Chat

Nazdar, pozdravila ma usmievavo bradatá tvár chlapa bohatierskej postavy. Pri syroch.

- Ako sa máš? Pýta sa.
- V podstate fasa, ale mohlo by byť aj lepšie.
- Ešte stále si blázon do koní?

Zaskočil ma.
Nikdy som nebol blázon do koní. Naposledy som na jednom, s drevenými nohami, sedel v telocvični „na Boženke“. Za Husáka.

- Ani nie. Odpovedám vtipne.
- A čo teraz robíš? Vyzvedá.
- Robím vo firme Didžitl entrtejment. Programujem palmtopy.

Vyvalil oči.
Na chvíľu.

- Veď to, roboty málo. Nie je veľmi na výber.
- To je teda fakt.
- No idem už, žena na mňa kýva od banánov
- Jasné. Maj sa. A keby si stretol Džinu, že ju pozdravujem.
- Samo, pozdravím.

Odchádza k banánom, k žene.

Zrazu stojíme pri syroch dvaja. Vedľa mňa sa postavila rozpačitosť.
Mal som mu povedať, že ho vôbec nespoznávam?

Džinu som si vymyslel.

_Vsednosti

Presmerovanie

Som zvedavý ako z tejto patálie vyviaznem.

V článku Anonym spomínam autora textu, pri dočítaní ktorého ma zamrazilo.
Autora i text identifikovala embéčka.

Anonymovi patrí poďakovanie, že text poslal hrochovi a tak naňho nepriamo upozornil aj mňa.

Môj obdiv a poklonu presmerovávam na Petra Moskaľa a jeho článok O nás

Aktualizácia:
Po vyvesení článku na blog som si pozrel poštu.
Aj mail od K.
A v ňom tento odkaz na Pravdu o "blavákoch"

Anonym

O anonymoch sa zvyčajne nehovorí v dobrom. Ten, o ktorom je tento článok medzi nich, dúfam, nepatrí.

Na Hrochovej stránke som v ľavom stĺpci našiel článok neidentifikovateľného človeka Z východu na západ.
Treba ho na stránke dohľadať, ale myslím, že sa trocha námahy oplatí aj vám.

Článok neznámeho človeka ma opäť utvrdil v presvedčení, že najprv mám prečítať čo niekto napísal a až potom sa pozrieť kto to napísal.
Vyhadzovať maily alebo listy bez prečítania, iba preto, že sa nik nepodpísal, považujem za chybu.

Z babkinho receptára

V poslednom čase som si všimol ako sa na spriatelených blogoch zjavujú články s receptami.
Samozrejme doplnené o bohatú fotodokumentáciu. Chcem sa priadať

Nôžky v cesnakovom šmaľci

Potrebujeme
- asi dvadsaťkilové dieťa s horúčkou nad 39.
- Jednu polievkovú lyžicu šmaľca
- Štyri, voľným štýlom rozpučené, očistené strúčiky cesnaku.
- Pol litra horúceho ušľachtilého čaju značky Pigi
- Dve nepremokavé vrecúška
- Dve nezasoplené vreckovky. V núdzi môžu byť zaslzené, ale vysušené.
- Kompótovú misku z ušľachtilého materiálu
- Dve šnúrky do vychádzkových topánok. Môžu byť aj používané.

Postup
Rukou alebo perami skontrolujeme teplotu dieťaťa. Začiatočníci môžu použiť teplomer. Úplní zúfalci aj bimetalový alebo záhradný.
Ak je dieťa dostatočne horúce rozmiešame šmalec s cesnakom v kompótovej miske.
Vzniknutou, dostatočne homogénnou, gebuzinou nahrubo natrieme dieťaťu členky.
Namastené nôžky obalíme vreckovkami a vložíme do nepremokavých vrecúšok a tie uviažeme klasickým mašličkovým uzlom tak, aby sa nezvliekali.
Dáme podusiť.
Počas dusenia bohato zalievame ústnu dutinu dieťaťa horúcim čajom.
Nôžky dusíme až kým dieťaťu neklesne telesná teplota pod 38 stupňov pána Celzia.
Vtedy dieťa očistíme od gebuziny a podávame.

Vhodné prílohy
Dieťaťu podávame obľúbené hračky alebo diaľkový ovládač od televízora, DVD, VHS alebo nejakú inú somarinu žerúcu čas.
Dospelý si zvyšnú gebuzinu môže natrieť na čerstvé hrianky a zapiť zmesou Pigi a Tatranského čaju v pomere ako sa riedi olej s benzínom do dvojtaktných motorov.

Aha... skoro som zabudol na ilustračné foto.

Provokácia

Redikám sa dnes z nákupného obedu a zastavujem na križovatke. Tetuška predo mnou je veľmi opatrná ale nechce sa mi ju obchádzať špinavým snehom. Čakám za ňou.

Divná tetuška.
Spoza chrbta vyzerá, že hľadí uprene dopredu. Vôbec neotáča hlavou.
To som zvedavý ako uhádne kedy sa má pohnúť.
Má oči ako chameleón? Či čo?

Ja sa obzerám. Nie ako keď som bol prvýkrát na nuda pláži.

A vtedy som si všimol naproti výrazný nápis.

Dva týždne nemusíte

Čo nemusím? Jak nemusím?

To, že nápis bol súčasťou reklamy stavebnej sporiteľne, ma okamžite prestalo zaujímať.
Tri slová a ako ma vedia provokovať.

Čo by mi spravilo dobre keby som dva týždne nemusel?

Aké chobotiny mi prebehli, prekráčali, prešuchtali sa hlavou...

Doteraz, uplynula hodina a pol, som na to neprišiel, neviem povedať čo by ma na dva týždne oslobodilo, uvoľnilo.

A keby som nazrel do svedomia?

Súvisiaci článok: Čo ja dva týždne môžem :-)

_Nezodpovedane

Návrat do života

Ostatných pár dní som bol mŕtvy

Srdce mi tĺklo, mozog fungoval, stravu som normálne prijímal i vylučoval.
Napriek tomu som nežil.
Bol som dočasne v situácii, ktorú dôverne poznám.

Workoholik.

Jeden rozdiel tu oproti minulosti bol bol.
Uvedomoval som si, že som mŕtvy.
Vedel som, že nevnímam nič okrem pracovnej úlohy.
Život ako keby zastal.

V piatok som prácu dokončil, v sobotu som sa spamätával a v nedeľu som sa bol korčuľovať so šušulkami.
Bolia ma nohy a zadok.
Žijem

_Vsednosti

Formulácia

Cestujem mestskou hromadnou dopravou pravidelne a niekedy sa vo vozidle nudí­m.
Vtedy čí­tam reklamné letáky a nápisy na stenách.

Včera som zí­zal na ceduľku, na ktorej bolo jednoduché konštatovanie.

Neoznačený cestovný lí­stok je neplatný

Prečo sa predávajú neplatné lí­stky?

Vedľajší efekt

Kedysi som vytvoril na domácom počítači excelovský súbor, ktorý generuje príklady z aritmetiky pre najnižšie ročníky základnej školy.

Výstupom je hárok papiera so súborom príkladov, v ktorých chýba buď jeden z operátorov alebo operand alebo výsledok.

Nerváčku už takéto príklady začali nudiť, tak som hľadal niečo ako Sudoku, ale aj s počítaním a niečím navyše.

Našiel som Kakuro (Cross Sums, Kakro), akýsi matematický ekvivalent krížovky.
No a sme v tom.
Ráta celá rodina s výnimkou Pologramotnej.

Kakuro tvoria vyplnené a prázdne okienka ako v klasickej krížovke. Niektoré čierne okienka sú uhlopriečne rozdelené od severozápadného k juhovýchodnému rohu.
Tieto okienka tvoria legendu a obsahujú dve čísla. Číslo v severovýchodnom roku sa vzťahuje na priľahlý riadok a číslo v juhozápadnom rohu na priľahlý stĺpec.
Cieľom hry je vpísať do prázdnych okienok číslice od 1 po 9 tak, aby sa ich súčet rovnal číslu v príslušnej legende.

Kde je háčik?
Číslice sa v žiadnom riadku alebo stĺpci nesmú opakovať.
Inými slovami: číslo 8 nemožno získať ako výsledok 4+4

Znie to jednoducho?
Odhadnite svoje schopnosti a zahrajte sa.

Varujem vás, hra je návyková.

Vždy na to jedno

Tetxt dialógu je naozaj založený na skutočnom rozhovore.

...
On: aké vysvečko má Vierka?
Ona: no ... zbabrala záver.
On: Čo to znamená?
Ona: Má dve trojky!
On: Jasné, celá mamka.
Ona: V živote som na škole trojky nemala!
On: Ale teraz máš! Ste si kvit. Doma na ňu neziap.
Ona: Čo to trepeš?
On: O tvojich dvoch trojkách v podprseneke.
...

Štyri veci - Four Things

Som ďalšou dominovou tabuľkou, v hre Four Things, ktorá padla.

Zvalil ma Kozo a odkryl tak naše obrazce.

Pravidlá hry Four Things
Názov článku musí obsahovať slová Four Things, ktorý môžete doplniť napr. na "Štyri veci — Four Things" alebo "Čtyři věci".
Na začiatku článku odkážte na článok toho človeka, ktorý Vás uviedol v poslednom bode. Vyplňte v každom bode vždy 4 veci. Môžete ich, pre zaujímavosť, linkovať ale nutné to je iba tam, kde je to uvedené.
Viac k Four Things napísal Jirka Bureš. Pre istotu odkážte na vo svojom spote na tieto Jirkove pravidlá alebo okopírujte aspoň tieto, mnou mierne preštylizované, Kozove.

štyri zamestnania

• vysokoškolský učiteľ
• stredoškolský učiteľ
• vedúci servisu PC
• programátor v zriedkavom jazyku
  

štyri filmy, které môže vidieť zas a zas

• Psycho
• Ostře sledované vlaky
• Samotáři
• Nuda v Brně

štyri miesta, kde žil

• Košice
  
• Bratislava
  
• Mineraľnye Vody
  
• Kijev
  

štyri televízne programy, ktoré ho pobavia

• Simpsonovci
  
• Nikdo není dokonalý
• CSI: Kriminálka Las Vegas
• Dr. House
  

štyri miesta, kde bol na dovolenke

• Liptovský Mikuláš
  
• Varna
  
• Medulin
  
• Banská Štiavnica
  

štyri obľúbené jedlá

• Francúzske zemiaky
  
• Zeniaková baba
  
• Bryndzové halušky
  
• Segedínsky guláš
  

štyri weby, ktoré denne navštevuje

• Čvirová
  
• SME blog
  
• Poradňa Lady.sk
  
• Živé
  

štyri miesta, kde by bol radšej, ako práve teraz

• V spoločnosti Džejtí na pive v „Kukučke“
• Sankt Peterburg
• Tallinn
• Liberec

štyri odkazy na blogy, ktorých autori by tiež mali napísať svoje štyri veci

• Čvirová -> Štyri veci, alebo Na čo ja sa nechám nahovoriť
• Oskar -> Four Things. Štyri veci. Četri stvari. Ili kako god sa ti to svida
  
• Elka -> Four things - Štyri veci
• Branko
  

A je to!
Písal som to oveľa, oveľa dlhšie ako som si pôvodne predstavoval.

Ako vyzerajú

Píšete blog, publikujete na webe?

Možno bude pre vás užitočná stránka, na ktorej si môžete pozrieť ako by sa zmenil vzhľad vašich stránok ak zmeníte typ fontu.
Môžete porovnávať vedľa seba až tri rôzne písma naraz.

Chcete?
Pozrite si stránku nazvanú Typetester
Nechcete?
Pozrite si medvedíka.

Medzi nohy

Je piatok, neskorý večer alebo skorá noc.

Oči mám vyočené, uši vyušené.
Vlasy mi visia na vlásku, spánok na spánku.

Zízam.

A odrazu som ju tam zazrel. Na Sieti!
Spánok sa odtrhol a čľupol na kláves I.

Bolo to v lete.
Ona si ma nepamätá.
Vôbec ma to nemrzí a ju asi tiež nie.

Zjavila sa na vrchole schodiska a knísavo sa pozrela do hlbočiny.
Zábradlie stisla oboma rukami.
Vykročila.
Bál som sa o ňu, cudziu ženu.

Z nohy na nohu ručkovala po zábradlí.
Nehnusila sa mi.
Divné.

Na poslednom schode si sadla a ja som si ju zapamätal.
Kto by nebol smutný, že práve takto.

Prvoplánové

V televízore ukazovali Pre a proti, „kontroverznú reláciu s dvoma radikálne odlišnými pohľadmi na danú tému“

Jenden pohľad predstavovala Ramada a druhý pohľad rôzni odborníci slovenského, prepytujem, zábavného priemyslu.

O Ramade som čosi zachytil po ostatnom Slávikovi a ešte v niekoľkých písačkách po našich blogoch.
Dokopy temer nič pozitívne.
Na amerických a islandských blogoch ticho.
Bol som na ňu zvedavý. Ako na každé čudo.

Už počas žehlenia, som si spomenul na gretku z Prte.
Ozaj spomínal som, že som si k telke namiesto chrumiek a piva pristavil žehliacu dosku s príslušenstvom?
No nič. Pome ďalej.

Nepamätám či gretka napísla rovno v článku alebo v komentároch niečo v takomto zmysle.

- Predstav si, že sa ráno postavíš pred zrkadlo a akoby nestačilo, že vidíš pokrkvaného nevyspatého a zarasteného chlapa s nadváhou, to zrkadlo ešte začne na teba ziapať „čo kukáš ty chuj tlstý, preber sa a začni so sebou dačo robiť“.
A zrkadielko za tebou stále vykrikuje aj keď si už vo výťahu o dve poschodia nižšie.

Mal som, namôjdušu, pocit, že telvízia zinscenovala zádrapčivý článok a diskusiu na blog.sme.sk. Ramada v úlohe blogérky samozrejme.

Relácia síce má v podtitule, že je kontroverzná ale úprimne povedané, čakal som trochu viac ako 78 krát zopakované že Ramada je celá, vrátane tvorby prvoplánová.

Tak ako tento článok alebo hoci aj moje šušulky.

Ochrana osobných údajov

Asi takto sa dá pomenovať to, čo Džejtí robila väčšinu víkendu. Presne povedané vyrábala Bezpečnostný projekt.

Stále mi chodila po rozume myšlienka či bolo dobrým nápadom zavesiť vypracovanie Bezpečnostného projektu na krk každej organizácii osobitne.
Myslím teraz najmä na základné školy, ktoré majú miestneho spoločného zriaďovateľa i jednotné vyššie velenie v podobe Ministerstva školstva.

Mal som naivnú predstavu, že magistrát, ak už nie rovno ministerstvo, zaplatí odborníka, ktorý vypracuje Bezpečnostný projekt ľahko a rýchlo (škrtaním nehodiaceho sa) prispôsobiteľný konkrétnej škole.

Figu.

Každá škola vyslala nejakú učiteľku na školenie. Zväčša informatičku.
Budúcu autorku Bezpečnostného projektu nejaký expert vyškolil, na požiadanie dodal vzor projektu.
Vzor pre školu temer nepoužiteľný, pretože je taký všeobecný ako zákon sám.

A tak márnia stovky učiteliek a učiteľov čas (a peniaze) na vypracovávanie projektov, ktoré malo, podľa mojej skromnej mienky, dodať Ministerstvo školstva prostredníctvom obecných úradov.

Akosi nechápem efektívnosť zvoleného postupu.

Cítite ten rozdiel?

Ráno som sa postavil na váhu a vulgárne zahrešil. Tak pre seba. Na seba.

Nebola pokazená, to dá rozum.
To sa len ciferník pod ručičkou opäť natočil ďalej ako som predpokladal.

Ráno pokračovalo podľa štandardného, odladeného, programu.

Na zoradisku sa už hádali naobliekané šušulky a čakali, kým im pomôžeme s nakládkou.
Vzal som Nerváčkinu tašku a ... a odišiel do kúpeľne.
Ciferník sa natočil a ustálil.

„Pocem!“ – zavolal som na Nerváčku
„Postav sa na váhu!“ – velil som.

Čísla zmeraveli. Krátko som zašrotil a vyšlo mi 19%.

Tak som to zobral do radu.

Skoropologramotná: 20%
Džejtí: 2%
JB: 2%

Empatia

Vlastnoručne zhotovený vodný teplomer ukazoval teplotu mierne pod nulou a slnko dokázalo vytvoriť ostrý tieň.

Ide sa von!

Niekoľko minút pobytu vonku, bez podpory ústredného kúrenia, rapídne skrátilo plánovanú trasu "pohybu na vzduchu".

Môj návrh isť pešo na zmrzlinu do Aidy bol prekvapujúco jednomyseľne prijatý.
Tam sme, počas nenútenej spoločenskej konverzácie, prišli na to, že treba ísť aj do Tesca kúpiť vajcia a olej.
Len čo sme vošli do obchodného domu, zrodila sa myšlienka kuknúť si aj ostatné oddelenia, keď už sme tu.
Ak náhodou niekto netuší v čej hlave táto myšlienka vznikla, upozorňujem, že slovo zrodila som v predchádzajúcej vete použil po zrelej úvahe.

Boli sme v Tescu asi päť minút, keď som dostal ponuku, ktorá sa neodmieta.
Nechceš si vyskúšať tieto gate?

Po chvíli som našiel skúšobné kabínky
Kabínky boli dve a v nich muži.
Obsadené
Jeden maník si skúšal pulóvre. Videl som, že ich má pripravených na vešiaku asi päť.
Druhý si skúšal nohavice. Jedny.

Čakanie som odhadol asi na desať minút (chlapík s nohavicami)
Potom prišla pohroma.

K jednej kabínke podišla žena, manželka väzňa s pulóvrami. Priniesla ešte tri svetre a dvoje nohavíc.
Krátko po nej prišli k susednej kabínke dve! ženy. Jedna niesla dvojo nohavíc a druhá vetrovku.

Čakal som ešte asi pätnásť minút, keď prišla Jeho terajšia.
Dvaja chlapi v kabínkach zásobovaní tromi ženami.
Úbožiaci.
Jeho terajšia okamžite vyhodnotila situáciu a požiadala chlapíka zásobovaného iba jednou ženou či by ma nepustil, že ja si budem skúšať iba jedny gate, potom môže pokračovať.

Chlapík okamžite súhlasil. Vedel som prečo a rozumel som mu.
Míňajúc sa vo dverách kabínky som naňho sprisahanecky žmurkol.
On na mňa nie. Jeho pohľad vyjadroval úplne jednoznačne sústrasť.

Vytrčil som sa z kabínky.
Jeho terajšia skonštatovala, že v gatiach mám obtiahnutú riť a že stačilo.
Tak som nacúval do kabíny, nahodil civil a vyšiel.

Chlapík na mňa pozrel.
V jeho očiach bola jednoznačne závisť.
V mojich sústrasť.

Epilóg.
Ak tipujete, že sme v Tescu kúpili okrem vajec a oleja aj dve sukne tak ste buď jasnovidec alebo muž žijúci v nejakom partnerskom zväzku so ženou dlhšie ako rok.

Telemetria

Raz nám učiteľ povedal, že snímky z družíc sa k nám, na Zem, prenášajú signálom, ktorý je tisícnásobne slabší ako vesmírny elektromagnetický šum.

To tisícnásobne netreba brať úplne vážne. Presnú hodnotu som už dávno zabudol. Signál je určite ešte slabší.
Nechcem tu mudrovať ako je možné, že vesmírne fotky nakoniec vidíme. Je o tom celá veda zvaná telemetria.

Ostatné mesiace života boli pre mňa v mnohom zvláštne. Ale v jednom výnimočné.
Spúšťačom výnimočnosti bol priateľ Peťo. Boli sme ho s Jeho terajšou pozrieť pred odchodom do cudziny. Kvákali sme o všetkom možnom.
Ku koncu, asi to poznáte, sa debata podobala na šum.
A zrazu šumom prenikol signál, ktorý som dokázal zrekonštruovať.
„Veď ja vás mám rád“, povedal zrazu.

Čoo??? Aj mňa? Ako? Čo tým chceš povedať? - Myslel som si.
Ešte dobre, že som sa od prekvapenia nezmohol na slovo.
Peťove ďalšie slová všetko vyjasnili.

Nasledujúce dni plynuli v monotónnom bielom šume.

Až do chvíle kým som nezačal nedostávať mejly, ktoré fungovali ako Dolby.
Potláčali šum naokolo.
Nebolo treba použiť žiadne telemetrické obvody ani algoritmy.

Neboli to mejly ľúbostné.
Boli síce od ženy, ale už mám natočené na tachometri dosť, aby som poznal, že ich píše žena „iba“ ako Človek. Jeden z posledných končil slovami „Objímam ťa“

Zase som bol prekvapený napriek tomu, že som tie slová mohol očakávať.
Dolby bolo zapnuté.

Venované Silvii

Squash

Priebežná správa z mladej silvestrovskej noci

Hráme squash.
Pravidlá asi ako v tenise. No a?
Nedávno sme dohrali tretiu hru.
Stav napriek tomu nerozhodný.

Práve som podával.
Jeho terajšia odvrátila moje zdrvujúce podanie spomaľovacím lobom lebo šušulky akosi začali zazerať.

Tak som odložil štandardné 0,4 cl rakety na bezpečné miesto v kredenci a loptičky vrátil do chladničky.
Vyzerá to tak, že si zahráme už iba dve hry a máme po zápase, lebo ďalšiu sadu 16 percentných loptičiek firmy Drinks union a. s. nemáme.

Poznámka.
V tomto štádiu hry je vítaný každý ďalší hráč s vlastnou sadou loptičiek.
K dispozícii je široký výber rakiet s rôznymi druhmi výpletov a ihrisko so skvelým oddychovým komplexom.

Daňový raj

Sú dve skupiny žobrákov.
Prvú tvoria tí, ktorým dám almužnu a hotovo. Obhod uzavretý.
V druhej sú tí, ktorí vo mne navyše vyvolávajú pocit, že za všetko ich trápenie môžem ja.

Neviem prečo je to tak.
Najmä ak sa člen druhej skupiny nijako nelíši, ani správaním, ani výzorom od členov prvej skupiny.
Neprišiel som ešte na to, prečo niektorým žobrákom z druhej skupiny platím aj akúsi daň v podobe pocitu viny.

Samozrejme sú v druhej skupine aj ľudia, ktorí DPH rôznymi asertívnymi spôsobmi vyberajú úplne vedome.
Manipulujú so mnou.

Zajtra idem do práce hoci mám dovolenku.
Komusi sa podarilo vyvolať vo mne remanentný pocit, že za celoročný hospodársky výsledok firmy som zodpovedný práve ja (ne)vykonaním práce v poslednom pracovnom dni roku.

Premýšľam o daňových rajoch.

Haluz

Pozerám na titulnú stranu denníka SME. Číslo 296/Ročník 14/23. 12. 2005/PIATOK

Vpravo hore je neprehliadnuteľný obrázok s nápisom: Šťastné a pokojné Vianoce Vám želá denník SME.

Prečo?
Prečo k tomuto textu zobrazuje trpiaceho Ježiša na kríži, symbol Veľkej noci!?

Robí si zo mňa denník prču alebo vie o kresťatnských symboloch ešte menej ako ja, ateista?
To na Veľkú noc umiestni na titulku betlehem?
Ani by som sa nečudoval.