Tvorivosť

Asi viete, čo sú "Baťovské ceny".

Nedávno som sa stretol s ich princípom, to ma zarazilo.

Akcia trvá od 31. augusta do 1. novembra.

Ešte raz a pomalšie.

Presnosť

Takýto typ správy ma prekvapil.

V Slovenskom rozhlase vysielali reklamu na vystúpenie Alexandrovcov.
To by bolo, z môjho hľadiska, OK, ale zarazil ma dodatok.

Vraj začínajú vystúpenie presne ako je uvedené na plagátoch.

Toto treba zdôrazňovať? Považoval som to za samozrejmosť!
Podľa mejlov od Sieťových pandrlákov sa stáva stále častejšie, že v čase uvedenom na plagáte začne menežér len dokazovať, že si svoje peniaze nezaslúži a zisťovať, na ktorom kontinente má umelec vystúpiť.
Diváci už zaplatili, tak kde je zádrheľ?

Otáznik

V ostatnom čase sa vyskytuje aj tam, kde by som ho nečakal. Nie je to dôsledok havárie v jadrovej elektrárni ale dôsledok havárie v hlave osoby, ktorá ho použila!

Poznáte to. (Ilustračný príklad:) Koľko je dva plus tri? Päť?

Takéhoto človeka sa (pre istotu) nepýtam ani to, koľko je hodín.

V cudzine som zaregistroval známe osoby, ktoré hovoria Mozart a konzert. (Vyslov ako som napísal).

Inteleguáni? Nevzdelanci?

Štátny zamestnanec

Nevedel som v noci zaspať. Rozmýšľal som, kto je platený štátom.
Na koho sa skladajú všetci, čo platia dane?

Keďže ešte nedošlo k odluke štátu od cirkví sme "v jednom vreci" - dôchodcovia, učitelia, vojaci, policajti, ... a "farári"!

Znie mi to čudne. Farár - štátny zamestnanec!

Svah

Rozložil sa v blízkosti radu na lyžiarsky vlek. Aby si ho, a jeho tovar, všimlo čo najviac ľudí.

Jedna lyžiarka zvolala:
Anča pocem.
- Kukni, aké krásne Jezuliatko v kolíske! Mladý pán, koľko to stojí?
- 300 korún!
- Také hovno?

Smotánka

Dnes som pozeral americký film.

Jeho názov ani príbeh nie je podstatný.
Len jedna scéna.

Večierok, na ktorom hostitelia i hostia stáli.
Pri pití sa nemali ani o čo oprieť.

Keby nemali drahé obleky myslel by som si, že sú v staničnom bufete na Slovensku.

Len tie stoly-podpery mi chýbali.

Veľká noc

Blíži sa Veľká noc. Zdá sa, že to niektorých ľudí zaskočilo tak, ako vždy pripravených cestárov, prvé sneženie.

Nedávno som začul z mobilu zvonenie s vianočnou hudbou.
Fasa počas letnej dovolenky!

Zdá sa, že sa rodí nový obyčaj.
Okrem stromčekov pred Veľkou nocou likvidovať aj vianočné zvonenia v mobiloch.

Kríza

Európu obchádza strašidlo krízy. Neobchádza; na Slovensku už je, vraj finančná kríza.

Ľudia, aj tí čo boli proti odškodneniu obetí v prípade "nebankových subjektov", zrazu pokladajú za samozrejmé, že štát odškodní ich.

Na tomto mieste sa natíska Hríbova otázka "odkiaľ" vezme štát peniaze?

Kto tvorí štát?
Odkiaľ má štát peniaze?

Domov

Dnes som klikol na túto stránku a zvolil som si aktuality z domova.

Na prvom mieste som sa dozvedel, že v americkej NBA akýsi človek opäť prekonal hranicu 30 bodov (asi) v jednom strenutí.

Kde mám vlastne domov? V NBA?

S cellom vo vani

Kedysi son nebol vo vani sám.
Keď sa tak vezme, ani teraz teraz nie som.

Teraz nemyslím na kačičky a podobné hračky. Myslím neskôr (vek).

Ani neviem či som si bral, alebo či som bol braný.
Asi by som si mal teraz mal zmeniť prezývku na cello.

Huslista v hajzli

Tak som raz cez Vianoce mudroval s jednou Sieťovou pandrláčkou o hudobných nástrojoch.

Rozmery záchoda som si vedel predstaviť, ale klavístu aj s jeho hudobným nástrojom, ktorého prikvačí núdza v čase cvičenia, už nie.
A snažil som sa!

Vzdal som sa pri flaute

Úsmevy

V číslovaní úsmevov vládne už dlho zmätok.

Zaviedol som si interné číslovanie úsmevov na základe toho, ktoré používa JT. Aby som nemal aj v tomto hokej Ako v číslovaní topánok.

Úsmevy teraz číslujem bezpohlavne, na základe toho, ktoré zuby osoba odhalí, teda 0 až 8 vrátane. Predpokladá sa kompletný chrup. Inteligentnejší jedinci si môžu trúfnuť aj na nekopletné zuby.

Číslovanie sa vzťahuje iba na úprimné úsmevy. Tie neúprimné vediem pod názvom Televízny úsmev. Bez číslovania

Dospelý

Neviem kedy som dospel. Myslím časovo.


Vôbec si ako dospelý niekedy nepripadám.

Susedovie dcéra má v tomto jasno už dávnejšie.
Ako to viem?
Minule ma pozdravila, že "Dobrý deň, ujo".

Napodiv mi vtedy vôbec neprekážalo, že Slnko už dávno zašlo pre mňa nastal večer.

Väzenie

Rozjarená Nerváčka mi zvestovala, že sneží.

Pre nás, traktorstov, pribudla nová prekážka. (Bariéra)
Z väzenia cez okno nevidím. Iba oblohu. Uhádnuť či práve prší alebo sneží je hazardom.

Akoby nestačilo, že je chladno. Oziaba ma.

Netešim sa ako dieťa.
Som čudný.

Ešteže sa blížia Vianoce.

Novoty

Už sa mi zdalo, že ma ničím nemožno prekvapiť.

Zl mi napísala, že jej sa vo Facebooku zobrazujem ako "nyní vdaná"
Aj mne to pripadá srandovné.

Vydatý som ešte nebol.
Budem pozorne sledovať ako sa JT zatvári, keď jej poviem, že je lesba.
A, že sme (asi v prestrojení a s falošnými dokladmi) absolvovali vlastnú svatbu homosexuálneho páru. Legálne!

Doteraz som sa považoval za muža.
To sklamanie v očiah mojich detí.

Nijaký rozdiel

Upozornenie: treba vedieť aspoň po slovensky a po anglicky, aby bol text zrozumiteľný.

Pri poulkách Sieťou som natrafil na túto stránku. Čosi mi pripomenula.

Programovací jazyk

Tento jazyk ma vrátil nazad na výšku.

IDE som si stiahol aj do PDA.
Poskúšam.
Uvidím.

Podnikanie

Nie som asi jediný, kto má zdroj príjmov iba zo štáteho rozpočtu, teda od všetkých daňových poplatníkov.

Čudné je, že aj ja platím dane vo forme DPH.
Všade mi účtujú cenu aj s daňou.

To preto, že si svojím preukazom ZŤP môžem vytrieť riť a nie preukázať sa pri platení?
Alebo mi štát vráti DPH ako keby som podnikal so stratou alebo nulovým ziskom?
Máš ho vidieť.

Si pripadám ako v štvrtej sérii seriálu Prison Break, len dielov Scylly nie je šesť ale len dva. Jeden diel je uznesenie, bez ktorého by mi preukaz nevystavili.
Preukaz bez uznesenia však neplatí.

Čudný zvuk

Sedím si v biotraktore v pešej zóne a "idem".

Venujem sa riadeniu svojho sveta, som predsa v pešej zóne. Popritom pozorujem okolitý svet.

A tu naraz začujem klopotavý zvuk. Aj v biotraktore bez motora môže dačo klopať a tak ma to znervózňuje.

Zastanem.

Ale klopotanie neustáva, naopak, silnie.

Zdvihnem zrak a tým, napodiv, vyriešim záhadu zdroja zvuku.

Dobieha ma akýsi neborák s fracúzskymi barlami

Smejkovia

Nedávno som hovoril, že hudba nepozná hraníc. Teraz to isté hovorím o smejkoch.

Pri svojich potulkách po Sieti zisťujem, že sa čoraz viac humanizuje, že patrí aj deťom a starým ľuďom.

Deti zvyčajne dobre neovládajú ani materinský jazyk, nie to ešte cudzí. A potrebujú sa po Sieti dohovoriť so svojimi vrstovníkmi.


Hudba? Na to treba dodatočné vzdelanie (zvyčajne) za peniaze rodičov.

Smejkovia?
To je tá správna voľba.

Všimol som si, že čím mladší človek, tým viac smejkov na Sieti používa.

Hmmm.., ale obrázkové písmo používali už starí egypťania, aj tak ho bolo treba rozlúštiť.