Blbá nálada

Blbú náladu mi nespôsobuje situácia na Slovensku ale niečo úplne iné.

Správa o mŕtvych, prevažne ženách a deťoch, udupaných na moste v Bagdade a utopených vo vodách pod ním.
Neviem si dosť dobre predstaviť v akom napätí musia žiť Iračania, keď už myslia na vlastný holý život i za cenu života dieťaťa.
Aj svojho.
Teroristi, zdá sa, dosiahli svoj cieľ. Ľudia sa boja.
Smrteľne.

V inom konci sveta vyčíňal prírodný živel.
Katrina.
Pravdu povediac už som v poslednom čase trocha ľahostajný k správam o živelných pohromách.
Čo ma však mimoriadne znepokojuje sú správy o rabovaní v zaplavených oblastiach.

Znepokojuje, to nie je dobré slovo. Nasiera je lepšie.

V tomto prípade mi filantropické okuliare akosi padajú.
Vidím len obludy s ľudskou podobou, ktoré okrádajú žobrákov.
Zločincov, ktorí sú v mojich očiach úplne rovnakí ako teroristi.
V krajine na križiackej výprave proti teroristom.
Zrušenie trestu smrti, en bloc, mi nikdy nepripadlo ako vynikajúca myšlienka.

A to ani nejdem ďalej spomínať udalosti z prvého septembra na Westerplate.