Zázrak

Večer prišla Sponzorka. Zastavila sa cestou z Tesca. Doniesla šušulkám mandarínky.


Bola akási iná, zmenená.

- Stalo sa ti niečo? Pýtam sa.
- Tak aj ty fi ffimol! Vypadli mi dva vuby v potéfy
- Čo? Nerozumel som.
- Aha! EEEEEEEE!

Zazubila sa. (Ozaj, ako sa zubia bezzubí?)
Chýbali jej dva predné zuby.
Nevyzerala, že by dostala do zubov.
Záhada.

- A to sa ti ako stalo?
- Ja neviem. Mufeli mi vypadnúť. Aj fom ich uv hľadala. Nif.
- Z protézy ti vypadli zuby?
- Uhm.

Bola celkom hotová.
Kto jej do rána vyrobí novú protézu?
Zajtra cestuje k príbuzným do Tramtárie. Ani cez pasové neprejde, keď sa ani na vlastnú fotku nepodobá.
Tentoraz som si svoje priblblé rady odpustil

Situacja sos, situacja chelp (TATU: Dvesti po vstrečnoj)

Odišla s tým, že sa ešte vráti, lebo nechce volať do tramtárie z mobilu.
Že zavolá od nás.
To zas budú Tramtarijčania hundrať, aké sú nahovno linky, že nerozumieť.

Po ôsmej prišla.

- NaZdar ZaSrani. Pozdravila už vo dverách.
- Ako to, že nešušleš???
- Narááástli mi na protéééze zubyyy! EEEEEEEEE

Vysvetlenie zázraku (bielym na bielom):
Sponzorka v rámci prípravy na cestu, pri upratovaní, natrafila aj na predchádzajúci model zubnej protézy.
No a tá protéza mala o dva zuby menej, lebo ich nebolo treba. Na ich mieste boli vtedy ešte „živé“ zuby.
A keď sa Sponzorka chystala do Tesca vložila si do úst práve ten starší model. Aké jednoduché.

Sobota

Drobne mrholilo, chodníky mokré, nič mimoriadne.

Bol som voliť, nič zvláštne, nebola to premiéra.
Vedel som, že nás bude voliť málo. Bolo mi to jasné už dávno.
Začujem vyhovorky o slabej účasti na voľbách zavinenej počasím. Déja vu.

Z volebnej miestnosti som šiel ohmatať víťaza konkurzu na domáce zábavné centrum.
Už, tuším, tretí krát.

Vyzeralo to na nudný večer.

Kým som bol v Nayi volala srdca môjho šampiónka.
Vraj sa mám cestou domov zastaviť v Carrefoure na oddelení hygienických potrieb.
Teraz?
Uprostred obdobia medzi lunárnymi slávnosťami?
No čo.
Šak žiadny problém.

Stojim pred regálom v ruke mniagam čierne ucho modrého košíka.
Chytá ma panika. Netušil som, že ich je toľko druhov.
Vlastne prečo nie?
Veď každá žena ju má inú. Onú.

Volám.
Vymenúvam značky, modely a ceny.
Zbytočne.
Je to celé na mne. Som nositeľom absolútnej dôvery.
Len ako ju nesklamať?

Už sa nenudím.

Čítam nápisy na škatuliach.
Nadarmo.
Vyznám sa do toho ako Pinocchio do potápania.
Dámy prechádzajúce okolo sa uškŕňajú.
Zrejme vyzerám ako pristihnutý pri onanovaní.
Chce to nejaký skutok.

Pristavujem ženu, čo ide práve okolo.

- Prosím vás, pani, ktoré Alldaysky by ste si kúpila vy?
- ... (zaskočená, pohoršená)

Kupujem škatuľu Utralajtiek, model Fresh.
Dôvod? Ich škatuľa sa mi najviac páčila.
Kráčam ku kasám.
Starostlivo si vyberám pokladníčku.
Predsa si nepokazím večer! Túžim po neopakovateľných ženských pohľadoch.

Ľahostajne zosníma kód.
Zdvihne hlavu.
Naš pohľady sa stretnú.

Jupííííí.
Nesklamala.

Prírastok do slovnej zásoby

Pri preliezaní po spriatelených blogoch, ako inak, som natrafil na zaujímavé slovo.

Nemám pocit, že ono slovo by mimoriadne prznilo slovenčinu, tak som sa rozhodol, že ho začnem používať na označenie niekoľkých ľudí, hodných toho slova.

To slovo je blogebrita

Nemusím vysvetľovať, nošak?

Buzeranti do plynu!

Kto ovláda poľskú spoločnosť?

Čakal som Nerváčku. Vytiahol som z tašky noviny, SME z 21. novembra 2005 a stislo mi hrdlo.


Pomerne rozsiahla správa z titulnej strany oznamuje, že Poľským homosexuálom zastavili pochod.

Dôvod?
Policajti by nedokázali zaistiť bezpečnosť jeho účastníkov.
Ľudia, niekoľko stoviek, sa napriek zákazu zišli a dali sa na pochod.
Pochod neozbrojených ľudí zastavili policajní rytieri, ktorí nakoniec demonštrantov násilím rozohnali.
Asi takto vedia zabezpečiť ich bezpečnosť oveľa lepšie.

Prečo ma to irituje?
Na ilustračnej fotografii stoja obrnenci čelom! k demonštrantom.
Prečo???
Ak mali chrániť ich?

Za ich chrbtom stoja priaznivci ultrakatolíckeho a nacionalistického združenia Celopoľská mládež, fanúšikovia mládežníckej organizácie extrémistickej strany Liga poľských rodín.

Správa hovorí, že homosexuáli si posadali na zem a zapálili sviečky.
Obkolesení policajtmi, ktorý chránili extrémistov pred sediacimi ľuďmi,
„Ohrození“ občania, vykrikovali aj to, čo tvorí nadpis článku.
Nechutné.

Poľsko tak, v mojich, očiach priznalo, že nie je schopné ochrániť občanov pred extrémistami.
Teraz neochránili homosexuálov.
Koho budú nabudúce poliaci posielať, spoza chrbtov polície, do plynu?
Invalidov?
Dôchodcov?
Grínpísakov?
Odborárov?

Čaká to aj nás?
Už to tu máme?

Poznámka:
Viac informácií je napríklad tu: Gay pride parade banned in Polish city of Poznan

Príručka dobrej manželky

Koncom minulého týždňa chodila domov Jeho terajšia uťahaná ako burlak.
Prognóza na tento týždeň: niveau croit

Cez víkend sa šla hudobne sústrediť tak som „voľný večer“ trávil preliezaním spriatelených blogov.
Natrafil som na Príručku dobrej manželky.
Z roku 1955.
To boli časy!

Stačilo naštudovať príručku, správať sa podľa nej a šťastné manželstvo sa stalo skutočnosťou.

Búúú ha ha.

Na ako dlho?
(Iba) mne sa zdá, že žiadne šťastné manželstvo fungujúce podľa príručky nejestvuje?

Možno keby tak ešte niekto napísal zbierku, vyvesil na sieť a pravidelne aktualizoval na základe príspevkov šťastne, podľa ich predstáv, vydatých manželiek.
Aspoň na pobavenie.

Ako napríklad "Osem tipov pre dobrú (kresťanskú) manželku.

Ci beky!

Emigrant?



Srandička?

Nepredstavujem si

Poloplný autobus. Sobota, tma, krátko po šiestej poobede.

Sedíme s Nerváčkou v prvom pravom rade a „šoférujeme“

Mužský hlas rázne nahlas, zozadu.

- V autobuse sa nefajčí!

Ženský hlas počuteľne, zozadu.

- Vykašlite sa na to. Čo ak má nôž? Dáte sa zabiť kvôli cigarete?

Obzeráme sa, ja i Nerváčka.
Fajčiara nevidno.
Dym necítim.
Črieda spolucestujúcich sa tvári ako v nemocničnom výťahu.
Asi sa nám to zazdalo.

Článok súvisí s nedávno publikovaným Predstavujem si

Übersexual

Je 17. november 2005 a.d. Deň ako vystrihnutý z béčkového westernu.

Lenivý.
Spoza okien nádherné počasie.
Nefučí. Ibaže kus chladno.
Viditeľnosť, ako keby Všemohúci zobral do čistiarne vzduch.
A ľuďom pamäť.
Nemám komu čo vyčítať lebo i ja som dnes scepenel doma, pri najbližšej rodine.

Aj tu vládne lenivosť.
Siesta.
Zaväzovania sadla, ako by povedala babka.
Na tanieroch umierajú zvyšky rýchleho obeda.
Jeho terajšia zvädla. V spálni.
Šušulky s odkrvenými mozgami ľahostajne zízajú na telku.
Rozprávku dávajú. Tuším štvrtú reprízu.
Lepšie ako pripraviť si tašku do školy. No nie? No áno.

Zapínam počítač.
Sova Ereses hlási, že lenivosť dosahuje rozmery pandémie.
V pošte čosi je. Jeden osirelý list.
K mi píše.
Úprimne sa teším.
Zvláštny vzťah mám s touto K. Samozrejme vyfantazírovaný a s ňou seriózne nekonzultovaný.
Odpovedám.

Vyberám sa po svojej obľúbenj trase na sieti a odbočujem z nej na prvej križovatke.
Na druhej novej zastávke nachádzam mne neznáme slovo.
Do webového GPS robím značku
A zapínam radar.
Pátram.
Čítam.
Robím ďalšie značky.

Premýšľam, kto na Slovensku je übersexuál.
Hej, to je to nové slovo.

Po dlhšej chvíli zisťujem, prepáč Braňo (Mojsej), že posledný už umrel.
Ešte za socíku.
Dedo z otcovej strany.

Hneď mi je lepšie.
Som potomkom posledného slovenského übersexuála!
No ale...
Nemalo by mi 17. novembra robiť lepšie niečo úplne iné?

_____________
Keď je dnes už ten, prepytujem, sviatok pridám zadarmo pár značiek z webového GPS:
übersexual kicks metrosexual
Metrosexual man bows to red-blooded übersexuals
Übersexual
Em lugar do metrossexual, o homem do futuro será "übersexual"
Say hello (or don’t) to the übersexual

Predstavujem si

Pracujem ako sprievodca rýchlika.

V jednom kupé sedia tri dievčatá a dvaja chlapci, maturanti
Vo vedľajšom kupé skupina asi šiestich mužov s vyholenými hlavami
Dvaja muži s vyholenými hlavami kopú do zamknutých dverí kupé maturantov a snažia sa ich vyvaliť vykrikujúc „Antifa otvor! Pomstíme sa vám za všetko!“

Analyzujem situáciu.

V kupé sedí päť ľudí.
Do dverí kopú dvaja nevychovanci.
Nečinne na nich pozerá asi šesť zdravých mužov z vedľajšieho kupé.
Ostatní cestujúci tiež nepovažujú kopanie a vykrikovanie za hodné pozornosti

Čo robiť?
a) slušne požiadať výtržníkov, aby prestali obťažovať spolucestujúcich kopaním do dverí
b) slušne požiadať spolucestujúcich, napríklad šiestich zdravých mužov, aby presvedčili dvoch výtržníkov o tom, že kopať do dverí sa nepatrí.
c) Robiť si svoju prácu

Riešenie?
Cé je správne.
Študenti sú zamknutí.
Ja som s výtržníkmi na jednej chodbe chránený militantne ľahostajnými cestujúcimi.
Spomeniem si na mŕtveho študenta, ktorého podobní muži, zrejme len tak, z plezíru, dobodali na smrť iba preto, že šiel okolo. A pamätám si, že podľa správy z patológie si do obete pichlo viacero nožov.

Odchádzam keď ma študenti, s najmenej jedným mobilom, žiadajú, aby som aspoň zavolal políciu. Ešte počujem ako gymnazisti telefonujú „...že ich vo vlaku napádajú (údajne skíni) a snažia sa rozkopať dvere kupé, v ktorom sa uzamkli“

Dnes ma generálny riaditeľ stiahol služby.
Lebo ak „sprievodca spozoruje, že do vlaku nastúpila podozrivá skupina osôb, má to okamžite nahlásiť Železničnej polícii, ktorá zabezpečí doprevádzanie vlaku.“

Nie som samovrah tužiaci iba po tom, aby ho v presilovkle dobili výtržníci.

Od čias chlapčenských bitiek viem, že jediná šanca, ako vyhrať bitku so skupinou, je ujsť.
Generálny vyrastal kde? V teráriu luxusnej vily?
Alebo sa chce mojim potrestaním niekomu vopchať do zadku?

Koniec predstáv.

Fakt by som rád vedel, ako si železnica predstavuje pozrivú skupinu osôb.
Naozaj by som rád vedel, ako si železnica predstavuje podozrivú osobu.

Píšme všetci modrým perom?

Myslím, že by sme mali odmeňovať tých, čo pomáhajú.
Trestať jediného, z množstva tých čo nepomohli, je choré.

Súvisiace články:
Študentov vo vlaku napadli skinhedi, nikto im nepomohol
Sprievodcu, ktorý nepomohol stiahli zo služby

Len citát

Vytrhol som ho z kontextu lebo sa mi zdá, že má univerzálnu platnosť.

Od tvojej ostražitosti závisí, či tichá domácnosť bude ešte nočnou morou alebo už hroznou skutočnosťou. (Surgíva)

Zdroj: diskusia k článku Ako odstrániť feminizmus

Sezóna

Mal som naivnú predstavu, že je sezóna. Dokonca v plnom prúde.

Dávno po prázdninách, Vianoce bezpečne ďaleko.
Už dvakrát som už toto obdobie prežíval just ako teraz.
A nepoučil som sa, trpák sprostý.

Vybral som sa teda k dvanástim mesiačikom.

Mesiačik Blšák si poklopkal po čele, nechápal som a zavrtel hlavou.
Keď videl ako som posmutnel ponúkol mi na obvesenie inovovanú teleshopingovú rybu.
Takú čo škriekala Mery Chrismas, alebo čo a plieskala chvostom keď sa niekto priblížil.
Lenže teraz ryba na seba vzala inú podobu!

Nahý exhibicionista v plášti. Ako z nasprostastých vtipov.
Škriekal síce niečo iné, ale aj on kýval nadrozmerným „chvostom“.
Väčšiu nechutnosť, vystavenú očiam detí, som nevidel.

Šiel som teda poprosiť mesiačka Carrefoura.
Nebol doma.
Odchytil som teda za lakeť jeho sluhu Rollera.
Vypočul si moju, čo najponíženejšiu, žiadosť a niekomu zavolal.
Vzápätí mi povedal E E.

Depka!

Až doma, pri umývaní riadu, mi zišla na um spásonosná myšlienka. (To asi tá teplá voda s detergentom)
Zavolal som Oxane.
Nesklamala.
Požičala.

Nerváčka môže dnes začať plavecký zdokonaľovací kurz s Natálkinou čiapkou na hlave!
Ufff!

Zbytočná námaha, Kevin

Kevin Mitnick, hackerská celebrita, pred časom vydal knihu.

Nedočítal som ju, lebo základná myšlienka z nej už po piatich kapitolách svieti ako vlasy Klekí Petru.

Môžete si informačný systém firmy zabezpečiť certifikovaným hardvérom a softvérom a zamestnať špičkových, rusky hovoriacich, informatikov a celé to bude na prd.
Prečo?
Lebo vo firme pracujú aj iní ľudia.
Tiež špičkoví.
Lenže nie v informatike a v bezpečnosti dát.

Dlhoročná reálno-virtuálna priateľka Keline mi napísala list.
Celý ho odcitujem.

Môj prvý internetový obchod

Čo pod stromček? Knihy, áno, krásny darček, chce sa mi chodiť do mesta? Nie, nechce. Kto ma prvý napadne v súvislosti s internetom, no predsa Jej bývalý, áno, ihneď poslal odkaz www.martinus.sk.

Snorila som, snorila, jéééj, aj puzzle, ďalší pekný darček, predsa si to nenechám len pre seba, kolegyne tiež chcú, spísaná objednávka, nechýba HP6. Ešte raz som si overila, že všetky chceme, to čo chceme, doma mám internet, objednám.

Cez víkend som objednala, potvrdila, odoslala objednávku v celkom slušnej sume, zhruba 5000,- Sk.

V pondelok, kvákame pri káve, áno, objednávka je odoslaná, celé happy.....lenže Vitny snorila tiež na martinuse, chcela Nevedkove dobrodružstvá pre jej lásku, ale musela by platiť poštovné, vymýšľame, že veď doobjednám k mojej objednávke.

Ale neviem, či sa to dá, nemám čas teraz, večer doma skúsim. Vitny nelenila a chcela sa telefonicky spýtať, či je to možné, je...normálne si objednala k mojej objednávke Nevedkove dobrodružstvá, bez hesla, overenia objednávky!!! Ako to??

Bežne. Bežne??? Ochotná pani v martinuse jej vykvákala všetko o mojej objednávke a to Vitny spomenula len moje meno a že som robila objednávku cez víkend a s kľudom Angličana mi tam pridala aj jej objednávku, aj s vedomím toho, že je ona moja kolegyňa, aká, to je jedno, či nie zákerná, veď je objednávka väčšia...

A to ma naštartovalo......telefón...áno, vidím, že mám v objednávke o jednu knihu viac, ako je to možné??? Že to moja kolegyňa, bez hesla?? ....no, nepotrebovala za dôležité overovať, lebo kolegyňa vedela skoro všetko o mojej objednávke.....no a??? ja sa môžem s hocikým o tom rozprávať, ale nikto mi okrem mňa nemôže zasahovať alebo meniť objednávku!!!...ak by mi ju zákerne pomenila, trebárs tituly....príde dobierka, ja zaplatím, ako sa ubránim????.....koktala, tárala....Som naivná, že som si myslela, že ak zadávam svoje osobné údaje a dám heslo, že je to zaručený obchod???.....Neviem, potom načo mi je heslo, ak cez telefón cudzia osoba si zavolá a dotyčná v marinuse jej všetko vykváka????

Zatiaľ ma to neodradilo, lebo ich stránka sa mi veľmi páči, dúfam, že sa dotyčná zbadala, že upss.....ktovie koľkým ľuďom sa toto stalo....ale som spokojná ako Matelko, že som nečušala a už ani nebudem, nie.... Tak....

PS: Jáj ešte ma napadlo, ak by som si objednávala erotické pomôcky niekde, dá sa to cudzou osobou zmeniť??? Sranda, to už môžem rovno vycapiť, že si objednávam to a to na nástenke v robote....chi chi...a ostatní mi doprajú a doobjednávajú....

Stratené ilúzie o bezpečnosti internetového obchodu.
Aj tam robia ľudia!!!

Jej bývalý

Dnes sa mi stala zvláštna vec.

Už dlho mám nutkanie napísať prečo a po kom som jej bývalý.
Už dlho sa mi páči Horáčkov text pesničky S cizí ženou v cizím pokoji.

A dnes cez obed som preliezal po sieti a natrafil som na tento článok.

Pána Wagnera by som v niečom doplnil.
... kdyby náš manželský svazek kdysi dávno nezvětral a nerozpadl se, kdyby přetrval až dodnes ... nepoznal by som ani Jeho Terajšiu ani Nerváčku ani Štvrťgramotnú.
A aj o mne by bola pesnička.

Nechcem, aby o mne Horáček písal texty krásnych smutných piesní.

Ako sa to vezme

Protokol o inštalácii.

Nothing was installed.

Created with Zero G's InstallAnywhere 6.1 Enterprise Build 2325
INSTALLATION WAS CANCELLED BY USER DURING PRE-INSTALLATION

Summary
-------
Installation: Successful

Poznámka:
Text som zafarbil ja.

Hiró Onoda

Videl som ho 5. novembra 2005 o 11:52 na Južnej triede.

Prekvapil ma.
Nie výzorom. Ten bol napodiv nezaujímavý.
Nie trhaným pohybom.
Vyrazil mi dych len tým, že tam bol.

Motýľ

Čo tu chce tento neborák? Pomyslel som si.
Nejaký pomýlený
Ako legendárny japonský vojak.

Za svet som si nevedel spomenúť ako sa ten vojak volal.
Meno som našiel na sieti a jeho meno mi poslúžilo ako nadpis.

Začítal som sa do úvahy nad jeho biografiou
Tento človek tridsať rokov plnil rozkaz na filipínskom ostrove Lubang.
Opustený, bez prísunu potravín, odevov, obuvi a dôveryhodných informácií.
Nerezignoval, nezblánil sa. Robil si svoju prácu.

Tak teraz myslím na pomýleného motýľa a nezlomeného japonského vojaka.
Takí rovnakí a takí rozdielni.

A pozerajúc na dátum vpravo dole sa mi začínajú kotiť myšlienky, aké by to teraz bolo, keby potomkovia tých, čo 7. novembra pred 88 rokmi vystrelili z krížnika na Neve neboli rezignovali.

Dobre domotané. Čo?

Trnky

Nechce sa mi nič. Myslím teraz, v robote.
Myslím na všetko možné len nie na to, na čo by som mal.

Rozmýšľam nad nočným dialógom o vlasti a vlastenectve.
Veru, MAPCWBH, ešte stále.
Rozmýšľam prečo sa ľudia obliekajú do sviatočného, keď idú na Všechsvätých zažať sviečku na hrobe.

Ukradomky, aby som zbytočne neprovokoval, čítam články blogérov a blogériek.
Inokedy mávam plno komentárov.
Dnes nič.
Netrúfam si.

Myslím hlavne na včerajšok.
Od včera šušulky vedia čo sú stŕpnuté ďasná.
Od včera šušulky vedia, že najchutnejšie nemusí vyzerať najatraktívnejšie.
Od včera šušulky vedia čo znamená, ak má niekto oči ako dve trnky.
Od včera mám zmätok v hlave.