerobí rada, ale ako to, že to muži nevedia? To mi nie je jasne.
[22:45] Jb: Nemáš ľahšiu otázku?
[22:45] Cvi: Nie. Prosím, aspoň to skús.
[22:46] Jb: Jedno vysvetlenie mám.
Asi to nevedia, lebo ani ženy to občas netušia. Aj to sa pýtajú po poradniach na sieti.
[22:46] Cvi: ahaaaaaaaaaa? A pritom moja kamarátka vo veku 17 to povedala jasne.
[22:46] Jb: Ako?
[22:47] Cvi: no, som sa jej pýtala, že ako to mám vedieť a ona mi povedala, že to je ten stav, kedy tam už neznesiem ďalší dotyk... teda na čas.
...

Dnes, 5. apríla, je neoficiálny Deň zdravého sexu.
Naozaj.
Overte si na webe.

Máme formálny dôvod hovoriť otvorene o radostiach a starostiach sexuálneho života.
Pohoršuje vás publikovaný záznam dialógu? Napíšte mi prečo.

_Vsednosti

Rukojemník

Zdravotníci ohlásili na štvrtok štrajk.

Začalo strašenie obyvateľov.
Blog.sme zaryto mlčí.
Komu to ešte stále nezaplo, tak sa pozerá na triedny boj v priamom prenose, nech si to oznamovacie prostriedky označujú ako chcú.

V televízii som sa už včera dozvedel hrôzostrašné správy ako sa stanem rukojemníkom lekárov a zdravotníkov.

A na mne sa už od rána prejavuje štokholmský syndróm.


_Vsednosti

Zadky

Hnusný mini článok. Neodporúčam čítať slabším povahám.

„... mimochodom, Džejtí má veľký, alebo malý zadok?“
Nepohoršujem sa nad drzosťou, lebo otázku položila osoba mne vzdialeno-blízka a v súvislosti, ktorá nie je pohoršujúca.

Len sa tak zamýšľam, čo by som odpovedal, keby mi otázku položil napríklad nejaký lenivý oficiálny prieskumník, taký, čo má legitimáciu s okrúhlou pečiatkou so štátnym znakom.

Spomínam o akých veľkostiach ženského zadku som už počul. Napríklad:

... keď si sadne na korunáčku, tak ešte osemdesiat halierov trčí!
... to je riť, z tej by sa sralo!
... z toho nespadneš!

Kupoval som už pre Džejtí kadečo, ale obyčajné(!) „gaťky“ ešte nie.
Naozaj by ma zaujímalo, či „bežní“ muži kupujú „bežným“ ženám obyčajné bavlnené nohavičky.
Prečo nie?


_Nezodpovedane

Citový insuficient

Po blogoch sa píše o poézii, vyťahujú sa prvé, druhé, ... najčerstvejšie poetické pokusy i klenoty.

A mňa to neberie!
V čom je problém?

Asi citovo zahnívam. Či čo.

Dnes som natrafil na ukážky Ydiotovej poézie, zodpovedajúce mojej aktuálnej dementálnej úrovni. U Yfči - blogebrity.

Naučím sa do večera aspoň jednu báseň a precítene zarecitujem Džejtí.

V kúpeľni.
Keď si bude umývať zuby.

Ona to vtedy rada.


_Vsednosti

Od koho?

Napísal som článok.

Ako zvyknem.
Cez deň námet, nadpis. Večer napísané.
Kontrolná otázka „Čo by na to povedala MAPCWBH?“

Klik Publish Post

V utorok priateľkina otázka
- To si písal ty?
- Áno
- Nesedí mi to k tebe, odpísal si to!

_Nezodpovedane

1 IN 2

Ležali len tak, na koberci.

Mierne zvlhnutí ešte zo sprchy a už z prvých dotykov.
Preplietali sa.
Ovoniavali sa.
Rozdiel sa ešte nedal cítiť. Použila jeho sprchovací gél.

Odrazu sa od neho odtisla a podišla k prehrávaču.

Sediac na pätách sústredene naťukávala playlist.
Vedela to.

Chcela to romanticky a vôbec jej neprekážalo, že je biely deň, nehoria sviečky a nedymí tyčinka.
Hudba stačí.

Pozoroval ju.

Konečne sa dotkla tlačidla so symbolom trojuholníka.
Pritúlila sa k nemu.

- Zatancujeme si? Opýtala sa.

Pozrel na ňu.

- Lež! Povedala. Videla. Pochopila.

Pomaly sa naňho nabodla.

Pomalý tanec ležiaceho tanečníka a sediacej partnerky.

Bol nadšený. Kontroloval sa.
Myslel si to.

Zavrel oči.
Super!

Nová melódia. Tá ICH!
Pootvoril oči. Chcel vidieť tie jej.

Zľakol sa! Strašne.
Zaváhal, zmäkol

- Už? Všimla si. Nemohla si nevšimnúť.
- Nie, prepáč. Len indispozícia.

Nebol zaborený do NEJ!
Do tej, ktorej patrí ICH pomalá pieseň.

Nabudúce túto nepustí k prehrávaču.

_Vsednosti

Zlatko 2006

Od včera má pár ľudí na kredenci Linuxa Aurela od Akadémie populárnej hudby.

Pozeral som, lebo ma Džejtí nežne vybodyčkovala od počítača.

Jednému som včera nerozumel.

Ako môže režisér programu vpustiť na scénu odovzdávačov cien v nevhodnom oblečení?

Aby som nehádzal všetkých do jedného vreca tak pome konkrétne.

Riaditeľ Slovenskej televízie vyzeral pri odovzdávaní cien ako bubeník skupiny Bez ladu a skladu po dvojhodinovom koncerte a piatich pivách a nie ako jej riaditeľ.

Redaktor denníka SME vyzeral ako ja v robote, keď nehrozí, že príde zákazník. Otras.
Možno jeho oblečenie zodpovedalo mzdovému ohodnoteniu, ale nie udalosti, na ktorú sa dostavil. Pasoval tam ako sedlo na sviňu.

A inak bolo fajn.

Rýchly program skončil bez toho, aby som sa nasral aj inak ako na oblečení niektorých prihamovancov.

_Vsednosti

Kopírovanie

Za ostatný rok sa mi stala párkrát istá nepríjemnosť.

Písal som komentár k článku na niektorom z obľúbených blogov.
Tlačidlom na odoslanie sa však text neodoslal tam, kde by sa mal, ale jednoducho zmizol.
Občas som stihol vykríknuť čosi ako „dooo... ritíííííííííí“, občas som nestihol ani to a zmizol aj tak.

Napísal som komentár ešte raz.

Už by sa malo dať vytušiť kam smerujem.

Nepíšem stručnučké komentáre vzor „bryndziarova konštanta“, a to je možno dôvod, prečo sa mi, ak dobre pamätám, nikdy nepodarilo napísať kópiu strateného komentára.
Ba dokonca kópia nemala občas s originálom spoločnú ani hlavnú mšlienku.
(A možno, že tam žiadna myšlienka ani nebola, lebo sa od hanby prepadla.)

Dnes sa ma Mia pýtala, či sa má hanbiť, lebo v živote nenapísala báseň.
Pche!
Ja nedokážem ani dvakrát rovnako napísať rozvinutú vetu.
Nedokážem ani len kopírovať bez technických pomôcok.
Mám sa za to hanbiť?

Inšpirované korešpondenciou s K.

_Nezodpovedane

MAYDAY

Dnes je, podľa UNESCO, Svetový deň poézie.

Nie, ani náhodou nemienim pri tejto príležitosti vysmoliť niečo, čo sa podobá poézii ako ja na kolibríka.
Len mi tak prišlo clivo, že som už dlho poéziu nečítal.
Veľmi dlho.

Neviem, či sa dá text piesne považovať za poéziu.
Ak áno, tak ostatné verše, ktoré som považoval za „svoje“, boli od Joža Urbana

Keď sa blíži pád
a nik ťa nemá rád
čakám na tvoj kód MAYDAY
keď si mýliš smer
vo víre vzdušných dier
čakám na tvoj kód MAYDAY
teraz už na to mám
byť s niekým kto je sám
čakám na tvoj kód MAYDAY
vždy keď je ťažké žiť
mám službu na veži
čakám na tvoj kód MAYDAY

_Deprimujuce

Mudrovanie o fľaši

Kráčam chodníkom národného parku. Zastavujem, aby som sa poobzeral, vychutnal krásu okolo mňa. Upíjam čaj z plastovej fľaše.

Na pol ceste je fľaša prázdna. Zavadzia mi v plecniaku.
Zahodím ju?
Aj by som, ale mám problém sám so sebou.
A dosť veľký.
Rozhadzovať nezničiteľný odpad sa mi prieči. Presnejšie prieči sa mi iba to, že po odhodení je stále viditeľný.
Nedokážem, nemám síl, zahodiť odpad tak ďaleko, aby nebol na očiach.
Stúpam ďalej, fľaša stále zavadzia.

O niekoľko minút stretávam neznámeho mladíka.
Jeho potrebujem!

- Prosím Vás, oslovujem ho. Nešmarili by Ste túto fľašu hentam, za tú skalu?
- ? ... Jasné. Zľutuje sa. Fľaša sa stráca za balvanom.
- Ďakujem, ja by som tak ďaleko nedohodil
- Ááále...

Pokračujeme každý svojou cestou.

Som spokojný. Fľaša mi už nezavadzia, a keby dačo, tak som ju nezahodil JA.
To ON.

Mladík je tiež spokojný.
ON predsa zahodil MOJU fľašu. MOJE svinstvo.
Nepozná ma.
Tak prečo by sa mal trápiť kvôli cudziemu človeku? No nie?

Kráčam, odľahčený, ďalej a rozmýšľam, čo by som tak odpísal bowdenovi na jeho úvahu

je to zaujímavé, cudziemu človeku, ktorého sme nikdy nevideli, poznáme ho iba po prezývke, častokrát nevieme pohlavie, vek už vôbec nie ... sme ochotní sa vyspovedať zo svojich tajných túžob, snov, bolestí...a nedokážeme to blízkemu človeku, s ktorým trávime osobne väčšinu svojho času...

v komentároch k tomuto Čvirovej článku .


_Nezodpovedane

Značka kvality

Slabnúce neviditeľné slnko otvára vrátka čudným myšlienkam.

Šušulky si prehadzujú chumáčiky chichotu, Džejtí si šla zahrať.
V tejto chvíli nikomu nechýbam.

Štverám sa bezmyšlienkovite po Sieti.
Ako závislý.
Očakávaný pôžitok sa nedostavuje.
Nevnímam obsahy stránok

Môj problém.
Mozog nevníma informácie z očí.
Zmätene ich vyhadzujue ako nevyžiadanú poštu.

Myslím na mladučkú mamičku dojčiacu na lavičke Hypernovy svojho potomka.
Vlastne ani nie tak na ňu, ako na zmeny v tvárach okoloidúcich, ktorí si ju všimli.
Sedel som vedľa nej.

Myslím na to, prečo ma prekvapila šikmooká pani vyberajúca si topánky u Baťu.

Myslím na živočíšnu radosť Pologramotnej z nových topánok.
Usmievam sa.

Mladšia šušulka ma vracia do reality.
Chce jabĺčko rozkrojené naprieč.
Poznám to
Stále dúfa, že hviezdička nebude päťcípa.

Ja dúfam, že bude zase päťcípa.
Pripomína mi rozkročeného fafrnka s rozpaženými rukami.
Znak kvality Sovietskeho zvazu, občas posmešne nazývaný, kvôli rozpaženým rukám, „Lučše nemogu“.
Nechcem lepšie (jablko)

_Vsednosti

Pár fotiek

Ade som v piatok sľúbil, že zo stretnutia fanúšikov blogovania uverejním fotky.

Reporáž ešte za horúca, v piatok, uverejnila Čvirová.

Mne ostáva iba uverejniť sľúbené fotky a tak aj zoznam účastníkov, ktorých sa mi podarilo identifikovať.

S náhodnou tučniackou známosťou na štarte. Vyhral(a). Bodaj by nie Keď som na trati štyrikrát "hodil hubu"

Zahrali sme si aj hokej. Škoda, že práve tu sa nám stratila Embéčka, inak skvelá klavírstka, čo práve smutne konšatuje Biginečko, bujarý tanečník a jediný identifikovaný zahraničný účastník stretnutia. Opss.. Aj Embéčka je "inostranka".

S Pecositkou z Fantastickej štvorky sa pred pretekmi v jazde na pneumatikách kocháme úžasným výhľadom na lyžiarske stredisko pod nami.

Na kopci, nad Ski Village, vyberá Čvirová na smerovej tabuli nasledujúce miesto neviazanej zábavy. Trasiem sa od zimy.

Stretnutie

Ide ma od závisti rozdrapiť keď vidím ako sa blogéri z blog.sme stretávajú, klebtia, fotia a píšu o tom články s obdivnými komentármi. ;-)

A čo my, opovrhovaní anonymní? My sme od macochy?
Nikto z nás sa k ničomu nemá, tak sa musím iniciatívy ujať ja.

Pozývam, nie len, anononymných blogérov, čitateľov, diskutérov, komentátorov, glosátorov a inú sieťovú čvargu na

Prvé reprezentačné virtuálne stretnutie v Klube tučniakov

ktoré sa uskutoční 10. marca 2006 A. D. o 21:00 (časové pásmo CET/GMT+1)

na tomto mieste Siete
v britskom klube Deep Freeze

Odporúčam v Klube potvrdiť svoju účasť s dostatočným predstihom bezplatnou prihláškou.

K dispozícii je kaviareň, herňa, pohybové aktivity a ...

Raz a dosť!

Pri večernej prechádzke po Sieti som natrafil na stránku, ktorá mi pripomenula obľúbenú pesničku skupiny Desmod.

...
Plejstejšn 2
teraz fičí
a tvoji rodičia
ťa majú ... vieš kde

zavri oči a snívaj
...

Vaše dieťa nemusí snívať a môžete ho naďalej mať ... viete kde.
Stačí ak splní podmienky uvedené na stránke a bude mať troška šťastia.
Presvedčte sa

No?

Bomba, nie?

_Deprimujuce

Blogosféra

Sú miesta, kde ľudia anonymne blogujú celé roky.

Na jedno také miesto chodievam.
Fascinuje ma.

Žiadny blogér ani blogérka nepíše o sebe.
Píše o iných ľuďoch, ale nie o ich živote.
Píše povrchne, prázdno.
Zvyčajne v článku uvedie iba meno, priezvisko, dátum.
Niektoré blogy neboli nikdy aktualizované.

Medzi tisícami mám jeden obľúbený.
Výnimočný.
Lebo nie je povrchný a nie je anonymný.

Vôbec mi neprekáža, že je v cudzom jazyku.
Rozumiem mu aj tak.
Viem o kom a o čom je.
Na doske z čierneho kameňa je jediné slovo.

Apám


_Vsednosti

Kolega

Dnes spomínam na spolupracovníka, s ktorým sme viedli dialógy o kresťanstve, kresťanoch, hriechoch a odpustení. Nie, nezomrel. Iba zmenil zamestnanie.

Vyrástol som za socializmu a rodičia ma pri narodení nedali pokrstiť. Nechali to na mňa, keď dospejem.
Kým mi horeli lýtka, tak ma viera ani kresťanstvo nezaujímali.
Až neskôr.
Predmet s názvom Vedecký ateizmus ma síce zaujal, no mám obavy, že nie úplne spôsobom zamýšľaným lektormi.

Nemohol som si nevšimnúť veriacich, v rôznych stupňoch ilegality, okolo mňa.
Vypytoval som sa, nakúkal na druhú stranu mince.
A nastal zmätok.
A aj pocit, že sa ma veriaci boja a majú v hlavách väčší chaos ako ja.

Kolega, ktorého spomínam má v hlave jasno a neznabohov sa nebojí.
Prečo ho spomínam?

Nuž, začal pôst.

A spomenul som si na rozhovory o pôvode a účele pôstu.
Čo som si zapamätal?

*Pôst znamená zriecť sa nepodstatných pôžitkov a venovať svoj čas tomu, čo má zmysel.

Rodičom, ktorých som videl naposledy na Vianoce, vlastným otravným deťom, zodierajúcej sa manželke, nesmelým pustovníkom v ulite.

Dnes, po príchode z práce sa najem ako obyčajne, a potom naučím svoje šušulky robiť brmbolce.

Má niečo väčší zmysel?

* Vetu som upravil po Miinej oprávnenej kritike

_Nezodpovedane

Chat

Nazdar, pozdravila ma usmievavo bradatá tvár chlapa bohatierskej postavy. Pri syroch.

- Ako sa máš? Pýta sa.
- V podstate fasa, ale mohlo by byť aj lepšie.
- Ešte stále si blázon do koní?

Zaskočil ma.
Nikdy som nebol blázon do koní. Naposledy som na jednom, s drevenými nohami, sedel v telocvični „na Boženke“. Za Husáka.

- Ani nie. Odpovedám vtipne.
- A čo teraz robíš? Vyzvedá.
- Robím vo firme Didžitl entrtejment. Programujem palmtopy.

Vyvalil oči.
Na chvíľu.

- Veď to, roboty málo. Nie je veľmi na výber.
- To je teda fakt.
- No idem už, žena na mňa kýva od banánov
- Jasné. Maj sa. A keby si stretol Džinu, že ju pozdravujem.
- Samo, pozdravím.

Odchádza k banánom, k žene.

Zrazu stojíme pri syroch dvaja. Vedľa mňa sa postavila rozpačitosť.
Mal som mu povedať, že ho vôbec nespoznávam?

Džinu som si vymyslel.

_Vsednosti

Presmerovanie

Som zvedavý ako z tejto patálie vyviaznem.

V článku Anonym spomínam autora textu, pri dočítaní ktorého ma zamrazilo.
Autora i text identifikovala embéčka.

Anonymovi patrí poďakovanie, že text poslal hrochovi a tak naňho nepriamo upozornil aj mňa.

Môj obdiv a poklonu presmerovávam na Petra Moskaľa a jeho článok O nás

Aktualizácia:
Po vyvesení článku na blog som si pozrel poštu.
Aj mail od K.
A v ňom tento odkaz na Pravdu o "blavákoch"

Anonym

O anonymoch sa zvyčajne nehovorí v dobrom. Ten, o ktorom je tento článok medzi nich, dúfam, nepatrí.

Na Hrochovej stránke som v ľavom stĺpci našiel článok neidentifikovateľného človeka Z východu na západ.
Treba ho na stránke dohľadať, ale myslím, že sa trocha námahy oplatí aj vám.

Článok neznámeho človeka ma opäť utvrdil v presvedčení, že najprv mám prečítať čo niekto napísal a až potom sa pozrieť kto to napísal.
Vyhadzovať maily alebo listy bez prečítania, iba preto, že sa nik nepodpísal, považujem za chybu.

Z babkinho receptára

V poslednom čase som si všimol ako sa na spriatelených blogoch zjavujú články s receptami.
Samozrejme doplnené o bohatú fotodokumentáciu. Chcem sa priadať

Nôžky v cesnakovom šmaľci

Potrebujeme
- asi dvadsaťkilové dieťa s horúčkou nad 39.
- Jednu polievkovú lyžicu šmaľca
- Štyri, voľným štýlom rozpučené, očistené strúčiky cesnaku.
- Pol litra horúceho ušľachtilého čaju značky Pigi
- Dve nepremokavé vrecúška
- Dve nezasoplené vreckovky. V núdzi môžu byť zaslzené, ale vysušené.
- Kompótovú misku z ušľachtilého materiálu
- Dve šnúrky do vychádzkových topánok. Môžu byť aj používané.

Postup
Rukou alebo perami skontrolujeme teplotu dieťaťa. Začiatočníci môžu použiť teplomer. Úplní zúfalci aj bimetalový alebo záhradný.
Ak je dieťa dostatočne horúce rozmiešame šmalec s cesnakom v kompótovej miske.
Vzniknutou, dostatočne homogénnou, gebuzinou nahrubo natrieme dieťaťu členky.
Namastené nôžky obalíme vreckovkami a vložíme do nepremokavých vrecúšok a tie uviažeme klasickým mašličkovým uzlom tak, aby sa nezvliekali.
Dáme podusiť.
Počas dusenia bohato zalievame ústnu dutinu dieťaťa horúcim čajom.
Nôžky dusíme až kým dieťaťu neklesne telesná teplota pod 38 stupňov pána Celzia.
Vtedy dieťa očistíme od gebuziny a podávame.

Vhodné prílohy
Dieťaťu podávame obľúbené hračky alebo diaľkový ovládač od televízora, DVD, VHS alebo nejakú inú somarinu žerúcu čas.
Dospelý si zvyšnú gebuzinu môže natrieť na čerstvé hrianky a zapiť zmesou Pigi a Tatranského čaju v pomere ako sa riedi olej s benzínom do dvojtaktných motorov.

Aha... skoro som zabudol na ilustračné foto.

Provokácia

Redikám sa dnes z nákupného obedu a zastavujem na križovatke. Tetuška predo mnou je veľmi opatrná ale nechce sa mi ju obchádzať špinavým snehom. Čakám za ňou.

Divná tetuška.
Spoza chrbta vyzerá, že hľadí uprene dopredu. Vôbec neotáča hlavou.
To som zvedavý ako uhádne kedy sa má pohnúť.
Má oči ako chameleón? Či čo?

Ja sa obzerám. Nie ako keď som bol prvýkrát na nuda pláži.

A vtedy som si všimol naproti výrazný nápis.

Dva týždne nemusíte

Čo nemusím? Jak nemusím?

To, že nápis bol súčasťou reklamy stavebnej sporiteľne, ma okamžite prestalo zaujímať.
Tri slová a ako ma vedia provokovať.

Čo by mi spravilo dobre keby som dva týždne nemusel?

Aké chobotiny mi prebehli, prekráčali, prešuchtali sa hlavou...

Doteraz, uplynula hodina a pol, som na to neprišiel, neviem povedať čo by ma na dva týždne oslobodilo, uvoľnilo.

A keby som nazrel do svedomia?

Súvisiaci článok: Čo ja dva týždne môžem :-)

_Nezodpovedane

Návrat do života

Ostatných pár dní som bol mŕtvy

Srdce mi tĺklo, mozog fungoval, stravu som normálne prijímal i vylučoval.
Napriek tomu som nežil.
Bol som dočasne v situácii, ktorú dôverne poznám.

Workoholik.

Jeden rozdiel tu oproti minulosti bol bol.
Uvedomoval som si, že som mŕtvy.
Vedel som, že nevnímam nič okrem pracovnej úlohy.
Život ako keby zastal.

V piatok som prácu dokončil, v sobotu som sa spamätával a v nedeľu som sa bol korčuľovať so šušulkami.
Bolia ma nohy a zadok.
Žijem

_Vsednosti

Formulácia

Cestujem mestskou hromadnou dopravou pravidelne a niekedy sa vo vozidle nudí­m.
Vtedy čí­tam reklamné letáky a nápisy na stenách.

Včera som zí­zal na ceduľku, na ktorej bolo jednoduché konštatovanie.

Neoznačený cestovný lí­stok je neplatný

Prečo sa predávajú neplatné lí­stky?

Vedľajší efekt

Kedysi som vytvoril na domácom počítači excelovský súbor, ktorý generuje príklady z aritmetiky pre najnižšie ročníky základnej školy.

Výstupom je hárok papiera so súborom príkladov, v ktorých chýba buď jeden z operátorov alebo operand alebo výsledok.

Nerváčku už takéto príklady začali nudiť, tak som hľadal niečo ako Sudoku, ale aj s počítaním a niečím navyše.

Našiel som Kakuro (Cross Sums, Kakro), akýsi matematický ekvivalent krížovky.
No a sme v tom.
Ráta celá rodina s výnimkou Pologramotnej.

Kakuro tvoria vyplnené a prázdne okienka ako v klasickej krížovke. Niektoré čierne okienka sú uhlopriečne rozdelené od severozápadného k juhovýchodnému rohu.
Tieto okienka tvoria legendu a obsahujú dve čísla. Číslo v severovýchodnom roku sa vzťahuje na priľahlý riadok a číslo v juhozápadnom rohu na priľahlý stĺpec.
Cieľom hry je vpísať do prázdnych okienok číslice od 1 po 9 tak, aby sa ich súčet rovnal číslu v príslušnej legende.

Kde je háčik?
Číslice sa v žiadnom riadku alebo stĺpci nesmú opakovať.
Inými slovami: číslo 8 nemožno získať ako výsledok 4+4

Znie to jednoducho?
Odhadnite svoje schopnosti a zahrajte sa.

Varujem vás, hra je návyková.

Vždy na to jedno

Tetxt dialógu je naozaj založený na skutočnom rozhovore.

...
On: aké vysvečko má Vierka?
Ona: no ... zbabrala záver.
On: Čo to znamená?
Ona: Má dve trojky!
On: Jasné, celá mamka.
Ona: V živote som na škole trojky nemala!
On: Ale teraz máš! Ste si kvit. Doma na ňu neziap.
Ona: Čo to trepeš?
On: O tvojich dvoch trojkách v podprseneke.
...

Štyri veci - Four Things

Som ďalšou dominovou tabuľkou, v hre Four Things, ktorá padla.

Zvalil ma Kozo a odkryl tak naše obrazce.

Pravidlá hry Four Things
Názov článku musí obsahovať slová Four Things, ktorý môžete doplniť napr. na "Štyri veci — Four Things" alebo "Čtyři věci".
Na začiatku článku odkážte na článok toho človeka, ktorý Vás uviedol v poslednom bode. Vyplňte v každom bode vždy 4 veci. Môžete ich, pre zaujímavosť, linkovať ale nutné to je iba tam, kde je to uvedené.
Viac k Four Things napísal Jirka Bureš. Pre istotu odkážte na vo svojom spote na tieto Jirkove pravidlá alebo okopírujte aspoň tieto, mnou mierne preštylizované, Kozove.

štyri zamestnania

• vysokoškolský učiteľ
• stredoškolský učiteľ
• vedúci servisu PC
• programátor v zriedkavom jazyku
  

štyri filmy, které môže vidieť zas a zas

• Psycho
• Ostře sledované vlaky
• Samotáři
• Nuda v Brně

štyri miesta, kde žil

• Košice
  
• Bratislava
  
• Mineraľnye Vody
  
• Kijev
  

štyri televízne programy, ktoré ho pobavia

• Simpsonovci
  
• Nikdo není dokonalý
• CSI: Kriminálka Las Vegas
• Dr. House
  

štyri miesta, kde bol na dovolenke

• Liptovský Mikuláš
  
• Varna
  
• Medulin
  
• Banská Štiavnica
  

štyri obľúbené jedlá

• Francúzske zemiaky
  
• Zeniaková baba
  
• Bryndzové halušky
  
• Segedínsky guláš
  

štyri weby, ktoré denne navštevuje

• Čvirová
  
• SME blog
  
• Poradňa Lady.sk
  
• Živé
  

štyri miesta, kde by bol radšej, ako práve teraz

• V spoločnosti Džejtí na pive v „Kukučke“
• Sankt Peterburg
• Tallinn
• Liberec

štyri odkazy na blogy, ktorých autori by tiež mali napísať svoje štyri veci

• Čvirová -> Štyri veci, alebo Na čo ja sa nechám nahovoriť
• Oskar -> Four Things. Štyri veci. Četri stvari. Ili kako god sa ti to svida
  
• Elka -> Four things - Štyri veci
• Branko
  

A je to!
Písal som to oveľa, oveľa dlhšie ako som si pôvodne predstavoval.

Ako vyzerajú

Píšete blog, publikujete na webe?

Možno bude pre vás užitočná stránka, na ktorej si môžete pozrieť ako by sa zmenil vzhľad vašich stránok ak zmeníte typ fontu.
Môžete porovnávať vedľa seba až tri rôzne písma naraz.

Chcete?
Pozrite si stránku nazvanú Typetester
Nechcete?
Pozrite si medvedíka.

Medzi nohy

Je piatok, neskorý večer alebo skorá noc.

Oči mám vyočené, uši vyušené.
Vlasy mi visia na vlásku, spánok na spánku.

Zízam.

A odrazu som ju tam zazrel. Na Sieti!
Spánok sa odtrhol a čľupol na kláves I.

Bolo to v lete.
Ona si ma nepamätá.
Vôbec ma to nemrzí a ju asi tiež nie.

Zjavila sa na vrchole schodiska a knísavo sa pozrela do hlbočiny.
Zábradlie stisla oboma rukami.
Vykročila.
Bál som sa o ňu, cudziu ženu.

Z nohy na nohu ručkovala po zábradlí.
Nehnusila sa mi.
Divné.

Na poslednom schode si sadla a ja som si ju zapamätal.
Kto by nebol smutný, že práve takto.

Prvoplánové

V televízore ukazovali Pre a proti, „kontroverznú reláciu s dvoma radikálne odlišnými pohľadmi na danú tému“

Jenden pohľad predstavovala Ramada a druhý pohľad rôzni odborníci slovenského, prepytujem, zábavného priemyslu.

O Ramade som čosi zachytil po ostatnom Slávikovi a ešte v niekoľkých písačkách po našich blogoch.
Dokopy temer nič pozitívne.
Na amerických a islandských blogoch ticho.
Bol som na ňu zvedavý. Ako na každé čudo.

Už počas žehlenia, som si spomenul na gretku z Prte.
Ozaj spomínal som, že som si k telke namiesto chrumiek a piva pristavil žehliacu dosku s príslušenstvom?
No nič. Pome ďalej.

Nepamätám či gretka napísla rovno v článku alebo v komentároch niečo v takomto zmysle.

- Predstav si, že sa ráno postavíš pred zrkadlo a akoby nestačilo, že vidíš pokrkvaného nevyspatého a zarasteného chlapa s nadváhou, to zrkadlo ešte začne na teba ziapať „čo kukáš ty chuj tlstý, preber sa a začni so sebou dačo robiť“.
A zrkadielko za tebou stále vykrikuje aj keď si už vo výťahu o dve poschodia nižšie.

Mal som, namôjdušu, pocit, že telvízia zinscenovala zádrapčivý článok a diskusiu na blog.sme.sk. Ramada v úlohe blogérky samozrejme.

Relácia síce má v podtitule, že je kontroverzná ale úprimne povedané, čakal som trochu viac ako 78 krát zopakované že Ramada je celá, vrátane tvorby prvoplánová.

Tak ako tento článok alebo hoci aj moje šušulky.

Ochrana osobných údajov

Asi takto sa dá pomenovať to, čo Džejtí robila väčšinu víkendu. Presne povedané vyrábala Bezpečnostný projekt.

Stále mi chodila po rozume myšlienka či bolo dobrým nápadom zavesiť vypracovanie Bezpečnostného projektu na krk každej organizácii osobitne.
Myslím teraz najmä na základné školy, ktoré majú miestneho spoločného zriaďovateľa i jednotné vyššie velenie v podobe Ministerstva školstva.

Mal som naivnú predstavu, že magistrát, ak už nie rovno ministerstvo, zaplatí odborníka, ktorý vypracuje Bezpečnostný projekt ľahko a rýchlo (škrtaním nehodiaceho sa) prispôsobiteľný konkrétnej škole.

Figu.

Každá škola vyslala nejakú učiteľku na školenie. Zväčša informatičku.
Budúcu autorku Bezpečnostného projektu nejaký expert vyškolil, na požiadanie dodal vzor projektu.
Vzor pre školu temer nepoužiteľný, pretože je taký všeobecný ako zákon sám.

A tak márnia stovky učiteliek a učiteľov čas (a peniaze) na vypracovávanie projektov, ktoré malo, podľa mojej skromnej mienky, dodať Ministerstvo školstva prostredníctvom obecných úradov.

Akosi nechápem efektívnosť zvoleného postupu.

Cítite ten rozdiel?

Ráno som sa postavil na váhu a vulgárne zahrešil. Tak pre seba. Na seba.

Nebola pokazená, to dá rozum.
To sa len ciferník pod ručičkou opäť natočil ďalej ako som predpokladal.

Ráno pokračovalo podľa štandardného, odladeného, programu.

Na zoradisku sa už hádali naobliekané šušulky a čakali, kým im pomôžeme s nakládkou.
Vzal som Nerváčkinu tašku a ... a odišiel do kúpeľne.
Ciferník sa natočil a ustálil.

„Pocem!“ – zavolal som na Nerváčku
„Postav sa na váhu!“ – velil som.

Čísla zmeraveli. Krátko som zašrotil a vyšlo mi 19%.

Tak som to zobral do radu.

Skoropologramotná: 20%
Džejtí: 2%
JB: 2%

Empatia

Vlastnoručne zhotovený vodný teplomer ukazoval teplotu mierne pod nulou a slnko dokázalo vytvoriť ostrý tieň.

Ide sa von!

Niekoľko minút pobytu vonku, bez podpory ústredného kúrenia, rapídne skrátilo plánovanú trasu "pohybu na vzduchu".

Môj návrh isť pešo na zmrzlinu do Aidy bol prekvapujúco jednomyseľne prijatý.
Tam sme, počas nenútenej spoločenskej konverzácie, prišli na to, že treba ísť aj do Tesca kúpiť vajcia a olej.
Len čo sme vošli do obchodného domu, zrodila sa myšlienka kuknúť si aj ostatné oddelenia, keď už sme tu.
Ak náhodou niekto netuší v čej hlave táto myšlienka vznikla, upozorňujem, že slovo zrodila som v predchádzajúcej vete použil po zrelej úvahe.

Boli sme v Tescu asi päť minút, keď som dostal ponuku, ktorá sa neodmieta.
Nechceš si vyskúšať tieto gate?

Po chvíli som našiel skúšobné kabínky
Kabínky boli dve a v nich muži.
Obsadené
Jeden maník si skúšal pulóvre. Videl som, že ich má pripravených na vešiaku asi päť.
Druhý si skúšal nohavice. Jedny.

Čakanie som odhadol asi na desať minút (chlapík s nohavicami)
Potom prišla pohroma.

K jednej kabínke podišla žena, manželka väzňa s pulóvrami. Priniesla ešte tri svetre a dvoje nohavíc.
Krátko po nej prišli k susednej kabínke dve! ženy. Jedna niesla dvojo nohavíc a druhá vetrovku.

Čakal som ešte asi pätnásť minút, keď prišla Jeho terajšia.
Dvaja chlapi v kabínkach zásobovaní tromi ženami.
Úbožiaci.
Jeho terajšia okamžite vyhodnotila situáciu a požiadala chlapíka zásobovaného iba jednou ženou či by ma nepustil, že ja si budem skúšať iba jedny gate, potom môže pokračovať.

Chlapík okamžite súhlasil. Vedel som prečo a rozumel som mu.
Míňajúc sa vo dverách kabínky som naňho sprisahanecky žmurkol.
On na mňa nie. Jeho pohľad vyjadroval úplne jednoznačne sústrasť.

Vytrčil som sa z kabínky.
Jeho terajšia skonštatovala, že v gatiach mám obtiahnutú riť a že stačilo.
Tak som nacúval do kabíny, nahodil civil a vyšiel.

Chlapík na mňa pozrel.
V jeho očiach bola jednoznačne závisť.
V mojich sústrasť.

Epilóg.
Ak tipujete, že sme v Tescu kúpili okrem vajec a oleja aj dve sukne tak ste buď jasnovidec alebo muž žijúci v nejakom partnerskom zväzku so ženou dlhšie ako rok.

Telemetria

Raz nám učiteľ povedal, že snímky z družíc sa k nám, na Zem, prenášajú signálom, ktorý je tisícnásobne slabší ako vesmírny elektromagnetický šum.

To tisícnásobne netreba brať úplne vážne. Presnú hodnotu som už dávno zabudol. Signál je určite ešte slabší.
Nechcem tu mudrovať ako je možné, že vesmírne fotky nakoniec vidíme. Je o tom celá veda zvaná telemetria.

Ostatné mesiace života boli pre mňa v mnohom zvláštne. Ale v jednom výnimočné.
Spúšťačom výnimočnosti bol priateľ Peťo. Boli sme ho s Jeho terajšou pozrieť pred odchodom do cudziny. Kvákali sme o všetkom možnom.
Ku koncu, asi to poznáte, sa debata podobala na šum.
A zrazu šumom prenikol signál, ktorý som dokázal zrekonštruovať.
„Veď ja vás mám rád“, povedal zrazu.

Čoo??? Aj mňa? Ako? Čo tým chceš povedať? - Myslel som si.
Ešte dobre, že som sa od prekvapenia nezmohol na slovo.
Peťove ďalšie slová všetko vyjasnili.

Nasledujúce dni plynuli v monotónnom bielom šume.

Až do chvíle kým som nezačal nedostávať mejly, ktoré fungovali ako Dolby.
Potláčali šum naokolo.
Nebolo treba použiť žiadne telemetrické obvody ani algoritmy.

Neboli to mejly ľúbostné.
Boli síce od ženy, ale už mám natočené na tachometri dosť, aby som poznal, že ich píše žena „iba“ ako Človek. Jeden z posledných končil slovami „Objímam ťa“

Zase som bol prekvapený napriek tomu, že som tie slová mohol očakávať.
Dolby bolo zapnuté.

Venované Silvii