Naučená bezmocnosť

Sŕkajúc vrecúškovanú polievku s nechutne dlhými rezancami som očami natrafil na text v novinách, ktorý hovoril približne toto.
Ak človeka trestáme a odmeňujeme naslepo, bez ohľadu na to, čo a ako robí, stane sa jeho správanie nenormálnym, alebo celkom vyhasne a človek upadne do depresie. Stáva sa to aj vtedy ak jeho správanie ostáva nepovšimnuté.
Teraz rozmýšľam nad tým, čo sa z človeka stane ak je síce trestaný podľa presných pravidiel ale odmeňovanie, akékoľvek, úplne chýba. Ako keby bolo odmenou aj to, že nie je potrestaný.
Tento variant, tresty bez odmien, vidím okolo seba priveľmi často a vychádza mi to tak, že je to úplne rovanké ako pri formulácii v novinách.
Kedysi som mal, pre mňa, zaujímavú diskusiu s človekom, ktorý sa nazýval Kain, public enemy. Na tému tresty. Šlo o tresty v súvislosti s výchovou vlastných detí.
Všimol som si, že veľa ľudí v mojom okolí si osvojilo "pokrokovú" myšlienku o správnosti netrestania detí. Nešlo mi do hlavy prečo je v škole toľko apatických detí, bez záujmu, akýsi malí zombíci. Z prečítaného v novinách mi vyplýva, domýšľam si, že tieto deti nie sú ani odmeňované, a keď áno, tak úplne chaoticky. Deti nie sú trestané iba preto, lebo sú vlastným rodičom ľahostajné.
Divný pokrok.