14 septembra, 2006

Neprebudený

Sedel som v prievane na tvrdej, dopredu naklonenej lavici, čakárne ambulancie lekára špecialistu.

Nebolo nás veľa, ale po pätnástich minútach som si uvedomil, že sa musím zabivakovať.

Nie, toto ma nerozhodilo.
Doktor je to výborný a nemyslím iba jeho odbornú spôsobilosť.
Nasadil som optiku, nalistoval štvrtý deň z učebnice Naučte sa sami inuitsky za 21 dní.

Hodina za hodinou sa valila.

Už som bol v ordinácii a lekár, nazerajúc do tabuliek a grafov z laboratória ma informoval ako to so mnou vyzerá.
Od konca ordinačných hodín ubehli už skoro tri hodiny a tipujem, že musel byť hladný ako ja.
Veľmi.
A musela mu utekať iná práca.
Rútil sa do stresu, ktorý k nemu pôvodne dotlačil mňa.

Odrazu sa otvorili dvere a vošiel iný lekár.

Podal tomu môjmu obálku a začal zoširoka obkecávať, že v obálke je pozvánka na narodeninovú oslavu v Bungalowe, či kde.
Ako by ho nesmierne potešilo keby prišiel lebo si pozvaného váži...

_Vsednosti

Žiadne komentáre: