Vždy na to jedno

Tetxt dialógu je naozaj založený na skutočnom rozhovore.

...
On: aké vysvečko má Vierka?
Ona: no ... zbabrala záver.
On: Čo to znamená?
Ona: Má dve trojky!
On: Jasné, celá mamka.
Ona: V živote som na škole trojky nemala!
On: Ale teraz máš! Ste si kvit. Doma na ňu neziap.
Ona: Čo to trepeš?
On: O tvojich dvoch trojkách v podprseneke.
...

Štyri veci - Four Things

Som ďalšou dominovou tabuľkou, v hre Four Things, ktorá padla.

Zvalil ma Kozo a odkryl tak naše obrazce.

Pravidlá hry Four Things
Názov článku musí obsahovať slová Four Things, ktorý môžete doplniť napr. na "Štyri veci — Four Things" alebo "Čtyři věci".
Na začiatku článku odkážte na článok toho človeka, ktorý Vás uviedol v poslednom bode. Vyplňte v každom bode vždy 4 veci. Môžete ich, pre zaujímavosť, linkovať ale nutné to je iba tam, kde je to uvedené.
Viac k Four Things napísal Jirka Bureš. Pre istotu odkážte na vo svojom spote na tieto Jirkove pravidlá alebo okopírujte aspoň tieto, mnou mierne preštylizované, Kozove.

štyri zamestnania

• vysokoškolský učiteľ
• stredoškolský učiteľ
• vedúci servisu PC
• programátor v zriedkavom jazyku
  

štyri filmy, které môže vidieť zas a zas

• Psycho
• Ostře sledované vlaky
• Samotáři
• Nuda v Brně

štyri miesta, kde žil

• Košice
  
• Bratislava
  
• Mineraľnye Vody
  
• Kijev
  

štyri televízne programy, ktoré ho pobavia

• Simpsonovci
  
• Nikdo není dokonalý
• CSI: Kriminálka Las Vegas
• Dr. House
  

štyri miesta, kde bol na dovolenke

• Liptovský Mikuláš
  
• Varna
  
• Medulin
  
• Banská Štiavnica
  

štyri obľúbené jedlá

• Francúzske zemiaky
  
• Zeniaková baba
  
• Bryndzové halušky
  
• Segedínsky guláš
  

štyri weby, ktoré denne navštevuje

• Čvirová
  
• SME blog
  
• Poradňa Lady.sk
  
• Živé
  

štyri miesta, kde by bol radšej, ako práve teraz

• V spoločnosti Džejtí na pive v „Kukučke“
• Sankt Peterburg
• Tallinn
• Liberec

štyri odkazy na blogy, ktorých autori by tiež mali napísať svoje štyri veci

• Čvirová -> Štyri veci, alebo Na čo ja sa nechám nahovoriť
• Oskar -> Four Things. Štyri veci. Četri stvari. Ili kako god sa ti to svida
  
• Elka -> Four things - Štyri veci
• Branko
  

A je to!
Písal som to oveľa, oveľa dlhšie ako som si pôvodne predstavoval.

Ako vyzerajú

Píšete blog, publikujete na webe?

Možno bude pre vás užitočná stránka, na ktorej si môžete pozrieť ako by sa zmenil vzhľad vašich stránok ak zmeníte typ fontu.
Môžete porovnávať vedľa seba až tri rôzne písma naraz.

Chcete?
Pozrite si stránku nazvanú Typetester
Nechcete?
Pozrite si medvedíka.

Medzi nohy

Je piatok, neskorý večer alebo skorá noc.

Oči mám vyočené, uši vyušené.
Vlasy mi visia na vlásku, spánok na spánku.

Zízam.

A odrazu som ju tam zazrel. Na Sieti!
Spánok sa odtrhol a čľupol na kláves I.

Bolo to v lete.
Ona si ma nepamätá.
Vôbec ma to nemrzí a ju asi tiež nie.

Zjavila sa na vrchole schodiska a knísavo sa pozrela do hlbočiny.
Zábradlie stisla oboma rukami.
Vykročila.
Bál som sa o ňu, cudziu ženu.

Z nohy na nohu ručkovala po zábradlí.
Nehnusila sa mi.
Divné.

Na poslednom schode si sadla a ja som si ju zapamätal.
Kto by nebol smutný, že práve takto.

Prvoplánové

V televízore ukazovali Pre a proti, „kontroverznú reláciu s dvoma radikálne odlišnými pohľadmi na danú tému“

Jenden pohľad predstavovala Ramada a druhý pohľad rôzni odborníci slovenského, prepytujem, zábavného priemyslu.

O Ramade som čosi zachytil po ostatnom Slávikovi a ešte v niekoľkých písačkách po našich blogoch.
Dokopy temer nič pozitívne.
Na amerických a islandských blogoch ticho.
Bol som na ňu zvedavý. Ako na každé čudo.

Už počas žehlenia, som si spomenul na gretku z Prte.
Ozaj spomínal som, že som si k telke namiesto chrumiek a piva pristavil žehliacu dosku s príslušenstvom?
No nič. Pome ďalej.

Nepamätám či gretka napísla rovno v článku alebo v komentároch niečo v takomto zmysle.

- Predstav si, že sa ráno postavíš pred zrkadlo a akoby nestačilo, že vidíš pokrkvaného nevyspatého a zarasteného chlapa s nadváhou, to zrkadlo ešte začne na teba ziapať „čo kukáš ty chuj tlstý, preber sa a začni so sebou dačo robiť“.
A zrkadielko za tebou stále vykrikuje aj keď si už vo výťahu o dve poschodia nižšie.

Mal som, namôjdušu, pocit, že telvízia zinscenovala zádrapčivý článok a diskusiu na blog.sme.sk. Ramada v úlohe blogérky samozrejme.

Relácia síce má v podtitule, že je kontroverzná ale úprimne povedané, čakal som trochu viac ako 78 krát zopakované že Ramada je celá, vrátane tvorby prvoplánová.

Tak ako tento článok alebo hoci aj moje šušulky.

Ochrana osobných údajov

Asi takto sa dá pomenovať to, čo Džejtí robila väčšinu víkendu. Presne povedané vyrábala Bezpečnostný projekt.

Stále mi chodila po rozume myšlienka či bolo dobrým nápadom zavesiť vypracovanie Bezpečnostného projektu na krk každej organizácii osobitne.
Myslím teraz najmä na základné školy, ktoré majú miestneho spoločného zriaďovateľa i jednotné vyššie velenie v podobe Ministerstva školstva.

Mal som naivnú predstavu, že magistrát, ak už nie rovno ministerstvo, zaplatí odborníka, ktorý vypracuje Bezpečnostný projekt ľahko a rýchlo (škrtaním nehodiaceho sa) prispôsobiteľný konkrétnej škole.

Figu.

Každá škola vyslala nejakú učiteľku na školenie. Zväčša informatičku.
Budúcu autorku Bezpečnostného projektu nejaký expert vyškolil, na požiadanie dodal vzor projektu.
Vzor pre školu temer nepoužiteľný, pretože je taký všeobecný ako zákon sám.

A tak márnia stovky učiteliek a učiteľov čas (a peniaze) na vypracovávanie projektov, ktoré malo, podľa mojej skromnej mienky, dodať Ministerstvo školstva prostredníctvom obecných úradov.

Akosi nechápem efektívnosť zvoleného postupu.

Cítite ten rozdiel?

Ráno som sa postavil na váhu a vulgárne zahrešil. Tak pre seba. Na seba.

Nebola pokazená, to dá rozum.
To sa len ciferník pod ručičkou opäť natočil ďalej ako som predpokladal.

Ráno pokračovalo podľa štandardného, odladeného, programu.

Na zoradisku sa už hádali naobliekané šušulky a čakali, kým im pomôžeme s nakládkou.
Vzal som Nerváčkinu tašku a ... a odišiel do kúpeľne.
Ciferník sa natočil a ustálil.

„Pocem!“ – zavolal som na Nerváčku
„Postav sa na váhu!“ – velil som.

Čísla zmeraveli. Krátko som zašrotil a vyšlo mi 19%.

Tak som to zobral do radu.

Skoropologramotná: 20%
Džejtí: 2%
JB: 2%

Empatia

Vlastnoručne zhotovený vodný teplomer ukazoval teplotu mierne pod nulou a slnko dokázalo vytvoriť ostrý tieň.

Ide sa von!

Niekoľko minút pobytu vonku, bez podpory ústredného kúrenia, rapídne skrátilo plánovanú trasu "pohybu na vzduchu".

Môj návrh isť pešo na zmrzlinu do Aidy bol prekvapujúco jednomyseľne prijatý.
Tam sme, počas nenútenej spoločenskej konverzácie, prišli na to, že treba ísť aj do Tesca kúpiť vajcia a olej.
Len čo sme vošli do obchodného domu, zrodila sa myšlienka kuknúť si aj ostatné oddelenia, keď už sme tu.
Ak náhodou niekto netuší v čej hlave táto myšlienka vznikla, upozorňujem, že slovo zrodila som v predchádzajúcej vete použil po zrelej úvahe.

Boli sme v Tescu asi päť minút, keď som dostal ponuku, ktorá sa neodmieta.
Nechceš si vyskúšať tieto gate?

Po chvíli som našiel skúšobné kabínky
Kabínky boli dve a v nich muži.
Obsadené
Jeden maník si skúšal pulóvre. Videl som, že ich má pripravených na vešiaku asi päť.
Druhý si skúšal nohavice. Jedny.

Čakanie som odhadol asi na desať minút (chlapík s nohavicami)
Potom prišla pohroma.

K jednej kabínke podišla žena, manželka väzňa s pulóvrami. Priniesla ešte tri svetre a dvoje nohavíc.
Krátko po nej prišli k susednej kabínke dve! ženy. Jedna niesla dvojo nohavíc a druhá vetrovku.

Čakal som ešte asi pätnásť minút, keď prišla Jeho terajšia.
Dvaja chlapi v kabínkach zásobovaní tromi ženami.
Úbožiaci.
Jeho terajšia okamžite vyhodnotila situáciu a požiadala chlapíka zásobovaného iba jednou ženou či by ma nepustil, že ja si budem skúšať iba jedny gate, potom môže pokračovať.

Chlapík okamžite súhlasil. Vedel som prečo a rozumel som mu.
Míňajúc sa vo dverách kabínky som naňho sprisahanecky žmurkol.
On na mňa nie. Jeho pohľad vyjadroval úplne jednoznačne sústrasť.

Vytrčil som sa z kabínky.
Jeho terajšia skonštatovala, že v gatiach mám obtiahnutú riť a že stačilo.
Tak som nacúval do kabíny, nahodil civil a vyšiel.

Chlapík na mňa pozrel.
V jeho očiach bola jednoznačne závisť.
V mojich sústrasť.

Epilóg.
Ak tipujete, že sme v Tescu kúpili okrem vajec a oleja aj dve sukne tak ste buď jasnovidec alebo muž žijúci v nejakom partnerskom zväzku so ženou dlhšie ako rok.

Telemetria

Raz nám učiteľ povedal, že snímky z družíc sa k nám, na Zem, prenášajú signálom, ktorý je tisícnásobne slabší ako vesmírny elektromagnetický šum.

To tisícnásobne netreba brať úplne vážne. Presnú hodnotu som už dávno zabudol. Signál je určite ešte slabší.
Nechcem tu mudrovať ako je možné, že vesmírne fotky nakoniec vidíme. Je o tom celá veda zvaná telemetria.

Ostatné mesiace života boli pre mňa v mnohom zvláštne. Ale v jednom výnimočné.
Spúšťačom výnimočnosti bol priateľ Peťo. Boli sme ho s Jeho terajšou pozrieť pred odchodom do cudziny. Kvákali sme o všetkom možnom.
Ku koncu, asi to poznáte, sa debata podobala na šum.
A zrazu šumom prenikol signál, ktorý som dokázal zrekonštruovať.
„Veď ja vás mám rád“, povedal zrazu.

Čoo??? Aj mňa? Ako? Čo tým chceš povedať? - Myslel som si.
Ešte dobre, že som sa od prekvapenia nezmohol na slovo.
Peťove ďalšie slová všetko vyjasnili.

Nasledujúce dni plynuli v monotónnom bielom šume.

Až do chvíle kým som nezačal nedostávať mejly, ktoré fungovali ako Dolby.
Potláčali šum naokolo.
Nebolo treba použiť žiadne telemetrické obvody ani algoritmy.

Neboli to mejly ľúbostné.
Boli síce od ženy, ale už mám natočené na tachometri dosť, aby som poznal, že ich píše žena „iba“ ako Človek. Jeden z posledných končil slovami „Objímam ťa“

Zase som bol prekvapený napriek tomu, že som tie slová mohol očakávať.
Dolby bolo zapnuté.

Venované Silvii

Squash

Priebežná správa z mladej silvestrovskej noci

Hráme squash.
Pravidlá asi ako v tenise. No a?
Nedávno sme dohrali tretiu hru.
Stav napriek tomu nerozhodný.

Práve som podával.
Jeho terajšia odvrátila moje zdrvujúce podanie spomaľovacím lobom lebo šušulky akosi začali zazerať.

Tak som odložil štandardné 0,4 cl rakety na bezpečné miesto v kredenci a loptičky vrátil do chladničky.
Vyzerá to tak, že si zahráme už iba dve hry a máme po zápase, lebo ďalšiu sadu 16 percentných loptičiek firmy Drinks union a. s. nemáme.

Poznámka.
V tomto štádiu hry je vítaný každý ďalší hráč s vlastnou sadou loptičiek.
K dispozícii je široký výber rakiet s rôznymi druhmi výpletov a ihrisko so skvelým oddychovým komplexom.

Daňový raj

Sú dve skupiny žobrákov.
Prvú tvoria tí, ktorým dám almužnu a hotovo. Obhod uzavretý.
V druhej sú tí, ktorí vo mne navyše vyvolávajú pocit, že za všetko ich trápenie môžem ja.

Neviem prečo je to tak.
Najmä ak sa člen druhej skupiny nijako nelíši, ani správaním, ani výzorom od členov prvej skupiny.
Neprišiel som ešte na to, prečo niektorým žobrákom z druhej skupiny platím aj akúsi daň v podobe pocitu viny.

Samozrejme sú v druhej skupine aj ľudia, ktorí DPH rôznymi asertívnymi spôsobmi vyberajú úplne vedome.
Manipulujú so mnou.

Zajtra idem do práce hoci mám dovolenku.
Komusi sa podarilo vyvolať vo mne remanentný pocit, že za celoročný hospodársky výsledok firmy som zodpovedný práve ja (ne)vykonaním práce v poslednom pracovnom dni roku.

Premýšľam o daňových rajoch.

Haluz

Pozerám na titulnú stranu denníka SME. Číslo 296/Ročník 14/23. 12. 2005/PIATOK

Vpravo hore je neprehliadnuteľný obrázok s nápisom: Šťastné a pokojné Vianoce Vám želá denník SME.

Prečo?
Prečo k tomuto textu zobrazuje trpiaceho Ježiša na kríži, symbol Veľkej noci!?

Robí si zo mňa denník prču alebo vie o kresťatnských symboloch ešte menej ako ja, ateista?
To na Veľkú noc umiestni na titulku betlehem?
Ani by som sa nečudoval.

DivnýJanko

Neponáhľa sa z práce domov.


Obyčajne ho z roboty musí vyhodiť vrátnik odovzdávajúci budovu policajnému monitorovaniu.
Muž odchádza, ale nejde domov.
Zíza do výkladov, číta oznamy o akciách. Vchádza do predajní, obzerá. Nekupuje.
Študuje jedálne lístky vedľa vchodov do reštaurácii. Nevchádza.
Motká sa po uliciach nechávajúc za sebou zohavené cigarety.

Posledná zastávka.
Neskoro večer platí v hypermarkete za Horalku. V kávomate utráca mince za niečo teplé.
A potom domov.
Domov?
Ani nezažína. Len v kúpeľni.
Rýchle umytie a pád do postele.
Okamžitý spánok.

Dnes je to iné.
Doma ide najprv do prázdnej izby a na miesto, kde bola nedávno postieľka, kladie novučičké auto. Dodge Viper.
Potichu sa umýva a padá do postele.
Nezaspáva.

Kračún

Je po polnoci. Moje šušulky už dávno spia a na mňa lezie predvianočná nálada.

Typicky nesviatočná.
Vo zvyškoch svetla a hluku vnímam blížiace sa sviatky.
Všade okolo mňa panuje nepriadok, vzor „bordel ako v tanku“.

Dnes nám menili okná v dvoch izbách.
Okolo nových plastových rámov vrieskajú obrovské fľaky opadanej nekvalitnej omietky.
V obývačke sa povaľuje, inak vzorne(?) uložený, obsah odkladacích zásuviek spod postelí.
Panoptikum demodé odevov, uterákov a obliečok „do výbavy“ dopĺňa zbierka neuveriteľných rároh a relikvií.
Aj osempalcovú disketu IZOT s kapacitou 180 kB som našiel. Na štítku je nápis CP/M.
Aj meter osemstopovej bootovacej diernej pásky operačného systému FOBOS.
Blšák v Užhorode šuvix.
Kedy konečne nazbieram silu zošrotovať, skartovať, rozdupať a všetko vyhodiť?
Dnes?

Do Dňa žiariacich detských očí ostáva týždeň.
A ja začínam byť nervózny lebo určite viem, že som pri evakuácii pred prachom nevidel darčeky pre Nerváčku a Skoropologramotnú.

Kam som ich pred časom ukryl?
Kto mi poradí?

Päť dní v tichom dome

Osemdesiattri schodov hore, vpravo, rovno, potom vľavo. Číslo päť. Dvakrát denne.

Streda.
Strach z neznámeho, bolesť rozpichaných žíl na ruke. Uniformy. Zoznamka. Neznámy jazyk.

Štvrtok ráno.
Malá dávka sirupu, nezmyselné bľabotanie, apatia a potom ničota. Tma.

Štvrtok na obed.
Obrovské modré detské oči, bezfarebné pery, bolesť. Šepot. Stískanie ruky. Spánok, spánok, spááánok...

Piatok.
Neisté kroky. Amnézia. Mamka! Anastacia. Hadia žena. Televízor.

Sobota.
Studené robí dobre. Spoznávanie domu. Maľovaný moták domov.

Nedeľa.
Nádej. Všade nádej. Prišla nová, s ochrankou. Stále nádej.

Pondelok...

Prvá

V mojom živote je niekoľko prvých. Myslím žien, samozrejme.
A prvé sú nezabudnuteľné. Alebo nie sú?
Presvedč sa.

Zahraj si jednoduchú hru.
Na tvojej sexuálnej orientáci, ani na pohlaví nezáleží.
Nepochybujem, že si hru dokážš prispôsobiť.

Vezmi si papier, niečo na písanie a píš (alebo skopíruj a vytlač):

Prvá,
- ktorá sa mi páčila
- ktorej som povedal, že sa mi páči
- ktorá mi povedala, že sa jej páčim
- ktorá prišla na rande
- ktorá neprišla na rande
- ktorú som chcel pobozkať ale nedala sa
- ktorú som pobozkal
- ktorá ma pobozkala
- ktorá ma chcela pobozkať ale ja som sa odvrátil
- ktorú som chcel pretiahnuť ale doteraz o tom nevie
- ktorú som chcel pretiahnuť ale nedala mi
- ktorú som pretiahol
- ktorá chcela pretiahnuť mňa
- ktorá chcela pretiahnuť mňa, ale nie ja ju
- ktorú som miloval (ľúbil)
- ktorá milovala (ľúbila) mňa
- s ktorou sme sa milovali (ľúbili) navzájom

Pripíš mená ak také ženy žijú alebo žili.
Že si nespomínaš? Tvoj problém. Vyrieš ho!

Koľko rôznych žien je na zozname?

Viac ako jedna?
Tak zakrúžkuj prvú z prvých. Tú čo je v tomto zozname stelesnením slova prvá.

Len jedna?
No teda! To ma už čítajú aj deti?

Čo ďalej?
Veď vieš. Tak ako ja. Nepochybujem o tom.

Štvorce

Dnes je to rok, čo som na blog napísal prvý text.

Tak som si povedal, že skúsim niečo nové.
Vyjadriť sa ešte menším počtom písmen ako zvyknem.
Tu je výsledok.

Počúvaj!


Powered by Castpost

Takto to vyzerá na konci




Zaujalo ťa? Tak klikni

Cestovka

Telefonát na číslo 0800 123 456. Centrum služieb zákazníkov Slovak telekomu.

- Dobrydeň, mamproblemscestovkou
- To mi je ľúto, pane.
- Lutosťminepomože. Robtestymdačo.
- Prepáčte ale nie je mi jasné ako Vám Telekom môže pomôcť v podnikaní.
- Jaknenijasne? Trebamidaťdopriadkucestovku.
- Potrebujete zriadiť bezplatnú linku do Vašej cestovnej kancelárie?
- Co? Jakacestovnakancelarija? Jakstenatoprišla? Janiesompodnikateľ!
- Veď hovoríte, že máte problém s cestovkou!
- No! Scestovkoualeniescestovnoukancerarijou
- Nerozumiem Vám.
- Jaknerozuimiete? Mamodvasakciovylelefon Siemens Gigaset C-100. Nefuguje!

Staré zranenie

Sedím v robote, riešim za peniaze cudzie problémy.


Skoro všetky moje vstupné porty sú zatvorené.
ICQ, MSN a Yahoo! som ani nezapol.
Aktívny je iba poštový klient monitorujúci služobné mejly.

Na jeden, bezpečne sa tváriaci, vstup do seba som zabudol.
Na sluch.

Za oknom počujem cestárov. Nesnažím sa im rozumieť.
Rádio ticho vylučuje jednu pesničku za druhou.
Reklamné drísty o gigantických akciách v Lidli mi netrhajú žily.
Táraniny moderátorov nevnímam.

Produktivita práce dosahuje vrchol.

Až do chvíle, kým sa mi cez uši až do mozgového kmeňa nezahryzne melódia.

Spevák Scorpions síce spieva po anglicky

white dove
fly with the wind
take our hope under your wings
for the world to know
that hope will not die
where the children cry
...

ale ja počujem slová v úplne inom jazyku s úplne iným významom

igen, jött egy gyöngyhajú lány,
álmodtam, vagy igaz talán,
zöld meg kék, mint rég,
igen, jött egy gyöngyhajú lány,
álmodtam, vagy igaz talán,
...

Staré zranenie sa obnovilo.

Zázrak

Večer prišla Sponzorka. Zastavila sa cestou z Tesca. Doniesla šušulkám mandarínky.


Bola akási iná, zmenená.

- Stalo sa ti niečo? Pýtam sa.
- Tak aj ty fi ffimol! Vypadli mi dva vuby v potéfy
- Čo? Nerozumel som.
- Aha! EEEEEEEE!

Zazubila sa. (Ozaj, ako sa zubia bezzubí?)
Chýbali jej dva predné zuby.
Nevyzerala, že by dostala do zubov.
Záhada.

- A to sa ti ako stalo?
- Ja neviem. Mufeli mi vypadnúť. Aj fom ich uv hľadala. Nif.
- Z protézy ti vypadli zuby?
- Uhm.

Bola celkom hotová.
Kto jej do rána vyrobí novú protézu?
Zajtra cestuje k príbuzným do Tramtárie. Ani cez pasové neprejde, keď sa ani na vlastnú fotku nepodobá.
Tentoraz som si svoje priblblé rady odpustil

Situacja sos, situacja chelp (TATU: Dvesti po vstrečnoj)

Odišla s tým, že sa ešte vráti, lebo nechce volať do tramtárie z mobilu.
Že zavolá od nás.
To zas budú Tramtarijčania hundrať, aké sú nahovno linky, že nerozumieť.

Po ôsmej prišla.

- NaZdar ZaSrani. Pozdravila už vo dverách.
- Ako to, že nešušleš???
- Narááástli mi na protéééze zubyyy! EEEEEEEEE

Vysvetlenie zázraku (bielym na bielom):
Sponzorka v rámci prípravy na cestu, pri upratovaní, natrafila aj na predchádzajúci model zubnej protézy.
No a tá protéza mala o dva zuby menej, lebo ich nebolo treba. Na ich mieste boli vtedy ešte „živé“ zuby.
A keď sa Sponzorka chystala do Tesca vložila si do úst práve ten starší model. Aké jednoduché.