Civel som na JT ako vyberá zo skrine nejakú časť oblečenia, ktoré malo farbu mnou nazývanú cukríková.
V robote tú farbu Dundi volal "bugyi" (gaťková, presnejšie bombarďáková) ona (JT) lososová.
Čo vám budem hovoriť. Videl som vo svojom živote niekoľko desiatok lososov, ale žiadny nevyzeral ako holohlavá Barbie.
Existuje hovädzia farba?
Boli časy, keď som si cenu tovaru prerátaval na cenu držkovej polievky s dvomi rožkami, v jednej reštaurácii. (bufete na stojáka)
Niektorí ľudia si ťukali na čelo.
Prestal som s tým.
Ťukanie na čelo nebolo rozhodujúce.
Dnes som počúval človeka, čo cenu tovaru vyjadruje v slovenských korunách.
Darmo!
Nová doba....
Do izby vošli ľudia v plášťoch. Alfa samec vezme môj chorobopis.
- Ako sa máte?
Mám výhodu - túto otázku som čakal.
- Ďakujem za opýtanie. A Vy?
Doma máme, napočítal som, štyri operačné systémy: Windows, Linux, Windows mobile a Symbian.
Vraciam sa dnes z fitka a cestou čítam predvolebné bilbórdy.
Dnes som prišiel do fitka a kukám, že jedna animátorka má okolo krku šatku.
Baba v jej veku (asi < 30) nosí šatku v robote z dvoch dôvodov:
- Bolí ju hrdlo
- Zakrýva cucflek(y)
Tipujem druhú možnosť, vzhľadom na jej vek.
Ešte sa za cucflek hanbí a asi si ho nerobí sama, pred zrkadlom, kombinačkami.
Príde do veku, keď nebude cucflek skrývať bez toho, aby ju okolie nepovažovalo za šiši.
Neávno som bol na "kondičnej" jazde v nákupnom centre Rozličný tovar.
Ozvala sa melódia piesne "Pokoj v duši". Nejakej osobe zazvonil mobil.
Podľa spôsobu akým sa ozvvala, a vôbec..., mobil asi onej ľudskej bytosti nepatril.
Keď som bolo dieťa, vravelo sa: Povedz mi čo čítaš a ja ti poviem kto si!
Hmmm...
Z rôznych prejavov "celebrít" som zistil, že takéto rozoznávanie akosi neplatí.
Mám pocit, že všetci čítajú iba dve knihy - Bibliu (lebo sa patrí) a Malého princa (tenšiu knihu pre gramotných ťažko bežne dostať).
Tak som si zaviedol rozdeľovanie podľa adresy.
Podľa adresy viem, či človek patrí medzi zavodárov, čo si oblieka, akého má doktora, do akej školy chodia jeho deti...
Idem pozrieť na mejlové adresy.
V rádiu som sa dopočul, že od prvého septembra 2010 bude u všetkých účtov poplatok za platbu "kartou" v obchode nulový.
Tak môžem teraz len hádať, v ktorom poplatku (poplatkoch) sa to prejaví, úpravou jeho (ich) výšky.
Neverím, že by banky ľahko prišli o tento príjem - zamaskujú ho.
Dnes v noci som sa pokúšal rozpamätať, kto je autorom tých myšlienok, na ktoré som si spomenul.
Väčšinou to boli chobotiny (ako by bola bývala povedala JT).
Vždy keď nám doma zmizne maslo v blízkosti sa poneviera chlieb!
Som ryba lebo vydržím pod vodou ako ona, do smrti.
Aj keď som detný muž, som vlastne morská panna!
Asi viete, čo sú "Baťovské ceny".
Nedávno som sa stretol s ich princípom, to ma zarazilo.
Akcia trvá od 31. augusta do 1. novembra.
Ešte raz a pomalšie.
Takýto typ správy ma prekvapil.
V Slovenskom rozhlase vysielali reklamu na vystúpenie Alexandrovcov.
To by bolo, z môjho hľadiska, OK, ale zarazil ma dodatok.
Vraj začínajú vystúpenie presne ako je uvedené na plagátoch.
Toto treba zdôrazňovať? Považoval som to za samozrejmosť!
Podľa mejlov od Sieťových pandrlákov sa stáva stále častejšie, že v čase uvedenom na plagáte začne menežér len dokazovať, že si svoje peniaze nezaslúži a zisťovať, na ktorom kontinente má umelec vystúpiť.
Diváci už zaplatili, tak kde je zádrheľ?
V ostatnom čase sa vyskytuje aj tam, kde by som ho nečakal. Nie je to dôsledok havárie v jadrovej elektrárni ale dôsledok havárie v hlave osoby, ktorá ho použila!
Poznáte to. (Ilustračný príklad:) Koľko je dva plus tri? Päť?
Takéhoto človeka sa (pre istotu) nepýtam ani to, koľko je hodín.
V cudzine som zaregistroval známe osoby, ktoré hovoria Mozart a konzert. (Vyslov ako som napísal).
Inteleguáni? Nevzdelanci?
Nevedel som v noci zaspať. Rozmýšľal som, kto je platený štátom.
Na koho sa skladajú všetci, čo platia dane?
Keďže ešte nedošlo k odluke štátu od cirkví sme "v jednom vreci" - dôchodcovia, učitelia, vojaci, policajti, ... a "farári"!
Znie mi to čudne. Farár - štátny zamestnanec!
Rozložil sa v blízkosti radu na lyžiarsky vlek. Aby si ho, a jeho tovar, všimlo čo najviac ľudí.
Jedna lyžiarka zvolala:
Anča pocem.
- Kukni, aké krásne Jezuliatko v kolíske! Mladý pán, koľko to stojí?
- 300 korún!
- Také hovno?
Dnes som pozeral americký film.
Jeho názov ani príbeh nie je podstatný.
Len jedna scéna.
Večierok, na ktorom hostitelia i hostia stáli.
Pri pití sa nemali ani o čo oprieť.
Keby nemali drahé obleky myslel by som si, že sú v staničnom bufete na Slovensku.
Len tie stoly-podpery mi chýbali.
Blíži sa Veľká noc. Zdá sa, že to niektorých ľudí zaskočilo tak, ako vždy pripravených cestárov, prvé sneženie.
Nedávno som začul z mobilu zvonenie s vianočnou hudbou.
Fasa počas letnej dovolenky!
Zdá sa, že sa rodí nový obyčaj.
Okrem stromčekov pred Veľkou nocou likvidovať aj vianočné zvonenia v mobiloch.
Európu obchádza strašidlo krízy. Neobchádza; na Slovensku už je, vraj finančná kríza.
Ľudia, aj tí čo boli proti odškodneniu obetí v prípade "nebankových subjektov", zrazu pokladajú za samozrejmé, že štát odškodní ich.
Na tomto mieste sa natíska Hríbova otázka "odkiaľ" vezme štát peniaze?
Kto tvorí štát?
Odkiaľ má štát peniaze?
Dnes som klikol na túto stránku a zvolil som si aktuality z domova.
Na prvom mieste som sa dozvedel, že v americkej NBA akýsi človek opäť prekonal hranicu 30 bodov (asi) v jednom strenutí.
Kde mám vlastne domov? V NBA?
Kedysi son nebol vo vani sám.
Keď sa tak vezme, ani teraz teraz nie som.
Teraz nemyslím na kačičky a podobné hračky. Myslím neskôr (vek).
Ani neviem či som si bral, alebo či som bol braný.
Asi by som si mal teraz mal zmeniť prezývku na cello.
