Degeši

Za posledný týždeň som strávil niekoľko hodín na plavárni.

Mal som dosť príležitostí pozrieť sa na ľudí v temer plnej nahote.

Asi pätinu návštevníkov predstavovali ľudia s dokonalými, súmernými, štíhlymi postavami. A s tmavšou pleťou.

Zvyšok čľapkajúcich sa mal nadváhu, obezitu, nohy do K, X, či O, nezdravú pokožku, defektný chrup či ploché nohy. A svetlejšiu pokožku.

Odpad.
Ľudia, gádžovia, ktorí tú dokonalejšiu pätinu obyčajne nenazvú inak ako degeši.


_Vsednosti

Digitálna romantika

Som osamelý otec so záväzkami. Slušne doplním, že dočasne.

Sestra mi závidela, že som v spoločnosti malých slečien 24/7.
No...
Jednu poznáte pod menom Nerváčka a druhú som oprávnene premenoval z Užgramotnej na Utáranú.
Prezývky sú výstižné. Prisámvačku na dlhú dobu.

Dnes sa ma pýtala cez ICQ dôverná priateľka ako sa mám.
Tak som všetko vykvákal.
I to, že s Džejtí som v mejlovom občasnom kontakte a včera sa nám podarilo aj spojenie on-line.
Na jediný počítač je „tam“ poradovník niekoľkých desiatok komunikácie-chtivých Slovákov a Sloveniek.
Pridelená kvóta – päť minút za deň

- „Ježíííš, aké romantické“ zahlásila priateľka.
- píííííííííp píííííp

_Vsednosti

Vybíjaná

Nepochopiteľne vstávam po štyroch hodinách spánku úplne čulý.

Doma všetko spí.
Zdá sa, že aj inde.
Je ticho.
Šesť hodín ranného času.
Začínam rozohrávať s Michalom Vybíjanú.

Štrnásť strán.
Prerušuje ma Ica, suseda zo spodku.
Ziape na muža.
Už zase.

...si ako tvoj otec...
...slúžka...
...sa ti môžem na to vysrať...
...nevládzem...

(Kurva, keď mi zobudí šušulky, zažije moje ziapanie, krava.)

Jeho nepočuť.
Nikdy neviem, či ju pozorne počúva alebo rezignovane nevníma a nereaguje.

Ticho.
Tak zo 20 strán.

Susedia Vytápačovci si kúpili koňa???
Ští rovno na hladinu, len tak duní.
Kôň nechrchle. Ale sused áno. Statočne.
Pako prefajčený.
Prostatu má zrejme ešte v poriadku ale prečo mi to musí dávať na vedomie týmto spôsobom.
A vôbec. Jeho prostata mi visí pol metra pod riťou.

Ticho.
Nespláchol, humusák!

Trinásť strán.
Sused od vedľa poškrabká stenu špachtľou.
V sobotu!
Demenet.

Ticho.
Pol strany.

Príklepka!

Dobré ráno všetkým.
Doriti!

_Vsednosti

Zabudnuté filmy

Videl som doteraz množstvo filmov či televíznych seriálov.

Niektoré môžem pozerať hocikedy znova, niektoré nechcem vidieť znova ani náhodou.
Jeden legendárny som začal pozerať už päťkrát (veď sa patrí, no nie?) a nikdy som nedopozeral.
Z niektorých filmov si pamätám iba názov, z jedného iba to, že nemal hudbu.

Zvláštnu kategóriu tvoria filmy, kde si pamätám iba scénu, o ktorej netuším, či je kľúčová alebo nie.

Neviem si, za ten živý svet, spomenúť odkiaľ je táto scéna:
Neskoro v noci otec vraví nešťastnej dcére „Nie je dôležité, že sa vracia neskoro. Dôležité je, že sa chce vrátiť“

_Nezodpovedane

Harmónia

V sobotu som bol s celým zverincom, teda s Džejtí, Nerváčkou a Užgramotnou, na vidieku. Tu v Košiciach povieme, že na valale.

Pravým dôvodom bolo popoludnie hier so psíkmi ako je na obrázku. Hrať sa mali šušulky, nie my, corgoni. Príjemnejšie popoludnie som už dávno neprežil

No nie o tom chcem písať.

Dnes sme si s Džejtí hovorili čo na nás spravilo najväčší dojem, čo sa nám najviac vrylo do hláv.

Zhodli sme sa.

Popoludnie sme strávili v rodine, z ktorej voňala harmónia a pokoj.

Dobrá otázka je, načo píšem na blog duchaprostú informáciu bez pointy.

Nuž práve preto, pre onu zriedkavo zažívanú harmóniu ľudí, ktorá vám vyrazí dych práve tým, že sa nič zvláštne nestane.


Poznámka:
Sučka na obrázku dostala od Užgramotnej meno po jej najobľúbenejšej blogérke - Andy. Meno na sobotu, na jednu príležitosť. Čo mi to len pripomína?

Varím

Prišiel do školy načas.

Sadol si opatrne do lavice.
Neoprel sa a tričko z hrude si odtiahol rukou.

Vyzeral ako čerstvý majster sveta v jedení čili papričiek.
Z nosa mu kvapkal pot. Neutieral si ho.
Len sa nepohnúť.

Učka.

- Chosé, načo si prišiel do školy?
- Pre knihy
- Zabudni na knihy, okamžite ideš domov. Máš úpal!

- Haló, pani Zálivová? Príďte si pre Chosého do školy, má úpal. Obávam sa, že nedôjde ani domov.
- Eeeee, nemám čas! Varím!


_Deprimujuce _Vsednosti

Mozog

Hľadal som na Sieti informácie o metóde One brain, alebo inak, o Kineziológii.

Vygúglil som si, zatiaľ prevažne v slovenčine, množstvo článkov.
Reklamných, stroho informujúcich i rozsiahlejších, s argumentmi pre i proti.

Ja somár nešťastný!
Keby som článok Kineziológia – zázračná metóda? prečítal ako prvý, mal by som už jasno.
Alebo nie?

_Nezodpovedane

Vetranie

Nadpis by bol asi skôr zrozumiteľnejší, keby som napísal venčenie (psa).

„Aj ja som psíčkar. Venčím dieťa na bicykli aj bez neho. Je fakt divné, že skoro osemročné decko treba venčiť. My sme behali bez rodičov, s kľúčom na krku. Čo už, tieto decká zas budú vedieť po anglicky.“ napísala K. ako reakciu na môj mejl, že si pripadám ako psíčkar, ktorý chodí vetrať psa.

Aby bolo jasné, pod vetraním nemyslím to, čo najnovšia generácia inzitných psíčkarov.
Nechodím dať šušulky vykadiť a vycikať v okolí domu a četovať s inými obeťami zvieracieho miláčika.

Fungujem ako osobný strážca šušuliek, ktoré sa „musia“ ísť korčuľovať. Zároveň som poverený výberom najvhodnejšej asfaltovej plochy.

Prečo vlastne?

Prečo sa ja, s ryhou od šnúrky ku kľúčiku na krku, bojím pustiť deti samé?
Alebo sa boja ony?

A som v kýbli.
Neviem kto sa bojí.
Zistím!

_Vsednosti

Blog ako obrázok

Nedávno jedna bloncka kreslila duše a ja som si uvedomil, že som už dávno nepridal k článku ilustráciu.

Nemám v úmysle kresliť svoju dušu. Niet čo vystavovať.

Rozhodol som sa nakresliť si vlastný blog.
Nie, nemyslím blog obsahujúci výhradne obrázky.
Nakresliť blog. Doslova.

Pripadalo mi to rovnako pribité ako nakresliť dušu.

Hľadal som inšpiráciu na Sieti.
A našiel.
Dokonca som našiel niečo čo nakreslí môj blog za mňa spôsobom, ktorý mi netrhá žily.

Najprv som natrafil na článok so zaujímavým obrázkom.
Odtiaľ už vedie priama cesta k stránke, ktorá mi blog nakreslila. Mimochodom, aj proces kreslenia je zaujímavé divadlo.

Po skončení animovanej show som sa díval na obrázok môjho blogu, ktorý teraz tvorí ilustráciu k článku.
Nezmenšený obrázok možno vidieť v mojom Flickr albume.

Čo?
Že v obrázku nie je zbla mojej vlastnej kreativity?
No a?

Priaznivci kreslenia blogov a sajtov už vyvorili komunitu a ich výtvory si možno pozrieť tuto.

Drahé blogérky, drahí blogéri, pridajte sa!
Rád by som si pozrel aj vaše blogy.

Jazýček na váhach

Nejaký som z predvolebných analýz, sľubov a diskusií unavený.
A zmätený

Ako keby už píáristi politických strán a komentátori nevedeli čo píšu.

Napríklad aj v článku Ďalšie problémy môžu stáť Slobodné fórum miesto v parlamente som sa dočítal toto:

„Dá sa tomuto rozumieť ako mobilizácii voličov Slobodného fóra, alebo pokusu ustanoviť sa ako jazýček na váhach, ktorý by strany potrebovali po voľbách pri zostavovaní vlády?“

Ja tomu nerozumiem.
Doteraz som si myslel, že jazýček na váhach iba, ako taký sprostý, niečo ukazuje ale neovplyvňuje.
Myslel som, že jazýčkom na váhach volieb sú ich výsledky.

_Nezodpovedane

Zabijem ťa! Pojebem ťa!

Už som tieto slová párkrát počul od rôznych osôb a boli adresované mne.

Napriek tomu žijem a so mnou i mnoho iných ľudí, ktorí vety s rovnakým významom počuli tiež, často od svojich blízkych.

Takéto vety sa zvyknú zľahčovať a pomaly ich nik neberie vážne.

Prečo je to tak, že zmienky o úmysle vraždiť, ublížiť, majú váhu mušieho prdu?
Aký úmysel musím deklarovať, aby sa okolie prebralo z letargie?


_Nezodpovedane

Zoli

Prišiel v sobotu a nečakane ako to len on vie.

V igelitke teperil akúsi škatuľu väčších malých rozmerov
Novučičký akciový digitálny fotoaparát.
K tomuto šesťmegapixelovému dostal zadarmo aj trojmegapixelový obrázkovač.
Darmo, vyzná sa.

Tak nový zázrak obdivujeme, híkame a Džejtí preberá pedagogickú iniciatívu.
Vysvetľuje načo je histogram, ako sa mažú fotky, ako sa dajú pozerať na televízore a tak...

Zoliho zaujíma, kto mu urobí fotky na papier.
Keď príde reč na výrezy, zväčšeniny, retuše a filtre spozornie.
Počúva Džejtí s klesajúcou sánkou.

„Aha.“ Zamrmle.
„A koľko stojí toto?“ pýta sa ukazujúc rukou, model 1931, na domáci počítač, model 2005.

_Vsednosti

Panny

Ja a Džejtí sme Panny. V horoskope si môžete prečítať čo sme zač.

Andy mi temer nikdy nezabudne otrepať o hlavu nejaký prejav negatívnej vlastnosti Panny. Samozrejme negatívnej z jej pohľadu. Nehnevám sa za to na ňu.
Pripomína mi, že to, čo my považujeme za prirodzené, sa iným ľuďom až také normálne javiť nemusí.
Myslím teraz na deti.
(Ostrovanka, nečítaj ďalej, prosím!)

Všeobecnou smolou je, že naše deti Panny nie sú ani približne.
Čo to znamená?
Hádajte čo naše deti zvyčajne od nás dostanú do daru!

Správne!
Hocičo okrem hračiek.

Hračky predsa statočne nosia príbuzní a priatelia aj pri tých najnemožnejších príležitostiach.
Načo vyhadzovať?

Dnes naše šušulky dostali od nás darčeky k MDD.
Prečo už dnes, nie je dôležité.

Dôležité je, že dostali hračky!
Od nás!

Kedy vaše dieťa plakalo od šťastia?


_Nezodpovedane

Pocit bezpečia

Nie, nepíšem o dámskych hygienických vložkách. Hútam prečo muž raz povie, že nejakú ženu pretiahol a inokedy, neskôr, povie, že sa s ňou vyspal.

Rozdiel je v rôznej úrovni jeho pocitu bezpečia.

Muž, ktorý ženu pretiahol sa bezpečne necíti a má tendenciu čím skôr sa vzdialiť a neváha využiť všetok svoj rozum na konštrukciu dôvodu, výhovorky, prečo.

Ak sa muž po koite odvalí na bok a temer okamžite zaspí neznamená nič iné ako prejav dôvery. Dôvery, že mu partnerka v spánku neufujazdí s hnuteľným majetkom alebo nevyparatí niečo nemilé. Muž sa cíti bezpečne.

Ráno sa spokojný a pokojný muž prebudí skôr ako žena a pripraví raňajky do postele.
Žena, zacítiac ich vôňu, rozospato, s pocitom bezpečia v podvedomí vtedy tíško zamrmle:

Ešte chvíľu, mami.


_Vsednosti

Inak som zdravý

RSS čítačka ma pred chvíľou upozornila, že Elka napísala nový článok.

Už nemôžem mlčať, musím niečo vykvákať do sveta.

Absolvoval som už pár sobášnych obradov, myslím teraz hlavne tie, kde som nebol za ženícha. Ale až teraz som si uvedomil taký detail (iba?) občianskeho sobáša.
Sobášiaci sa pýta niečo ako „Beriete si tu prítomnú osobu...?“
Opytovaný obyčajne odpovedá, že áno.
Sobášiacemu, lebo on sa pýta.

Nie je to somarina?

Predstavujem si teraz, že po príhovore, speve a básničkách by sa k sebe nádejní doživotní manželia k sebe otočili a opýtali by sa priamo, zoči-voči jeden druhého „Berieš si ma ...?“
Aj pri „áno“ by si pozerali očí a nemuseli až zo záznamu vidieť ako sa ten druhý v tom momente tváril.


_Nezodpovedane _Vsednosti

Perverznosť

Inšpirované aktivitami ľudí na Sieti, ktorí aj mne znepríjemňujú život.

Perverznosť odráža zlomyseľný charakter a kruté správanie určitých jedincov.

Pár príkladov perverzného násilia tyrana

• nepriame štylizovanie sa do pózy obete aby vzbudil súcit a zhovievavosť


• jemná irónia, bezvýznamné ale škodoradostné poznámky na verejnosti


• permanentné odmietanie vysvetľujúceho alebo dôverného rozhovoru s odôvodnením, že sú to taľafatky, nechápe o čo obeti ide, prečo sa tým má vôbec zaoberať.

Násilie, ktoré sa uskutočňuje v súkromí (aj elektronickej pošty) , môže vyústiť do individuálneho zúfalstva, po ktorom nastáva tzv. pocit neexistencie. Dá sa povedať, že je spáchaná psychická vražda bez mŕtvol. Obetiam perverznej agresivity sa rozvracia ich individualita.

Zdá sa Vám, že píšem akosi nesúvisle a netypicky pre mňa?
Správne!

Tieto vety som vytrhol z článku Psychické týranie

Text má iba trinásť strán, odporúčam prečítať.
A nevravte, že sú to taľafatky,

Spoznajte svojho perverzného tyrana a naučte sa ako mu odolávať.

_Deprimujuce

Liek

Počúval som včera v televízore správy, keď tu začujem niečo, čo ma potešilo.

Moderátorkin hlas povedal:

Onkologické choroby u detí ale našťastie klesajú.

Natiahol som krk, aby som cez múrik videl na obrazovku a lepšie počul.
V tej chvíli som už pozeral na MUDr. Evu Sirácku, ktorá povedala jedinú vetu:

Je nízka pôrodnosť detí na Slovensku.

Tak mi prišlo na um, ako sa stať prvou krajinou, kde nebude ani jedno dieťa s onkologickým ochorením.

_Deprimujuce _Vsednosti

Modelky

Dámy, požiadajte dospelého muža, aby popísal ideálnu ženskú postavu!

Som presvedčený, že si všimnete dve veci.

1. na popis použije (aj) ruky
2. rukami nenaznačí rovnobežky

To si len tak listujem časopisom, plným reklám, ktorých cieľovou skupinou sú ženy.


_Vsednosti

Máte radi Mrazíka?

Neviete čo znázorňuje Rauch-Paulsenova krivka a čo má spoločné s Ivanom?

Stále netušíte načo sú dobré spoločenské siete?

Napríklad aj na to, aby ste nemuseli hľadať všetko sami, alebo aby vás neovplyvňovali vo vytváraní názoru na umelecké dielo osoby úplne nekompetentné.

Sprostredkovala FaithC, obyvateľka spoločenskej siete StumbleUpon

City

Lialo.
Bublinky sa pred dažďom skrývali do kanálov. Hlúpučké.

Oni kráčali.
Utekať bolo márne.
A nežiadúce.

Mali sa radi.
Nedržali sa za ruky.

Zastali.
Sušili sa očami.

- Zajtra neprídem. Idem na gyndu.
- Tak Ahoj
- Szia


_Vsednosti