Otázka

Nerváčka mi položila otázku, ktorá raz musela odznieť.

V prenesenom zmysle.
Čo by som dal za to, keby som mohol to, čo teraz nemôžem?

Odpovedal som vyhýbavo.

Ozaj, čo by ste odpovedali vy?

Úsmev

Skutočnosť, že nie je len jeden druh úsmevu, nemusím asi nikomu dokazovať.
Existuje široká ponuka úsmevov od úprimného po strojený, takzvaný televízny, úsmev.

Ako poznáte, že vás má niekto skutočne rád?
Nezabudli ste sa usmievať, aj očami, na tých, ktorých mate radi (rady)?
Ja áno. Asi áno.

Bohužiaľ.

Svadba

Čítavam o virtuálnom živote na Sieti i jeho vplyve na reálny život mimo siete.
Ako keby boli dva životy. Akýsi Dr. Jekyll a Mr. Hyde.

Už dlho ma zaujíma, či sa dajú od seba, tie životy, oddeliť.
Stále mi vychádza, že ťažko alebo vôbec.

Blogéri predsa žijú v reálnom svete, ktorý existenciu toho virtuálneho celkom úspešne popiera.

Mám reálnych priateľov alebo virtuálnych?
Vychádza mi, že mám reálnych. Len takí sa môžu najbližšiu sobotu (22. septembra) reálne vydávať a ženiť.

Však Andy (Čvirová aka Cvirova)?

Čakáreň

Bol som zase raz u lekára. Jasné, že som čakal v čakární.

Na vedľajšie miesto si prisadla zjavne učka.
To sa pozná, len čo otvorí, prepytujem, ústa. Dala sa do reči s JT. Našla si obeť.

Tárali s JT o všetkom možnom, ako v čakární.
Jedna vec ma zaujala.
Učka písala slovné hodnotenia namiesto známok.
Pre starších, nie pre prvákov.

Nahlas som sa zasmial.
Predstavil som si ako v obchode platím evidovanou kópiu slovného hodnotenia, ktoré som dostal namiesto výplaty.
Aby som sa nestresoval.
Ha, ha.

Pohroma

Pohroma prišla okolo deviatej večer. 3. septembra 2007.

Všimol som si to už dávnejšie.
Čas odstránenia následkov pohromy je niekoľkonásobne dlhší ako pohroma samotná. Vážne.

A ja som si zmazal šablónu blogu.
Pár ťukov po klávesnici a niekoľkoročná robota na úpravách je v háji.

Mrzí ma to, najmä ak sa blogovanie stalo súčasťou života.
Máte psa? Viete o čom hovorím.

Ako správny blogér som zálohy nerobil pravidelne.
Vy ste na tom ako?

Som zvedavý, za ako dlho sa návrat podarí.
Ak sa podarí.

_Vsednosti

Využitie

O využití pekného počasia počúvam cely život.

Zaujímavé je, že to tvrdia ľudia z nevyhovujúcich bytov či domov.

Ich byty sú, alebo dlho boli, tmavé, zle izolovane proti teplu a/alebo vlhkosti.
Tí z nevyhovujúcich bytov, tých z moderných bytov, skoro za každú cenu, nútia byty opustiť v prípade dobrého počasia, kedy sa pobyt v nemoderných bytoch stáva neznesiteľným.
Aj keď v modernom byte je, vďaka izolácii, vždy lepšie ako vonku.

Kto, v súčasnosti, býva v nevyhovujúcich podmienkach? No... ?
A "budú ich milióny".

Ide mi to vyháňanie na nervy.
Vám nie?

_Vsednosti

Závislosť

Raz mi kamarát povedal, že som závislý fyzicky, kým on je závislý psychicky, teda, že sme všetci, aspoň my dvaja, na niečom závislí.

To niečo je psychika a všetci sme vlastne primárne na niekom(!) psychicky závislý.

A ešte niečo som si všimol.

Pôvodný zdroj závislosti nás, na rozdiel od svojho daru, za života niekedy opúšťa.
Aj vlastným pričinením.

Takže som vlastne ako on, psychicky závislý.
Všetci muži sme rovnakí.

Žeby bola stará múdrosť pravdivá?
Môžem múdrosť, v tomto prípade, rozšíriť aj na ženy?

_Vsednosti

Joost

V prebytku voľného času a teplôt som skúšal niečo nové.

Bol som jednoducho otrávený z nekonečného reprízovania mojej jedinej a drahej káblovky.
Uvítal som teda zmienku v istom tlačenom denníku a jal sa hľadať pozvánky zadarmo.
Úspešne.
Bystrejší sa asi dovtípili, že reč je o beta verzii programu od Google.
Mňa dostali mená autorov programu Skype.
Čo budem trepať?
Presvedčte sa sami.

Pre mňa rovnaká nuda ako u jedinej a drahej káblovky.
Ak sa chcete zdokonaliť v inom cudzom jazyku ako angličtina - bez šance.
A nepohdlné sedenie pred obrazovkou počítača.

_Vsednosti

Paradox

To, čo vychádza z mojich úst, vnímajú moji poslucháči celom inak, ako to vnímam ja.
Stále častejšie.
Kde robím chybu?

_Nezodpovedane

Sila

Prednedávnom som sa vrátil z krátkodobého pobytu bez možnosti pripojenia sa k internetu, aspoň o nej neviem.

Po skončení úloh a cvičení som "nepadol na hubu" a posteľ a mal dostatok času premýšľať.
Tak sa "zrodila" aj táto myšlienka.

Prečo sa dokaličený jedinec, fyzicky, nemá právo zmeniť na duši?
Prečo je to čudné?

_Nezodpovedane

Samovražda

Včera mi listom MAPCWBH oznámila, že pácha samovraždu. Nie naozajstnú, iba samovraždu značky MAPCWBH.
Iba.

Neviem prečo, MAPCWBH mi bude na blogu chýbať.
Veľmi.
Zvykol, nie je to správne slovo, som si na ňu.
Ja viem, nevyzerá to tak.
Ale čo vy, čitatelia, o mne viete?

Nie je to príliš osobné?
No a?

_Vsednosti

Škaredé káčatko

Dnes som akýsi vrtácky. Užgramotná mi nahlas čítala notoricky známy príbeh o Škaredom káčatku.

Čo ma zarazilo, bol fakt, že sa nikde nespomína ako sa labutie vajce dostalo medzi kačacie?
Ozaj, ako?

_Nezodpovedane

Pani Plecová

Jej syn mal na jednom z tričiek toto meno. Pleco. Ako sa volali naozaj, netuším. Pre mňa sú Plecovci a hotovo.

Pani Plecová nebola jediná, čo tam z medicínskeho hľadiska, nemala čo robiť. „Iba“ sa starala o svojho syna.

Tak si pamätám, že medzi takýmito ženami nebol jediný muž.

Prečo?

_Nezodpovedane

Spomienky

Keď pozriem na tento predmet



spomeniem si na ľudí, ktorí mi pomohli.

_Vsednosti

Vypľuť alebo prehltnúť?

Súdiac podľa frekvencie tejto otázky na rôznych Sieťových fórach, hľadá na ňu odpoveď nezanedbateľné množstvo žien.

Dajú sa zaradiť do rôznych skupín.
Nechcem sa hrať na experta v oblasti vypľúvania, či prehĺtania, ale dajú sa zatriediť asi takto

• prehltnú, nezávisle od zdroja a vôbec nad tým nerozmýšľajú
• prehltnú, keď už niet iného východiska
  
• neprehltnú, ale hanbia sa priznať a tak, neskôr, potajomky kamsi vypľujú
  
• neprehltnú ani za nič a občas až ostentatívne vypľujú

Rozmýšľam, kam sa zaradiť.

Prekvapenie?

Nič nebude!

Stále som heterosexuál a stále milujem Džejtí.

Píšem o kaleráboch, čo mi v ostatnom čase tlačia do hlavy istí ľudia.
Personalisti.

_Vsednosti

Feromónový lapač

Eva sa cítila príjemne. Ako každý na rozbiehajúcom sa večierku dávnych priateľov.

- Ozaj! Kde je Lukáš?
- Asi sedí doma a čumí do počítača.
- Vie, že má prísť?
- Jasné!
- A príde?
- Vyjadril sa neurčito.
- Máš na neho mobil?

...

- Lukáš? No čo je? Prídeš? ...Už ťa tu čakáme. ...Nebuď lenivý! ...Aj Eva je tu!

Prišiel.

Byť feromónovým lapačom je úžasné?

_Nezodpovedane

Neprebudený

Sedel som v prievane na tvrdej, dopredu naklonenej lavici, čakárne ambulancie lekára špecialistu.

Nebolo nás veľa, ale po pätnástich minútach som si uvedomil, že sa musím zabivakovať.

Nie, toto ma nerozhodilo.
Doktor je to výborný a nemyslím iba jeho odbornú spôsobilosť.
Nasadil som optiku, nalistoval štvrtý deň z učebnice Naučte sa sami inuitsky za 21 dní.

Hodina za hodinou sa valila.

Už som bol v ordinácii a lekár, nazerajúc do tabuliek a grafov z laboratória ma informoval ako to so mnou vyzerá.
Od konca ordinačných hodín ubehli už skoro tri hodiny a tipujem, že musel byť hladný ako ja.
Veľmi.
A musela mu utekať iná práca.
Rútil sa do stresu, ktorý k nemu pôvodne dotlačil mňa.

Odrazu sa otvorili dvere a vošiel iný lekár.

Podal tomu môjmu obálku a začal zoširoka obkecávať, že v obálke je pozvánka na narodeninovú oslavu v Bungalowe, či kde.
Ako by ho nesmierne potešilo keby prišiel lebo si pozvaného váži...

_Vsednosti

Facka

Šesť nahých mužov vykonávalo smiešne pohyby.

Bol som jedným z nich.

Krútili sme sa.
Vzpažovali.
Prednožovali.
Predkláňali.
A tak...

Sprchovali sme sa. Na plavárni.

Prišiel siedmy.
Deduško s paličkou.

Postavil sa pod sprchu.
Senzor ho zaregistroval a voda vytryskla.
Bokom.

Bezradne odstúpil a zmätene sa obzeral.
Iné voľné použiteľné miesto nebolo.

Namydlený róm vedľa mňa vykročil ku škuľavej sprche.
Povyskočil a vyťal sprchovej ružici výchovnú facku.
Sprcha sa pootočila a voda zrazu striekala kam mala.

- Nech sa páči, ujo.

Vtedy som tú facku zacítil aj ja.
Len ja?

_Vsednosti _Nezodpovedane

Schody nadol

Dlho som si, kedysi, myslel, že nadporučík Zhovadil je najväčšia guma v galaxii.

Asi rovnako dlho som si myslel, že väčšiu koninu ako voľbu nejakej Miss už nemožno vysielať.
Chichi chacha chocho!

Začalo to Izaurou.
Pamätáte?
Aj oficiálny názov?
Fáákt?
Zlaté voľby Miss.

Pokračovalo to pozorovaním reálneho života drbnutých ľudí izolovaných od okolia.
Z každej takejto chujoviny, vysielanej na Slovensku, som si pozrel jednu časť.
Aj z Mojsejovcov.
Zlaté telnovely


Včera som si pozrel ako sa hľadá najväčší frajer na našej pláži.
Zlatí Mojsejovci.

_Vsednosti

Opera ako ju nepoznáme

Pozor!

Toto nie je skúška.
Toto je premiéra.

Plagát

Bastien a Bastienka


Colas

Orchester

Madona

_Vsednosti